Kresťania majú mať v prezidentských voľbách vlastnú cestu

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Kresťania majú mať v prezidentských voľbách vlastnú cestu

Prezidentský palác. Foto: TASR/Pavel Neubauer

Liberál, komunista ani extrémista by nemali byť voľbou kresťanov v prezidentských voľbách.

Na vianočnom večierku Postoja som rozprával o tejto skúsenosti. V roku 2018 som sa zúčastňoval na dvoch druhoch verejných zhromaždení. Jedným boli zhromaždenia „Za slušné Slovensko“, ktoré odmietali arogantný a ziskuchtivý spôsob vládnutia v krajine. Druhým boli akcie „Slovenského dohovoru za rodinu“, ktorých cieľom je stiahnutie slovenského podpisu pod Istanbulským dohovorom, ktorý vnáša do nášho právneho systému rodovú ideológiu.

Zhromaždenia prvého typu boli občianskeho charakteru, aj keď na nich vystupovali i kresťania. Zúčastňovali sa na nich desaťtisíce, boli výrazne medializované, časovo boli sústredené od marca 2018. Tie druhé prebiehali v kresťanskom prostredí, s účasťou niekedy tisícov, niekedy stoviek ľudí, ale prebiehali po celý rok. Väčšinou si ich médiá nevšímali, a ak všímali, tak s veľkou nevraživosťou.

Minulý rok som chodieval na zhromaždenia Za slušné Slovensko aj na akcie proti prijatiu Istanbulského dohovoru. Sú to dva zápasy, na ktorých sa slovenskí kresťania zúčastňujú už tridsať rokov. Zdieľať

Stretával som sa občas s ľuďmi, ktorí chodili na jeden typ zhromaždení a kritizovali onen druhý typ. A jedna i druhá skupina predkladala svoje argumenty. Pokúsim sa vysvetliť, prečo patrím k tým, čo sa prirodzene zúčastňovali na oboch zhromaždeniach, čo považujem za najlepšiu cestu.

Dva typy zhromaždení, dva zápasy

Zhromaždenia predstavujú dva zápasy, na ktorých sa slovenskí kresťania zúčastňujú už tridsať rokov. Zhromaždenia proti ratifikácii Istanbulského dohovoru predstavujú zápas proti súčasnému západnému liberalizmu. Ich cieľom je ochrana kresťanských základov spoločnosti pred novou utópiou, ktorá ide proti rodine. Zhromaždenia iniciatívy Za slušné Slovensko si kládli za cieľ poraziť širší politický prúd, ktorý poznáme tiež celých tridsať rokov, ktorý bol reprezentovaný Mečiarom, Slotom, Ficom, Harabinom.

Tento prúd som nedávno nazval oportunistickým pseudokonzervativizmom. Jeho predstavitelia sú spravidla komunisti a celoživotní oportunisti, ktorí striedajú politické hávy, pričom na jednom vešiaku v skrini majú i háv konzervativizmu. Ďalším poznávacím znakom je, že jeho vládnutie má schopnosť priviesť krajinu do krízového stavu, čo sme videli v roku 1991, 1994, 1998 aj 2018, keď vždy padol premiér.

Kedy boli kresťania po Novembri najvplyvnejší?

Kedy dokázali kresťania politicky najviac ovplyvňovať dianie na Slovensku? Bolo to vtedy, keď mali silné KDH v 90. rokoch. A to bolo to KDH, ktoré bojovalo v oboch spomenutých zápasoch hneď od Novembra 1989. Vo voľbách do NR SR v roku 1994 sa KDH prehuplo cez 10 percent a potom sa jeho preferencie šplhali k 15 percentám. Úpadok prišiel, keď vo vnútri KDH ochabla vôľa bojovať proti liberalizmu v dôležitých kultúrno-etických otázkach a časť KDH v čele s M. Dzurindom chcela zmeniť KDH na liberálnejšiu stranu.

Kedy dokázali kresťania politicky najviac ovplyvňovať dianie na Slovensku? Bolo to vtedy, keď mali silné KDH v 90. rokoch. Zdieľať

V roku 2006 ochabla vôľa bojovať s Ficovou formou oportunistického pseudokonzervativizmu a väčšina predsedníctva strany sa priklonila k tomu, že KDH má ísť do vlády so Smerom. Politici nesúhlasiaci so vstupom do Ficovej vlády KDH opúšťali, strana začala žiť len z podstaty, až skončila mimo parlamentu.

Zaujímavé je, že nová kresťanská demokracia SDKÚ založená na opustení zápasu s liberalizmom napokon nebola schopná dlhodobo bojovať ani ten druhý zápas a skončila na podozreniach z korupcie.

Treba kresťanského prezidentského kandidáta

Poučenie? Treba bojovať v oboch zápasoch. Sú nám jednoducho súdené. A politický život stále prináša skúšky, v ktorých sa ochota kresťanov zápasiť overuje. Najbližšou takou skúškou sú prezidentské voľby. Ak majú kresťania naďalej bojovať v oboch zápasoch, musia mať kresťanského kandidáta.

Stará hra médií sa vracia

Lenže vidíme starú hru, ktorej zmyslom je, aby tu žiadny kresťanský kandidát nebol. Len čo František Mikloško ohlásil kandidatúru, hneď ho niektoré liberálne médiá začali bombardovať otázkami, či sa nevzdá v prospech iného kandidáta, ktorý by, samozrejme, až taký kresťanský nebol. Túto hru hrá i kandidát Robert Mistrík, ktorý otvorene vyzýva iných, vrátane Mikloška, aby sa vzdali v jeho prospech.

Vidíme starú hru, ktorej zmyslom je, aby tu žiadny kresťanský kandidát nebol. Len čo František Mikloško ohlásil kandidatúru, hneď ho niektoré liberálne médiá začali bombardovať otázkami, či sa nevzdá v prospech iného kandidáta. Zdieľať

Médiá aj Mistrík sa tu pokúšajú presvedčiť Mikloška a s ním celý kresťanský tábor, že vlastne hodnotovo medzi ním a Mikloškom nie je žiadny zásadný rozdiel. Nuž, toto tvrdiť znamená tváriť sa, že nevidíme slona v obývačke. Pri všetkých veľkých civilizačných témach, ako potraty, LGBT ideológia, rodová ideológia vrátane Istanbulského dohovoru, možno predpokladať, že kandidát Mistrík, navrhnutý SaS, a kandidát Mikloško majú opačné postoje. Ale médiá nás presviedčajú, a už roky, že to nie je nič podstatné, že obaja títo kandidáti sú predovšetkým súčasťou „pravice“. Pritom tie médiá sa v 90. rokoch nedokázali zmieriť s tým, že vtedy konzervatívne KDH bolo najsilnejšou opozičnou stranou, a teda malo byť nespochybniteľným lídrom pravice.

Vracia sa aj roztvorená kresťanská náruč pre liberálneho kandidáta

V prezidentských voľbách 2009 KDH tiež prijalo hru na kandidáta pravice a od začiatku podporovalo Ivetu Radičovú z SDKÚ aj s jej relativistickým krédom „morálne je to, o čom sa spoločnosť zhodne, že to je morálne“. Väčšina voličov KDH však v prvom kole volila Františka Mikloška. Politici KDH vtedy ospravedlňovali svoj postoj podporou kandidáta, ktorý by porazil Ivana Gašparoviča. Pritom prieskumy dávno naznačovali obrovský Gašparovičov náskok pred Radičovou, ktorý Gašparovič potvrdil jasným víťazstvom v prvom i druhom kole.

Uponáhľané otváranie kresťanskej náruče pre liberálnych kandidátov vidíme aj dnes. Pred Vianocami vydalo hnutie OĽANO výzvu pre Mistríka, Čaputovú a Mikloška, aby sa dohodli a aby sa dvaja vzdali v prospech jedného z nich. Vyhlásenie podpísala i Veronika Remišová, ktorá má povesť kresťanskej kandidátky. Z kontextu vyhlásenia vyplýva, že Remišová potrebu kresťanského kandidáta nepociťuje.

KDH sa tentokrát neponáhľa podporiť liberála, len sa húževnato bráni podporiť známeho kresťanského kandidáta. Už len niekoľko týždňov delí kandidátov od termínu odovzdania podpisov a doteraz nie je známe, koho podporí KDH. KDH spomína možnosť podpory Mikloška už sedem mesiacov, ale doteraz ho nepodporilo, hoci podľa prieskumu Focusu z novembra je Mikloško medzi voličmi KDH jednoznačne najsilnejším kandidátom. Niektoré vyjadrenia KDH sú zvláštne. Pred Vianocami sa nechalo počuť, že konzervatívny kandidát by sa dal nájsť akýmisi primárkami medzi Mikloškom a Remišovou. Remišová však nekandiduje a Mikloško je predsa nezávislý občiansky kandidát. Proti takému balamuteniu sa ohradil aj samotný Mikloško.

Možno usúdiť, že vedenie KDH Mikloška nechce a iného konzervatívneho kandidáta nájsť nevie. Lenže keby sa aj hypoteticky napokon nejaký iný konzervatívny kandidát našiel, čo z toho vyplýva pre Mikloška? Má sa vari vzdať na poslednú chvíľu potom, čo mesiace zbiera podpisy, chodí po Slovensku a robí kampaň? V prospech niekoho, kto sa objaví pár dní pred termínom? Seriózny prístup predsa treba uprednostniť pred neserióznym.

Mikloško a ľudia okolo neho ponúkajú kresťanského kandidáta. Štruktúry ohlasujúce ambíciu zastupovať kresťanov vo verejnom živote za rok neponúkli nič.

A teraz ten nový „kresťanský a národný“ kandidát

Aby nebolo dosť toho vajatania zoči-voči liberalizmu, v týchto voľbách sme aj svedkami podvolenia sa niektorých kresťanov najhorším výhonkom oportunistického pseudokonzervativizmu, alebo povedzme rovno mečiarizmu, v podaní Štefana Harabina.

Harabin najsurovšie výčiny Mečiara kryje doteraz. Na Nový rok opäť označil zrušenie jeho amnestií za protiústavné, hoci Ústavný súd potvrdil, že ich zrušenie je možné. Kam by zaviedol Slovensko tento symbol postkomunistického súdnictva? Zdieľať

Sú dve situácie, ktoré sa mi javia ako podobné odmietnutie zdravého rozumu. Napríklad, keď mi niekto ukáže na fúzatého chlapa a tvrdí, že to je žena. No a potom, keď niekto ukáže na Štefana Harabina a povie, že to je kresťanský a národný prezidentský kandidát.

Harabin bol dvakrát v živote súčasťou politického prúdu, ktorý priviedol Slovensko do slepej uličky. Prvýkrát ako komunista. Toto jeho smerovanie sa skončilo krachom komunizmu v roku 1989. Potom ako mečiarovec. Mečiarizmus sa skončil celonárodným vzopätím v roku 1998. Ale Harabin jeho najsurovšie výčiny kryje doteraz. Na Nový rok opäť označil zrušenie Mečiarových amnestií za protiústavné, hoci Ústavný súd potvrdil, že ich zrušenie ústavným zákonom je možné. Kam by zaviedol Slovensko tento symbol postkomunistického súdnictva?

Jedni kresťania strašia druhých kresťanov

Kresťania sa strašia navzájom. Jedni strašia Kotlebom a Harabinom, ktorých vraj treba zastaviť silným, hoci aj liberálnym kandidátom. Druhí zase tvrdia, že liberalizmus treba zastaviť voľbou Harabina. Ale nie a nie rozhodnúť sa úplne normálne pre voľbu kresťanského kandidáta.

Stále počúvame, čo ak v druhom kole bude ten s tamtým, čo onen s hentým? Kotleba, Harabin, Mistrík...

Viete, čo je najhorší výsledok volieb?

Najhorším výsledkom bude to, ak sa ukáže, že slovenskí kresťania sa už ani len neodvažujú predstaviť v prvom kole prezidentských volieb svoju víziu, ako má vyzerať prvý občan krajiny. Zdieľať

Lenže najhorším výsledkom volieb nie je to, že v druhom kole sa ocitne nejaká hrôzostrašná dvojica. Už sme prežili dosť katastrofálnych prezidentov. Najhorším výsledkom pre mňa bude to, ak sa ukáže, že slovenskí kresťania sa už ani len neodvažujú predstaviť v prvom kole prezidentských volieb svoju víziu, ako má vyzerať prvý občan krajiny. Že kresťania už rezignovali, že chytráčia a chcú byť na víťaznej strane, a to aj vtedy, keď predstaviteľ víťaznej strany je v podstatných veciach proti nim. Že už nie sú soľou zeme, že sú soľou zvetranou, a tá skončí na smetisku. Toto by bola skutočná katastrofa.

Tak premýšľajme. Ani liberál, ani komunista, ani extrémista. Už treba hovoriť veľmi jasne. Času niet nazvyš.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo