Ako som okrádal McDonald’s a bolo to morálne

Ako som okrádal McDonald’s a bolo to morálne

Zakladatelia McDonald´s, bratia Richard a Maurice v prevedení vo filme Zakladateľ.

O filme, ktorý opisuje, ako syn českých emigrantov okradol bratov McDonaldovcov.

K McDonaldu mám emocionálny vzťah. Bol som ako študent na programe Work And Travel vo Virgínii, kde som mal second job v Macu vo Williamsburgu na 2nd Street. Minimálna hodinová mzda, dochádzanie na bicykli, šéfka zmeny Cathy (katolíčka, republikánka), kolega za pultom, ktorý cez rok učil dejiny na miestnej škole, pôvodom Poliak a zapálený obhajca Nixona, krátke randenie s černoškou Tracy, pri spomínaní mladnem.

O rok neskôr v New Yorku som spoznal predchodcu McDonald’s – White Castle, zažil som tam tiež všeličo, od étosu firmy, ktorá sa ako staršia pozerala na svoju krikľavú konkurenciu zvrchu, ako zákazník na Manhattane vytiahol zbraň a vypýtal si peniaze z kasy, kolega Carlos z Portorika, ktorý sa ma pýtal na radu, čo má urobiť, keď zabil človeka, ach jo.

Hamburgery vo White Castle mi asi chutili viac, ale som z generácie, ktorá sa na fast-food pozerá ako na junk-food. Keď som bol na Manhattane naposledy, White Castle tam už nebol. Kto vie, ako to vyzerá dnes pri parkovisku na 2nd Street vo Williamsburgu.

K téme: Bolo popoludnie, dával som hranolky do papierových taštičiek v Macu, keď ma najvyššia manažérka dôrazným hlasom napomenula, že okrádam McDonald's! Zľakol som sa, oči ostatných na mne, zaujala moje miesto a ukázala mi, že keď naplním tú papierovú taštičku hranolkami, mám ju stlačiť, aby ich pár vypadlo, aby to nebolo také plné. Odvážil som sa a ukázal na reklamu nad jej hlavou, kde bola taštička s hranolkami plná na prasknutie. To je len kresba, povedala mi, a dodala, že hranolky mám soliť viac s pohybom, ktorý napodobňuje písmeno M v logu.

Mal som pocit, že som vyhral, aspoň morálne. Cathy dávala potom pozor, na akej zmene robím, viacerí sa ma začali vypytovať na Európu a moju krajinu so sympatiami. Hranolky som plnil po starom, podľa tej reklamy. Cítil som sa ako Jánošík.

Do Macu zájdem možno raz ročne, vonia rovnako ako ten v Amerike, z nostalgie. Spomenul som si na staré vône a zážitky nedávno pri pozeraní filmu Zakladateľ (Founder, 2016) o Rayovi Krocovi (1902-1984), ktorý sa stal najskôr partnerom bratov McDonaldových, aby ich neskôr o firmu pripravil. Jeho meno som po prvýkrát počul ako prázdninový zamestnanec v McDonalde, ale príbeh bol skrátený, upravený, film mi povedal rozhodne viac.

Ray Kroc bol synom českých emigrantov, jeho matkou bola Ružena Hrachová, otcom Alois Kroc, ktorý pochádzal z okolia Plzne, Rayovi starí rodičia tam dokonca mali vlastnú hospodu. Vo filme Johna Lee Hancocka ho hrá presvedčivý Michael Keaton. Film trochu prepadol, možno kvôli menu distribučnej firmy – Weinstein Company.

Film Zakladateľ zapadá do širšieho rámca demytologizovania amerického sna. Ray Kroc totiž firmu bratov McDonaldových ovládol neférovo, v podstate podvodom, nedodržal slovo, ktoré im dal na začiatku, ani na konci, keď im sľúbil jedno percento zo zisku firmy. Bratia mali reštauráciu v malom, najskôr v meste San Bernardino na juhu Kalifornie, potom s pár pobočkami. Film to ukazuje trochu inak, Ray Kroc je povýšený na autora celej expanzie McDonald's, ktorý – to už sedí – urobil z tejto jedlofaktúry (reštaurácia má predsa iný význam) globálnu firmu.

Film ukáže manažérsky spiritizmus, ktorý živí dlho neúspešného Kroca, spolu s flaškami whisky, ako opakovane túži po tom, čo nie je jeho (vrátane ženy jeho obchodného partnera), ako nahradí skutočné mlieko v šejkoch sušeným kvôli cene, ako vymyslí biznismodel, ktorý vytuneluje pôvodný majetok bratov McDonaldových a súčasne znemožňuje vznik odborov na pracovisku atď.

Tiež som bol z toho nesvoj, keď mi nadriadená po prvý krát povedala, že mám ísť „vyrobiť cibuľu“. „Vyrobiť?,“ pýtam sa jej. Bola sušená, bolo ju treba ponoriť do vody, aby bola šťavnatá. Bol to svet polotovarov a minútového nasadenia, presne ako hovorí Kroc vo filme, Henry Fordovi by sa to páčilo.

Ray Kroc sa neskôr začal predstavovať ako zakladateľ firmy, čo nebola pravda, aj keď McDonald's zmenil na globálnu firmu. Niekde som našiel, že jedlo si tam kupuje 70 miliónov ľudí vo vyše 100 krajinách denne, v závere filmu zaznie, že kŕmia jedno percento populácie sveta.

Je to užitočný film, nielen kvôli tomu, že odhalí lož v dejinách tejto firmy, ale aj preto, že dopĺňa to, ako o americkom kapitalizme písali celé roky autori ako Michael Novak a ďalší. Ukazuje, že kým ešte rôzni autori písali o etike kapitalizmu, manažérska trieda bola už niekde inde, ďalej, vytvárala základy sveta, kde je zdrojom úspechu podvádzanie rovnako ako podnikanie. Tak ako to bolo neskôr s Reaganom, rétoricky zdatným a inšpiratívnym mužom, počas ktorého vlády však investičný kapitalizmus zmenil svoj charakter na nepoznanie. Boli časy, keď aj celkom vážni autori opakovali floskulu, že krajiny, kde je McDonald's, proti sebe nevedú vojny. Dnes by to už znelo smiešne.

Ray Kroc, foto: wikimedia

Americký sen napriek tomu hrá v príbehu rozhodujúcu rolu. Ale nie ten, o akom písal náš Michael Novak. Trochu iný, jednoduchší a povrchnejší. V jeden moment Kroc hovorí bratom, že McDonald's sa môže stať novou americkou cirkvou. Američania zbožňujú velikášsku štylistiku, ako vravel Chesterton (hoci to myslel inak): je to národ s dušou cirkvi. Na záver filmu, keď Kroc ovládol firmu a vytlačil bratov, ktorí napokon prídu aj o svoju prvú reštauráciu, sa ho jeden z nich na toalete spýta: Prečo si si vybral práve nás, prečo si podnik jednoducho nenapodobnil, keď sme ti ukázali celý systém našej práce, to, ako fungujeme?

Kroc mu odpovie, že stále nič nepochopil. Že viac ako firma je jej meno. McDonald's – to znie ako Amerika!

Občas má človek obavu, aby v tom nebolo viac pravdy, ako sa zdá.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo