Adventná (Svetloslav Veigl)

Svetloslav Veigl
Adventná

Má kúzlo z detských očí utkané,
na srdci domov má.

V rachote bubnov
kto nám ju zachová?

Kvet zjari vypučí,
v jeseni sa hrúži do seba,
hľadá jas.
Volám vám:
pohľaďte do seba
zas.

V krútňavách polnočných
vzdychajú zeme prahy,
v bolestiach chvejú sa slová.

Žíznivým perám priteká prameň vlahy,
ožíva ruža chorá.

V najmenších prstencoch zeme
prebýva s bremenom sladkým,
žije na sne.
Zatvára oči zľahka
a ústa nemé
v žiarivej chudobe
klonia sa ponad betlehemské jasle.

Zázračná hviezda vychádza
zaplašiť tmu a tieň.

V najtichšej chvíli zostúpia nebesá.

Zostúpia rosou na ruže
a Pána vydá zem.

Svetloslav Veigl, vlastným menom Ferdinand Veigl (1915 – 2010), básnik, katolícky kňaz františkán, sa vo svojej básnickej tvorbe venuje duchovnému rozmeru života. Náboženské témy majú teda v jeho poézii prirodzené miesto.

Báseň Adventná som vybral z vydania Svetloslav Veigl: Keď anjel v tebe spieva (Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov 2006, edične pripravil Miroslav Daniš, úvod napísal Jozef  Brunclík, grafická úprava Miroslav Cipár).