Zo snahy o rodovú rovnosť sa v Nórsku stala vtipná záležitosť

Dokument Brainwash: Paradox rodovej rovnosti je zábavný, lebo ho vytvoril nórsky komik. Zároveň je dostatočne vážny na to, aby nórska vláda drasticky znížila financovanie rodového výskumu.

brainwash.jpg

Do ktorej časti sveta by ste sa pozreli kvôli rukolapným dôkazom, že roly mužov a žien, ktoré vykonávajú, sú spoločenským výtvorom? Samozrejme, do Škandinávie, kde vlády celé desaťročia pracujú na tom, aby posilnili rovnoprávnosť mužov a žien. Napríklad Nórsko musí byť rajom rodovej rovnosti pre zdravotné sestry mužského pohlavia a pre ženy pracujúce ako mechanici, však?

Nie. Dokument prvýkrát vysielaný nórskou štátnou televíziou pred tromi rokmi vyvrátil tento mýtus a nastolil otázky o vedeckej opodstatnenosti mať takúto rovnosť ako politický cieľ.

"Dokument Brainwash: Paradox rodovej rovnosti je zábavný, lebo ho vytvoril nórsky komik. Zároveň je dostatočne vážny na to, aby nórska vláda drasticky znížila financovanie rodového výskumu."

Brainwash: Paradox rodovej rovnosti, prvý zo série 40-minútových filmov skúmajúcich horúci bod spoločenských otázok, je zábavný a vážny zároveň. Zábavný preto, lebo ho vytvoril komik Harald Eia, a dosť vážny na to, aby spôsobil, že nórska vláda drasticky znížila financovanie rodového výskumu.

Eia, ktorý získal titul zo sociológie, hrá rolu nevinného. Chce jednoducho vedieť, prečo je napríklad v Nórsku 80 percent mechanikov evidovaných ako mužov, a prečo sa program náboru mužov do oblasti ošetrovateľstva ukázal ako katastrofálny neúspech. Ako starý dvorný šašo chodí za odborníkmi v ich slonovinových vežiach a s rovnakou geniálnou naivitou aj za ľuďmi na ulici, a postupne pred nás predkladá niečo ako konsenzus medzi obyčajným ľudom, ale s diametrálne opačnou pozíciou, ako je medzi akademikmi.

Prvá časť dokumentu Brainwash: Paradox rodovej rovnosti. V dolnej lište videa sa dajú zapnúť slovenské titulky.

Otázkou je význam biológie pri určovaní výberu profesie a povolania. Rodoví teoretici tvrdia, že na biológii nezáleží. Na čom záleží, sú sociálne očakávania. Evoluční psychológovia trvajú na tom, že na biológii záleží. Majú predsa dáta, kým ostatní majú, povedzme, svoje vlastné predstavy.

Tie hlbšie otázky sú, pochopiteľne, či muži a ženy sú pohlavia, ktoré sa dopĺňajú, a či je mužská a ženská kategória stále relevantná pre opis ľudskej rasy.

Zaujímavým zistením niektorých výskumov je, že u žien v rozvojových krajinách je na rozdiel od ich západných náprotivkov pravdepodobnejší výber zamestnania v typicky mužských technických oblastiach, keďže tieto zamestnania sú lepšie platené a ponúkajú lepšie kariérne príležitosti.

Avšak vo vysoko rozvinutých demokratických krajinách sú ženy slobodnejšie pri výbere toho, čo je pre nich viac typické: práca vyžadujúca osobné jednanie s ľuďmi.

Carolyn Moynihan
Autorka je zástupkyňou šéfredaktora portálu MercatorNet.

Článok bol publikovaný na portáli MercatorNet a uverejnený s jeho súhlasom. Preklad: Pavol Novák.