Rozpoltená osobnosť Hillary Clintonovej

Rozpoltená osobnosť Hillary Clintonovej

Hillary Clintonová na stretnutí s priaznivcami v New Hampshire. Foto: flickr.com/Gage Skidmore

Zbožná kresťanka aj tvrdošijná obhajkyňa potratov. Môže byť oboma?

V uplynulých týždňoch som sa stretla s dvoma veľmi odlišnými Hillary Clintonovými. Jedna je zbožnou kresťankou, ktorá každodenne číta Bibliu, modlí sa a hľadá vedenie u dôveryhodných pastorov. Jeden z nich – reverend Bill Shillady – zostavil knihu Strong for a Moment Like This (Silný pre chvíľu, ako je táto), v ktorej zozbieral devocionálie, ktoré jej on a ďalšie duchové osoby posielali každé ráno počas jej kampane na prezidenta. Do knihy napísala predslov. (Bohužiaľ, kniha bola pre Shilladyho plagiátorstvo vyradená z predaja.)

Táto Hillary by sa rada stala kazateľkou vo svojej metodistickej cirkvi. Podľa posledných správ by kázala o Kristovom príkaze milovať Boha a svojho blížneho, o „starostlivosti o chudobných, navštevovaní väzňov, prijímaní cudzincov, o vytváraní príležitostí na pozdvihnutie ostatných...“ Po vzore zakladateľa metodizmu Johna Wesleyho od nás chce, aby sme „robili všetko dobré, čo dokážeme, všetkými prostriedkami, akými môžeme“.

Iná Hillary je autorkou vlastnej knihy What Happened (Čo sa stalo), v ktorej sa zamýšľa nad voľbami, ktoré v novembri minulého roku prehrala. Táto Hillary sa zúfalo snažila stať sa prezidentkou USA a stále ju deprimuje, že sa tak nestalo. Viní z toho samu seba, ale takisto aj ostatných a ďalšie faktory: Bernieho Sandersa, Jamesa B. Comeyho, Donalda Trumpa (samozrejme), Vladimíra Putina, sexizmus, volebný systém, a dokonca aj New York Times.

Od zbožnej Hillary by sa dalo očakávať, že prijme Božiu vôľu a zameria sa na dobré veci, ktoré je v Amerike stále potrebné robiť. Napriek tomu je pochopiteľné, že prvá žena kandidujúca na prezidentku – a navyše s toľkými politickými skúsenosťami a zjavnou podporou – by mala cítiť potrebu ospravedlniť svoj neúspech. Najmä, keď bol jej súperom muž, ktorým pohŕdal establišment a aj ona sama. Možno to vníma aj tak, že je jej kresťanskou povinnosťou identifikovať systematickú nespravodlivosť („sexizmus“, „mizogýnstvo“), ktoré bráni žene prelomiť sklenený strop.

Miesto, kde je dve Hillary naozaj ťažké zosúladiť, je jej pretrvávajúca a tvrdošijná obhajoba potratov, vec nachádzajúca sa nad všetkými ostatnými, ktorá rozdeľuje Američanov pozdĺž nábožensko-sekulárnych línií. V knihe to ešte zdvojnásobuje.

„Po voľbách,“ píše, „Bernie navrhol, aby boli demokrati otvorení voči nominácii a podpore kandidátov, ktorí sú anti-choice (proti potratom). Iné otázky, ako napr. ekonomická spravodlivosť, sú sväté, ale zdravie žien také zjavne nie je.“

A neurobil to iba Bernie, sťažuje sa, „mnohí progresívci sa k nemu pripojili a myslia si, že o reprodukčných právach sa dá vyjednávať“. (Bernie si to však nemyslí, ako sa zdá podľa jeho návrhu o Medicare, ale to je iný príbeh.) V rozhovore publikovanom v rovnaký deň, keď vyšla kniha, zopakovala svoju pozíciu, že potrat – „právo ženy na kontrolu svojho tela a na rozhodnutia o svojej zdravotnej starostlivosti“ – je „základné ľudské právo“.

Nechápte ju však nesprávne. Demokratická strana je „veľký stan“, v ktorom je priestor pre každého – pokiaľ proliferi zostávajú ďaleko od centra. Ukazuje to na príklade svojho kandidáta na viceprezidenta Tima Kaina, ktorý je „pre svoju katolícku vieru osobne proti potratom, ale práva žien podporuje ako vec zákona a politiky“.

„Ale keď sa osobné názory na potraty stanú verejnými skutkami – pri hlasovaní v legislatíve, pri sudcoch alebo pri financovaní, ktoré podkopáva ženské práva – to je iná záležitosť.“

Hillary Clintonová, samozrejme, nie je jedinou náboženskou osobou, ktorá nie je schopná vidieť principiálnu nespravodlivosť ničiacu život novej ľudskej bytosti, nehovoriac o schizofrénii niekoho, kto je „osobne proti“ potratom, ale vo verejnom živote ich podporuje. Vyzývavé pomenovanie skupiny „Katolíci za slobodnú voľbu“ je ukážkovým príkladom takejto ignorancie – človek váha, či to nenazvať ako úplný podvod.

Túto fundamentalistickú potratovú skupinu je ťažko možné ospravedlniť viac ako Hillary, keďže katolícka cirkev jasne učí, že potrat je nie len proti Desatoru („Nezabiješ“), ale aj proti najväčšiemu prikázaniu lásky („Čo urobíte najmenším z mojich bratov...“), z ktorého Desatoro vychádza. Je to niečo, čo až do neskoro modernej doby mali spoločné všetky vetvy kresťanstva.

Zdá sa, že Hillary čerpala zo slabej náboženskej tradície, ktorá sa stala neodlíšiteľnou od spoločenského aktivizmu („robte všetko dobré, čo dokážete“) a viaže sa viac na sekularizačné trendy ako evanjelium („vezmite svoj kríž... vzdajte sa svojho života“). Keď bola ako študentka ovplyvnená protestantskými teológmi, ako Paulom Tillichom a Dietrichom Bonhoefferom, zrejme to v nej zanechalo potrebu veľkého kresťanského stanu, kde život dáva zmysel bez toho, aby ju viazal na nejaké skutočne nepríjemné požiadavky.

Publicisti sa v tieto týždne pýtajú, čo bude ďalej s Hillary Clintonovou?

Odpoveď? Určite nie kázanie. Navrhujem tri veci:

- Zohnať si nového pastora.

- Študovať teológov, ktorí veria v Boha Ježiša Krista, nie iba v nejakú nejasnú postavu, ktorá hovorí o zmysle života, akoby sypala hviezdny prach.

- Študovať filozofiu, najlepšie Akvinského, ale začať logikou.

Až potom bude možno kázanie.

Pôvodný text: Hillary Clinton’s split personality, uverejnené so súhlasom Mercatornet.com, preložil L. Obšitník.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo