Podstatou brexitu bola kontrola migrácie, nie ekonomika

Podstatou brexitu bola kontrola migrácie, nie ekonomika

Demonštrácia zástancov brexitu v Londýne 29. januára 2019. Foto: TASR/AP

Nech vystúpenie z EÚ dopadne akokoľvek, Briti sa s vysokou mierou prisťahovalectva neuspokoja.

Je náročné držať krok s debatou o brexite. Britská politika sa dnes zaoberá tvrdým a mäkkým odchodom, jeho zastavením, komplikáciami v Škótsku, väčšími v Severnom Írsku a Írsku, veľkým pnutím vnútri politických strán a aj medzi členmi rovnakých domácností. A, samozrejme, pravdepodobne tu dochádza aj k politickému poníženiu Theresy Mayovej. Zdá sa byť rozumnou ženou, ale je na počudovanie, prečo by mal byť poverený vyjednávať s Európskou úniou niekto, kto bol proti brexitu.

Diskusia je ponorená do ekonomickej zložitosti, čo zvýhodňuje tých, ktorí by chceli, aby Británia zabudla na výsledok referenda a zostala v EÚ. Tiež tých, ktorí dúfajú, že takéto pochybnosti a rozčarovanie postavia cestu k druhému referendu, v ktorom sa už vyčerpaná verejnosť vzdá svojho hlasovania a povie, že všetko je príliš komplikované a že elita to musí vedieť najlepšie.

Spor o brexite sa podobá tomu, ako sa americký politický establišment postavil k víťazstvu Donalda Trumpa v prezidentských voľbách. Neexistovala iná možnosť, než nechať Trumpa byť prezidentom, no jeho agenda stále viazla na súdoch a Republikánska strana mu odolávala a bránila mu uvádzať do života nové dôležité zákony. Bolo to aj úspešné – Trump napriek svojim tweetom neurobil nič konkrétne okrem niekoľkých neokonzervatívnych nariadení namierených proti Iránu. (Napriek tomu posunul rámec diskusie, čo z dlhodobého hľadiska môže byť dôležité.)

Hlavným problémom nie je ekonomika, ale migrácia. Bez prisťahovaleckej vlny iniciovanej Tonym Blairom by britská oddanosť voči EÚ zostala vedľajšou témou, a nie hlavným bodom programu. Zdieľať

V konflikte o brexite je kľúčové si uvedomiť, že hlavným problémom nie je ekonomika, ale migrácia. Bez prisťahovaleckej vlny iniciovanej Tonym Blairom by britská oddanosť voči EÚ zostala medzi konzervatívcami vedľajšou témou, a nie hlavným bodom programu, ako sa to stalo v posledných troch rokoch.

Napriek protičernošským výtržnostiam z roku 1958 a známemu prejavu Enocha Powella „Rieky krvi“ o desaťročie neskôr sa britská politická trieda až po Blaira vo veci imigrácie zhodovala. Prijateľná politická debata bola prísne antirasistická, rasová rétorika bola tabu.

Imigrácia sa však udržiavala na nízkej úrovni. Voľný pohyb osôb v smere z bývalých kolónií sa v roku 1961 zrušil a Labouristická strana sotva namietala. A zatiaľ čo konzervatívny establišment Powella formálne pokarhal, Margaret Thatcherová powellovské témy zdôraznila mäkším tónom: „Britská povaha urobila pre demokraciu a právo tak veľa, (...) že ak by nás zaplavila nejaká obava, ľudia budú reagovať a budú k novoprichádzajúcim skôr nepriateľskí.“ Labouristi, ktorí boli voči Thacherovej v neustálej opozícii, nemali s takými slovami žiadny problém. Ako napísal vo svojej knihe Whiteshift Eric Kaufman: „Diskusia o obmedzeniach bola v Británii vžitá na elitnej úrovni. Medzi členmi vlády sa vzhľadom na verejnú mienku bežne vyjadrovali námietky voči prisťahovalectvu.“

Všetko sa to zmenilo s Blairovým vzostupom v roku 1997. Jeho „noví labouristi“ sa odlúčili od koreňov svojej strany v robotníckej triede a osvojili si predstavu coolovej multikultúrnej Británie. Jeho proimigrační poradcovia v roku 2000 odporučili, aby vláda využila masové prisťahovalectvo na vytvorenie skutočne multikultúrnej krajiny, čím by „pripomenuli pravici jej chyby v politike diverzity a spravili jej argumenty zastaranými“.

Blair navýšil počet dostupných „ekonomických“ víz a miera prisťahovalectva sa čoskoro štvornásobne zvýšila. Jeho multikulturalizmus v sebe obsahoval horlivý misionársky zápal, ako keby sa Británia usilovala vyhrať svetové preteky v popretí svojej tradičnej politickej kultúry. Mimo Londýna to nebolo nijako zvlášť populárne, no spoločenské tabu proti rasizmu udržiavalo námietky voči takejto politike mimo verejnej diskusie.

