Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
05. január 2020

Menej facebookových statusov, viac miesta pre Boha a spoločnú víziu

Keby sme tento rok žili o niečo sústredenejší život, keby sme hľadali spoločné dobro, keby sme viac spolu chválili Boha, mohli by sme sa azda posunúť o trošku bližšie ku skutočnému šťastiu.
Menej facebookových statusov, viac miesta pre Boha a spoločnú víziu

„Nepreskúmaný život nie je hodný žitia,“ tvrdí Sokrates vo svojej slávnej Obrane pred súdom. Toto jeho tvrdenie azda ospravedlňuje všetky tie snahy obzrieť sa za rokom 2019 a skúsiť ho trochu zreflektovať. Prečítal som si pár zamyslení v tomto žánri a všimol som si, že často obsahujú tri dramatické body. Chápem čaro trojky ako užitočného rétorického nástroja, ale dosť ma vyrušujú tieto žurnalistické dojmológie, ktoré komplexné spoločenské reality zredukujú do troch „sexy“ bodov. 

Ale dá sa takéto obhliadnutie späť robiť aj nejako inak? Možno nedá, respektíve dá, ale potom by si to už nikto neprečítal. A preto ponúkam svoju dojmológiu. Tá chce byť iná aspoň v tom, že ponúka tri body charakteristické tým, že nie sú charakteristické len pre uplynulý rok. Poznáte to, ak si robíte spytovanie svedomia. Často tie naše zlyhania vyzerajú dnes rovnako ako včera. Ako hovorí Kazateľ, „nič nové pod slnkom...“

Ak chceme žiť plnší život, potrebujeme ísť na hĺbku. Zdieľať

Hľa, prvá charakteristika dnešnej doby, ktorej bol plný aj rok 2019, aj na Slovensku – povrchnosť. Náš verejný diskurz sa nedeje na stránkach akademických časopisov či nebodaj univerzitných fakúlt, nedeje sa vo vydavateľstvách kníh a dokonca ani v rozpravách parlamentu. Deje sa na facebookových statusoch, komentároch pod článkami a akčných tlačovkách. Môže mi hovoriť kto chce, čo chce o tom, že je to nezvratné, že to vlastne vždy tak bolo, že sa s tým nič nedá robiť, že to vlastne je aj dobré. Nie je a nikdy nebude. 

Ak chceme žiť plnší život, potrebujeme ísť na hĺbku. Hĺbka si vyžaduje čas, sústredenosť, schopnosť počúvať s porozumením a komunikovať jasne, logicky a rozumne. A, samozrejme, ešte oveľa viac – rešpekt k človeku, nech s ním akokoľvek nesúhlasím, rešpekt k predkom, tradícii, otvorenosť k zmene názoru a zopár ďalších dôležitých cností. A že to nie je pre všetkých? Ak si to naozaj niekto myslí, tak mu chýba jeden zo základných predpokladov žitia v demokratickej spoločnosti – viera, že každý človek má svoju dôstojnosť a primeranú schopnosť prežiť život plne ľudsky.

Čí život vlastne skúmam? Čo je život slovenskej spoločnosti? Čo slovenskú spoločnosť vlastne spája? Máme nejaký spoločný cieľ, kvôli ktorému spolu žijeme v tomto časopriestore? Často by sa mohlo zdať, že naším hlavným spoločným cieľom je zvýšiť HDP, aby každý mohol žiť pohodlný život. A čo potom, keď už budeme mať spravodlivý a funkčný štát? A budeme ho mať vôbec niekedy, keď naším hlavným cieľom je materiálny blahobyt?

Druhou charakteristikou uplynulého roka, ktorá nie je vôbec charakteristická iba pre uplynulý rok, je nedostatok spoločnej vízie. „Slovensku chýba vízia. Vízia osobného, rodinného, národného i štátneho života,“ napísal Anton Neuwirth pred skoro 20 rokmi a, žiaľ, je to pravda stále. 

Nepotrebujeme jeho skarikované podoby, ani verejný boj o najpravejšieho kresťana, ani vzájomné nálepkovanie, ani štyri kresťanské strany, ale potrebujeme verejné a spoločné uznanie, že existuje Stvoriteľ sveta, nezapríčinená príčina všetkého, čo je, inteligentná, všemohúca a vševediaca. Zdieľať

Vieme vyjsť do ulíc, keď je zle. Vieme si nájsť nepriateľa a bojovať proti nemu. Ale vieme hľadať aj to, čo nás spája? Máme lídrov, ktorí formulujú pozitívnu víziu spoločného života a ľudí ochotných ich nasledovať? Aristoteles ju mal. Cieľom politickej spoločnosti je viesť ľudí k cnostnému životu. Inými slovami k plnému, integrovanému životu. Ale to dnes predsa už nemôže byť ideál, povedia mnohí, lebo dnes sa už nezhodneme na tom, čo je cnostný život. To je možno pravda. Ale prečo sa vzdať aspoň spoločného hľadania toho, čo to je?

Inzercia

Treťou výzvou pre náš spoločný život je Boh. Aj rok 2019 ukázal, že ho zúfalo potrebujeme. Nepotrebujeme jeho skarikované podoby ani verejný boj o najpravejšieho kresťana, ani vzájomné nálepkovanie, ani štyri kresťanské strany, ale potrebujeme verejné a spoločné uznanie, že existuje Stvoriteľ sveta, nezapríčinená príčina všetkého, čo je, inteligentná, všemohúca a vševediaca.

Osoba, ktorá praje dobro každému jednému človeku. Bez tohto referenčného rámca nám totiž chýba základný dôvod, prečo byť spravodlivý, slušný, čestný, prečo neokrádať štát, keď mi na to neprídu, prečo si robiť svoju prácu poctivo, aj keď ma zle platia, atď. Ateisti sa budú na mňa hnevať, lebo oni v Boha neveria a aj tak žijú slušne.

Určite to možné je (aj vďaka tomu, že nám návod na dobrý život Boh vpečatil do našej prirodzenosti a dal nám rozum, ktorým ho vieme zdetegovať), ale je to oveľa, oveľa ťažšie a je otázne, či to je spoločensky dlhodobo možné. Ateizmus a spoločenský život bez verejného uznávania Božej existencie je krátky moderný úlet v malej časti histórie a svetovej populácie. 

Dlhodobo popierať základ našej existencie a dôvod všetkého pravdivého, dobrého a krásneho v našich životoch nemôže pomôcť žiadnemu človeku, ani spoločnosti. Samozrejme sa ponúka otázka, akého Boha máme chváliť. Otázka je dobrá a môžeme na ňu spoločne hľadať odpoveď. A nemusí byť jasná ani zajtra, ani o 100 rokov. Na úvod by úplne stačilo vrátiť sa k spoločnému presvedčeniu o tom, že akokoľvek ten Boh vyzerá a ktokoľvek sa k nemu dostal bližšie, je tu, má nás rád a niektoré správania (vraždy, krádeže, nevernosti, smilstvá, klamstvá…) mu naozaj idú proti srsti.

Keby sme začínajúci rok žili o niečo sústredenejší život, keby sme hľadali spoločné dobro, keby sme viac spolu chválili Boha, mohli by sme sa azda posunúť o trošku bližšie ku skutočnému šťastiu. Zdieľať

Tak som si pofrflal, poviete si. A máte pravdu. Uplynulý rok bol predsa plný aj mnohých krásnych a povzbudivých momentov, aj v mojom osobnom, aj v našom spoločenskom živote. Prečo som nepísal o nich? Jednak preto, lebo je to oveľa ťažšie, a jednak preto, že ku skúmaniu nášho života bezpochyby patrí identifikovať kľúčové slabosti, na ktorých treba popracovať. Keby sme začínajúci rok žili o niečo sústredenejší život, keby sme hľadali spoločné dobro, keby sme viac spolu chválili Boha, mohli by sme sa azda posunúť o trošku bližšie ku skutočnému šťastiu.

Držím nám v tom palce, alebo ešte lepšie, odovzdávam túto prosbu do rúk toho, ktorý je Autorom aj Cieľom našich životov. 

Inzercia

Inzercia

Odporúčame