V Číne sa začiatkom roka pravidelne odohráva najväčšia ľudská migrácia na Zemi. Zatiaľ čo mnohí ľudia plánujú cesty do svojich domovov, aby navštívili rodiny, úrady zaraďujú milióny čínskych občanov na čierne zoznamy s posudkom „nespôsobilý“ pre rezerváciu letov alebo miest vo vysokorýchlostných vlakoch.

Takýto mechanizmus čiernych zoznamov a hodnotenia občanov je pilotnou schémou tzv. čínskeho systému spoločenského kreditu. Aby čínska vláda „zvýšila povedomie o integrite a úrovni dôvery čínskej spoločnosti“, plánuje do roku 2020 spustiť celoštátny systém na hodnotenie dôveryhodnosti všetkých svojich 1,4 miliárd občanov.

Čo v Číne znamená „kredit“

Slovo „kredit“ je v čínštine (xinyong; 信用) základným princípom tradičnej konfuciánskej etiky, ktorá sa datuje do 4. storočia pred Kr. V pôvodnom kontexte je xinyong morálnym konceptom, ktorý vyjadruje čestnosť a dôveryhodnosť. V posledných desaťročiach sa jeho význam rozšíril aj na finančnú spoľahlivosť.

Čo teda v systéme spoločenského kreditu znamená „kredit“?

Čínske úrady sa touto otázkou zaoberajú už viac ako desať rokov. Keď sa v roku 2007 prvýkrát predstavil plán zostaviť systém spoločenského kreditu, hlavným cieľom bolo obnovenie trhového poriadku prostredníctvom využitia finančnej spoľahlivosti podnikov a jednotlivcov. Projekt sa neskôr postupne rozšíril aj na ďalšie aspekty každodenného života.

Medzi skutky, ktoré môžu poškodiť vášmu osobnému kreditnému záznamu, patrí napr. neukázanie sa v reštaurácii bez zrušenia rezervácie, ktorú ste predtým spravili, podvádzanie v online hrách, napísanie falošných recenzií pre tovary či nesprávne prechádzanie cez ulicu.

Monitorovanie chodca na ulici a softvérové rozpoznávanie tvárí v meste Nanking. Zdroj: verejná správa Nankinskej dopravnej polície na sieti Weibo.

Získanie odmeny za „dobré skutky“

Spoločným cieľom súčasných pilotných schém je vytvorenie štandardizovaného systému oceňovania a trestania založeného na kreditnom stave občana.

Niekoľko provincií používa na odhaľovanie „nespôsobilých“ ľudí obrazovky umiestnené na verejných miestach. V niektorých oblastiach sa personalizovali vytáčacie tóny tak, že volajúci počuje odkaz v zmysle „osoba, ktorú voláte, je nečestným dlžníkom“. Zdieľať

Väčšina pilotných miest používa bodový systém. Každý sa začína na východiskovej úrovni 100 bodov. Občania si môžu zarobiť bonusové body až po hodnotu 200, ak vykonajú „dobré skutky“, napr. zapájaním sa do charitatívnej činnosti či do recyklovania odpadu. V meste Suzhou sa napr. dá získať šesť bodov za darovanie krvi.

Ak ste „dobrým občanom“, bývate odmenený. Občania s vysokým skóre spoločenského kreditu majú v niektorých oblastiach bezplatný prístup do telocviční, lacnejšiu verejnú dopravu a kratšie čakacie lehoty v nemocniciach. Tí, ktorí majú tento stav nízky, majú, naopak, dopravu a prístup do verejných zariadení obmedzené.

V súčasnej fáze je stav kreditu prepojený s číslom občianskeho preukazu. Čínsky internetový súd však navrhol identifikačný systém na online sledovaní, ktorý by bol prepojený na účty na sociálnych sieťach.

Zobrazenie tváre osoby z čierneho zoznamu na verejnej LED-obrazovke v mestskej prefektúre Tchaj-šan. Zdroj: Taishan Government via WeChat

Menovanie a zahanbovanie občanov z čierneho zoznamu

Detaily o občanoch z čiernych zoznamov sa bežne uverejňujú na internete, no niektoré mestá sa rozhodli posunúť zahanbovanie občanov na vyššiu úroveň.

Niekoľko provincií používa na odhaľovanie ľudí televízne a LED-obrazovky umiestnené na verejných miestach. Úrady v niektorých oblastiach personalizovali vytáčacie tóny volaného, ktorý je na čiernom zozname, tak, že volajúci počuje odkaz v zmysle „osoba, ktorú voláte, je nečestným dlžníkom“.

Pre každú krajinu je dôležité, aby bola schopná presadzovať súdne rozhodnutia. No keď súdne a legislatívne systémy zlyhávajú, ako sa to deje v Číne, objavujú sa otázky, či schopnosť odhalenia a potrestania bez riadneho postupu nemôže viesť k zneužitiu moci.

Novinár Liu Hu, ktorý na sociálnej sieti kritizoval vládnych predstaviteľov, bol obvinený z „rozširovania klebiet a ohovárania“. Keď sa usiloval o právne odškodnenie, zistil, že je ako „nedôveryhodný“ uvedený na čiernom zozname a dostal zákaz nákupu letenky. Zdieľať

Rozhlasový novinár Liu Hu, ktorý na sociálnej sieti kritizoval vládnych predstaviteľov, bol obvinený z „rozširovania klebiet a ohovárania“. Zatiaľ čo sa začiatkom roka 2017 usiloval o právne odškodnenie, zistil, že je ako „nedôveryhodný“ uvedený na čiernom zozname a dostal zákaz nákupu letenky.

Jeho príbeh môže byť izolovaným incidentom, no ukazuje, ako môže byť systém využívaný na presadzovanie vládnej agendy a na potláčanie disentu.

Využívanie moci veľkých dát

Úloha veľkých dát v projekte si vo svete získala širokú mediálnu pozornosť pre obavy, že čínska vláda môže svoju moc zneužiť na ďalšie rozšírenie sledovania.

Napríklad čínske technologické giganty Alibaba a Tencent preverujú používateľské kreditové záznamy založené na údajoch o správaní na sociálnych sieťach a na stránkach elektronického obchodu. Zverejnených bolo už niekoľko podrobných informácií o tom, ako štát plánuje integrovať používateľské dáta z online platforiem do centrálneho systému, na ktorý dohliada vláda. Národná rozvojová a reformná komisia a Čínska centrálna banka začali od decembra minulého roka schvaľovať pilotné plány na integrovanie veľkých dát do systému spoločenského kreditu. Ako jedna z prvých pilotných oblastí Číny bola vybraná provincia Guizhou. Na nej sa predvedie vládou riadený experiment systému spoločenského kreditu podporený veľkými dátami.

Guizhou je jedna z najchudobnejších čínskych provincií. Väčšinou je známa ako domovská oblasť vysoko kvalitného likéru Maotai. Jej zdanlivo náhodný výber je v skutočnosti taktický. Takmer sa o tom nevie, no od roku 2015 sa táto vidiecka zapadnutá oblasť rýchlo stáva štátnym centrom pre veľké dáta.

Technologickí giganti Google, Microsoft, Baidu, Huawei a Alibaba v roku 2017 zriadili v tomto regióne svoje výskumné zariadenia a dátové centrá. V roku 2018 ich nasleduje Apple a svoj čínsky iCloud server prenáša na miestnu spoločnosť.

Pozícia provincie Guizhou ako štátneho dátového centra z nej robí ideálne laboratórium pre experimenty spoločenského kreditu.

Čínsky prezident Si Ťin-pching na návšteve pilotnej zóny pre veľké dáta v provincii Guizhou. Zdroj: theconversation.com

Otočiť systém späť na vládu

Hoci niektorí môžu tento čínsky systém považovať za niečo negatívne akoby z dystopického románu, ak sa správne implementuje, môže mať pozitívne dôsledky. Hlavne ak bude záväzný aj pre vládnych predstaviteľov a vlastníkov veľkých podnikov.

Väčšina pilotných schém cieli rovnako prísne na spoločnosti ako na jednotlivcov. Firmy, ktoré v minulosti poškodili životné prostredie alebo vyrábali nebezpečné produkty, sú pravidelne zverejňované na online čiernych zoznamoch.

Dajú sa na nich nájsť aj vládni úradníci. V decembri minulého roka bolo takto vedených viac než 1 100 úradníkov. Takýto krok v odhaľovaní korupcie je pre čínsku spoločnosť preukázateľne prínosnejší než verejné zahanbovanie ľudí, čo nesprávne prešli cez ulicu.

Ako uviedol profesor Du Ligun z Pekinskej univerzity, budovanie systému spoločenského kreditu by sa v čínskom kontexte malo začať s budovaním dôveryhodnej vlády.

Pôvodný text: China’s Social Credit System puts its people under pressure to be model citizens. Uverejnené v spolupráci s The Conversation, preložil L. Obšitník.