Keď konzervatívci v roku 2010 znovu získali väčšinu, bola migrácia najdôležitejšou témou pre tých, ktorí od labouristov prebehli ku konzervatívcom. Zdieľať

Netrvalo to večne. Popularite Blairovej vlády ublížila vojna v Iraku (o prepojeniach medzi militantným domácim multikulturalizmom a bojovnou zahraničnou politikou by sa dala napísať zaujímavá esej). Nepomohli ani výbuchy bômb v Londýne v roku 2005, ktoré zosnovali v Británii narodení synovia prisťahovalcov z tretieho sveta. Po prvýkrát od 70. rokov 20. storočia začala dosahovať úspechy v miestnych voľbách krajne pravicová strana Národný front (nie totožná s francúzskym Národným frontom).

Konzervatívci začali od roku 2000 spochybňovať vysokú mieru prisťahovalectva a najprv im to volebné úspechy veľmi neprinášalo. No v priebehu desaťročia sa veci zmenili. Od 60. rokov 20. storočia, keď sa otázka prisťahovalectva dostávala do prieskumov verejnej mienky, veľká väčšina bielych Britov uprednostňovala jeho nižšiu mieru. To, čo bolo teraz nové, bol dôraz na túto tému: stala sa veľmi dôležitou pre väčší počet ľudí. Výskumníci si po roku 2005 začali všímať, že voliči spomedzi robotníckej triedy pre obavy z prisťahovalectva odchádzali od Labouristickej strany. Imigráciu považovala za najdôležitejšiu tému takmer tretina voličov a keď konzervatívci v roku 2010 znovu získali väčšinu, bola najdôležitejšou témou pre tých, ktorí od labouristov prebehli ku konzervatívcom.

David Cameron nepatril k pravému konzervatívnemu krídlu a hoci vyjadril vôľu znížiť migráciu na predblairovskú úroveň, ako premiér to nedokázal. Bránili tomu britské záväzky voči EÚ. Migračný problém však medzitým vyšiel zo svojho tieňa a hlavný volebný úspech dosiahla strana UKIP (Strana nezávislosti Spojeného kráľovstva) zameraná proti EÚ. Hoci sa v Británii v týchto rokoch diskutuje hlavne o ekonomických podmienkach brexitu, o EÚ sa v skutočnosti zaujíma len málo Britov. Zdá sa im veľmi odtrhnutá od ich každodenného života. Zaujíma ich prisťahovalectvo.

Otázka Európskej únie dala tejto téme odrazový mostík, ktorý jej dovtedy chýbal. Diskusia o EÚ umožnila kritizovať úroveň migrácie bez toho, aby sa podliezli v Británii stále silné protirasistické pravidlá. Najprv sa migračná diskusia zamerala hlavne na prisťahovalcov z východnej Európy, čo v sebe nemalo rasistický náboj a bolo to teda legitímne.

Diskusiu o brexite sa vďaka ekonomickej debate podarilo uvrhnúť do zmätočného stavu. No akokoľvek proces dopadne, problém prisťahovalectva pretrvá. Zdieľať

Súčasne došlo od roku 2009 k neustálemu rastu popularity UKIP. Po tom, čo v eurovoľbách získala 16 percent hlasov, začala lákať voličov nespokojných s tým, že konzervatívci vyzerali byť schopní o probléme migrácie iba rozprávať, no nič s ním reálne neurobiť. Bilbordy UKIP niesli slogan „Získať kontrolu späť“, čím zdôrazňovali, že EÚ upierala Británii právo kontrolovať svoje hranice. Líder UKIP Nigel Farage povedal: „Cieľom bolo dostať ľuďom do hláv, že prisťahovalectvo a Európa sú jedno a to isté a že sme bezmocní.“

Na prekvapenie britských elít vyhrala strana brexitu. Tábor podporujúci zotrvanie nemal na otázku prisťahovalectva odpoveď. Zdôrazňoval iba to, čo sa pomenovalo ako „Projekt strachu“, ktorý varoval pred obrovským ekonomickým chaosom, ktorý môže spôsobiť opustenie EÚ. Od hlasovania, Cameronovej rezignácie a Mayovej komplikovaného úsilia o vyjednanie brexitu sa téma „Projektu strachu“ – pohybu tovarov, nie osôb – opäť dostala do popredia a v diskusii dominuje.

Je to oblasť, v ktorej majú ekonomické elity omnoho väčšiu kontrolu nad relevantnými informáciami. Diskusiu o brexite sa im podarilo uvrhnúť do zmätočného stavu. Nie som si úplne istý, ale nejaká podoba Mayovou vyrokovaného mierneho brexitu si podľa mňa nakoniec získa parlamentnú väčšinu. No čokoľvek sa stane, problém prisťahovalectva pretrvá. Keďže sa oslobodil od tabu, ktoré ho dlho zadržiavalo, a stal sa legitímnou súčasťou verejnej diskusie, nebude možné ho opäť zatlačiť na okraj.

Scott McConnell
Autor je americký novinár, zakladateľ a šéfredaktor časopisu The American Conservative, autor knihy Ex-Neocon: Dispatches From the Post-9/11 Ideological Wars.

Copyright: The American Conservative, pôvodný text: How Brexit Burst the West’s Immigration Taboos. Uverejnené so súhlasom redakcie, preložil L. Obšitník.

Viac článkov z The American Conservative nájdete tu.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo