Za Viliamom Turčánym Odišiel básnik

ODIŠIEL BÁSNIK
Za Viliamom Turčánym

Odišiel básnik. Vyspieval sa celý.
Odišiel majster, pevec dobrých múz.
Pri jeho slovách srdcia sa nám chveli,
no chvejú sa aj teraz, keď je v cieli,
ruky nám mĺkvo klesli na obrus.

Veril pravde, čo nad zákonom bedlí,
zamilovaný na smrť do krásy,
iba šiel vekmi, kam ho veľkí viedli,
v slovenskom slove u nás nevybledli,
dušu im vdýchol, aby nezhasli.

Vodil nás k žriedlam, aby neoslabla
viera a nádej. Ani láska nie.
Zdalo sa – svetla nieto ani za zbla,
on z Proglasu ho priamo nabral,
videl to ako Božie poslanie.

Ako sa našiel v svojom milom Hollom,
aj jeho veršom meral si svoj čas.
Sťaby s úsmevom prechádzal sa poľom,
radosťou vtedy počúvať ho bolo,
keď rozhojdával ten verš bez príkras.

Za všetko vďaka, hovorím až teraz,
viem, bolo by to ľahšie pri víne.
Časomiery už plynú z Božích terás,
čas, nedovoľ tie vlnky hlukom prerásť!
Nech si ťa, básnik, Matka privinie.

                                     13. – 14. mája 2021