Stretnúť Neuwirtha bolo ako prejsť sa nádhernou katedrálou

Sedem miest, sedem ľudí, sedem ruksakov. Kolégium Antona Neuwirtha zvolilo na začiatok tohto akademického roka pre svojich nových študentov nezvyčajnú formu teambuildingu – vydať sa po stopách politika, lekára a veľvyslanca Antona Neuwirtha, ktorého desiate výročie smrti si pripomíname práve dnes - v nedeľu 21. septembra 2014.

Cieľom putovania študentov KAN bolo a zaznamenať rozhovory s ľuďmi, ktorí ho osobne poznali a ktorí im sprostredkovali dosiaľ menej známe informácie o osobe tohto významného človeka: „Od starého pána Jána Benčeka, ktorý tak ako Anton Neuwirth býval na bratislavskom internáte Svoradov, cez Neuwirthovu dcéru Katarínu Schniererovú, spovedníka pátra Pavla Kollára, politikov Františka a Jozefa Mikloškovcov. Každý z nich nám poskytol svoj pohľad, zdieľal s nami spomienky a zážitky. Často to boli veľmi emotívne stretnutia, ktoré v nás zanechali pocit, že je tu ešte veľa drobnej a vytrvalej práce, ktorá by sa mala vykonať na plné pochopenie osoby Antona Neuwirtha,“ vysvetľuje pre Postoy.sk študentka KAN Barbara Nováková.

Zdieľať

Výstupom ich teambuildingu je nielen facebooková stránka Challenge Neuwirth 777, ale aj krátkometrážny film o tom, ako sa sedem hlavných cností odzrkadlilo v živote Antona Neuwirtha. Napokon je tu ešte jeden záver tejto študentskej challenge: dôkladne preskúmať a šíriť obraz Antona Neuwirtha vo verejnom živote.

Na začiatku 48-hodinového spoločného víkendu bol pre väčšinu študentov Anton Neuwirth veľkou neznámou. „Naše vedomosti sa týkali jeho ako lekára, diplomata a mysliteľa, ale to bolo tak všetko. Navyše, naše faktografické informácie sme nevedeli podložiť dôkazmi. O tom bola vlastne táto teambuildingová úloha – nájsť dôkazy pre sedem cností Antona Neuwirtha. Vedieť, kto bol, nestačí, treba vedieť prečo, za akých okolností,“ hovorí Barbara Nováková.

Po jednom spoločne strávenom víkende so siedmimi Neuwirthovými pamätníkmi, na siedmich miestach a cestujúc so siedmimi ruksakmi, v ktorých boli zbalení, už Neuwirth nebol „veľkou neznámou“, ale podľa Barbary Novákovej objavili mnohorozmernosť jeho osobnosti. „Polyhistor a polyglot, veriaci kresťan-katolík, lekár, kozmopolita a vzdelanec, v jeho živote sa spája mnoho rôznych vplyvov. Myslím, že po zvážení, aké 'osobnosti' si dnes uzurpujú slovo vo verejnom diskurze, je jasné, že niekto ako Dr. Neuwirth Slovensku určite chýba. Desať rokov od smrti významnej osobnosti je čas, kedy by všetci verejne činní ľudia mali zvážiť svoje pôsobenie, zamyslieť sa a brať si za vzory ľudí, akým bol práve Neuwirth. Dobrým príkladom je vznik a pôsobenie kolégia, nesúce jeho meno a napĺňajúce víziu lepšieho Slovenska cez vzdelávanie mladých ľudí.“

"Desať rokov od smrti významnej osobnosti je čas, kedy by všetci verejne činní ľudia mali zvážiť svoje pôsobenie, zamyslieť sa a brať si za vzory ľudí, akým bol práve Neuwirth."
Barbara Nováková, KAN

Zdieľať

Tento prínos oceňuje aj politik František Mikloško, ktorý pre Postoy.sk povedal: „Neuwirth nezmenil, ale mení Slovensko. Napríklad tým, že založil Spoločenstvo Ladislava Hanusa a ďalej, že pod jeho menom vyrastá nová kresťanská generácia v KAN-e.“ Pre Mikloška bol Neuwirth človekom, s ktorým sa dalo o všetkom rozprávať a vždy dozvedieť niečo nové a obohacujúce. Pripomenul aj to, ako sa Neuwirth často odvolával na kňaza-misionára Tomislava Kolakoviča, ktorý mal na jeho život veľký vplyv. „Za Neuwirthom zostane jeho celoživotné svedectvo, ale najviditeľnejšie zostane jeho tvorba Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Vatikánom a tiež myšlienka Zmluvy medzi SR a Vatikánom o výhrade vo svedomí. V tejto otázke sa v budúcnosti bude Neuwirthovo meno ešte veľa spomínať,“ doplnil F. Mikloško.

Možnosť poznať Antona Neuwirtha mal aj mladý Marek Michalčík, ktorý v súčasnosti pôsobí v neziskovej organizácii Kanet. „Bol som iba mladý bezvýznamný študent a predsa mi Neuwirth dával svojim prirodzeným záujmom pocítiť, že som ten najdôležitejší človek na svete,“ spomína Michalčík. „Po Neuwirthovi nezostalo žiadne rozsiahle literárne dielo, ale umeleckým dielom bol jeho život, jeho osobnosť. Stretnúť sa s ním bolo niečo ako vypočuť si symfóniu alebo prejsť sa nádherne vyzdobenou katedrálou. Kto sa s ním stretol, mal pocit, že pookrial na duchu, že odchádza múdrejší a najmä lepší. Bolo totiž cítiť, že má rád každého človeka a je schopný vnímať to dobré, čo v človeku je. V tomto mi pripomínal Boha – Otca. Hovoril som si, asi takto nejako nás vidí Boh.“

Anton Neuwirth s dcérou Annou a manželkou Evou

Anton Neuwirth bol tiež predsedom Konfederácie politických väzňov – sám ako bývalý mukl. Zatkli ho v roku 1953 a z väzenia sa dostal až vďaka amnestii v roku 1960. Väzenie opustil ako posledný. Michalčík ho radí k „patriarchom“ slovenskej cirkvi spolu s Vladimírom Juklom, Silvestrom Krčmérym a Jánom Korcom – ktorí rovnako ako Neuwirth boli počas komunizmu dlhé roky väznení a prenasledovaní.

"Kto sa s ním stretol, mal pocit, že pookrial na duchu, že odchádza múdrejší a najmä lepší. Bolo totiž cítiť, že má rád každého človeka a je schopný vnímať to dobré, čo v človeku je."
Marek Michalčík

Zdieľať

Po páde komunizmu sa Anton Neuwirth – hoci už v dôchodkovom veku – angažoval nielen pri činnosti Kresťanskodemokratického hnutia či v medzinárodných vzťahoch, ale aj v ochrane ľudského života od počatia po prirodzenú smrť. „Zápas o ochranu života vnímal v širších kontextoch. Aj vďaka nemu sme hneď na začiatku dokázali vnímať antropologický rozmer problému a tak vnímať dôležitosť postoja k životu každého človeka napríklad v nemocniciach, v bežných medziľudských vzťahoch, v medzinárodnej politike. Vďaka nemu malo pro-life hnutie veľmi dobrý základ na to, aby bolo intelektuálne i ľudsky a spoločensky presvedčivé,“ tvrdí bývalý riaditeľ Fóra života.

Prečo sa Neuwirth vlastne zaujímal o pro-life hodnoty? Ako argumentuje Michalčík, Neuwirthovým východiskom bol úžas nad veľkosťou každého človeka. Táto veľkosť pochádza z ľudskej dôstojnosti, ktorú dáva Boh – a k tomu dáva človeku aj slobodu a lásku, aby bol šťastný. „Človeka treba povznášať, nie ho ničiť.  Ak je toto zrejmé, pro-life postoj a činnosť sú toho len prirodzeným dôsledkom,“ dodáva Michalčík. „Neuwirth bol človek, v ktorého spoločnosti je vám dobre. Mal v sebe krásnu starosvetskú noblesu, ale nebolo to iba pozlátko. Pôsobil vznešene a zároveň ľudsky a pokorne. Neuwirth úctu k ľuďom vyjadroval nielen slovami, ale aj postojom tela. Dnes už takého človeka stretnete veľmi ťažko.“

Matúš Demko

Foto: kolegium.org a archív Anny Záborskej

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo