Prečo som nešla do tímu s Vallom? Lebo nie som hipster

Prečo som nešla do tímu s Vallom? Lebo nie som hipster

Rozhovor s Danou Čahojovou, starostkou Karlovej Vsi, o chudobe a starnutí v Bratislave a o tom, čo si sľubuje od Matúša Valla.

V bratislavskej mestskej časti, ktorá má vyše 33-tisíc obyvateľov, sa stala opäť starostkou. Pred štyrmi rokmi porazila starostku za Smer, tentoraz suverénne zvíťazila s takmer 70 percentami nad protikandidátom pravicovej koalície. Jej miestna iniciatíva tiež ovládla karloveské zastupiteľstvo, svoj vplyv bude mať aj v bratislavskom zastupiteľstve.

Dana Čahojová je jednou z najvýraznejších tvárí komunálnej politiky v Bratislave, hlási sa ku konzervatívnym hodnotám, ešte na jar tohto roka sa rozhodovalo, či bude kandidátkou pravicovej koalície na primátora ona alebo Ján Mrva.

V rozhovore pre Postoj okrem iného hovorí, prečo považuje za veľké bratislavské problémy chudobu a najmä starnutie populácie, ako chce bojovať s bilbordmi a čo vidí podobne, čo inak než novozvolený primátor Matúš Vallo. 

Bratislavou prebehla v týchto komunálnych voľbách nezávislá aj progresívna mestská vlna. U vás v Karlovej Vsi jasne dominovali nezávislí z vašej iniciatívy Naša Bratislava. No papierovo silná pravicová koalícia na čele so SaS získala len jedného poslanca, kým koalícia Teamu Vallo, Progresívneho Slovenska a Spolu až piatich poslancov. Čo sa v Bratislave vlastne stalo?

Myslím, že ľudia chcú už naozaj voliť len ľudí, ktorých poznajú, ktorí oslovujú nejakú komunitu a majú niečo za sebou, čo je presvedčivé.

Tí piati, ktorí uspeli za Team Vallo, PS a Spolu, boli v Karlovej Vsi niečím známi?

Osobne som nikoho z nich nepoznala ani nezaznamenala v komunálnych aktivitách, ale nemusím poznať každého.

Teda v ich prípade zafungovala skôr značka, kým pravici táto značka nefungovala?

Presne tak, v ich prípade zafungovala značka spolu s masívnou kampaňou Matúša Valla a zrejme aj  „blbá“ nálada. Ľudia sú zatrpknutí voči politikom a hľadajú nejakú novú nádej, ktorú teraz videli v tíme okolo Valla.

Pravicová kandidátka bola u nás dosť nesúrodá, občania vnímali, že nepôsobí ako jeden tím. Kandidáti vzájomne nespolupracovali, mali skôr individuálne kampane, preto dopadli tak, ako dopadli.

Na jar sa ešte aj o vás hovorilo ako o možnej kandidátke na primátorku Bratislavy, ktorú by podporili OĽaNO a SaS, napokon padla voľba na Jána Mrvu. Aký bol dôvod?

Očakávali sa odo mňa nejaké kompromisy, na ktoré som nebola pripravená. Na základe politických dohôd sa vyžadovala dohoda napríklad na kandidátke do mestského zastupiteľstva, na úrovni starostov a podobne. Politické dohody sú jednoducho o tom, kto si čo vybojuje.

Ľudia sú zatrpknutí voči politikom a hľadajú nejakú novú nádej, ktorú teraz videli v tíme okolo Valla. Zdieľať

Nevedela som si predstaviť, že by som kandidovala za politické zoskupenie, ktoré by napríklad v Petržalke postavilo kandidáta proti Jánovi Hrčkovi.

Hrčka napokon jasne vyhral petržalské voľby, treba dodať, že predtým pracoval u vás ako prednosta. Rovnako na vašom karloveskom miestnom úrade pracoval aj Michal Drotován, ktorý sa stal teraz starostom Rače...

... áno, podporovala som ich práve z dôvodu, že veľmi dobre poznám ich prácu, odhodlanie aj hodnoty. Pravicová koalícia napokon postavila proti mne kandidáta v Karlovej Vsi, proti Hrčkovi postavilo OľaNO v Petržalke Elenu Pätoprstú, proti Michalovi Drotovánovi postavila koalícia v Rači protikandidátku. Podľa mňa si podporu zaslúžil aj Rasťo Tešovič z Devínskej Novej Vsi.

Osobne ma to mrzelo. Ak napríklad OĽaNO tvrdí, že chce presadzovať osobnosti, je ťažké pochopiť, prečo nepodporili komunálne osobnosti typu Hrčka, Drotován, Tešovič a nemohli sa povzniesť nad koaličné matematiky. Ja rozmýšľam len na úrovni Bratislavy, nevnímam ich iné motivácie.

Teda vo vašom prípade to nebolo tak, že by vás ako kandidátku na primátorku zablokovala neochota SaS?

O tom neviem, ale keby to tak bolo, nečudovala by som sa. (Úsmev.)

Prečo?

Nezdieľam spoločné hodnoty s SaS.

Hovorí sa, že aj peniaze boli problémom, prečo ste z primátorskej kandidatúry napokon cúvli.

Nebol to hlavný dôvod, ale je pravda, že som dostala otázku, z čoho by som financovala svoju prípadnú primátorskú kampaň. Podľa mňa sa však takáto kampaň nedá financovať z vlastných súkromných zdrojov, veď sme práve videli, aké strašné peniaze to môže stáť.

Očakávanie, že si kampaň zafinancujú z veľkej časti samotní kandidáti, je nereálne a navyše som nebola ochotná zaťažiť svoju rodinu riskantnou kampaňou.

No aj ako kandidátka na starostku ste museli investovať do kampane isté peniaze, koľko ste napokon minuli?

Ideálne by bolo, keby kandidát nemusel dávať vlastné peniaze. Skutočne nezávislí kandidáti majú nespravodlivú štartovaciu pozíciu v každých voľbách. Ja som bola vo výhode, keďže za mnou už boli výsledky práce a istý spoločenský kredit. Do kampane stačilo vložiť pár tisíc eur.

To aj niektorí kandidáti na poslancov mali drahšie kampane než vy, to vás naozaj stálo tak málo?

Rozhodujúce bolo, že sme sa rozhodli neinvestovať do bilbordov, čo je veľká nákladová položka. Celý čas bojujem proti vizuálnemu smogu, poprela by som samu seba, keby som tu rozvešala bilbordy.

Ideálne by bolo, keby kandidát nemusel dávať vlastné peniaze. Skutočne nezávislí kandidáti majú nespravodlivú štartovaciu pozíciu v každých voľbách. Zdieľať

Z poslaneckých odmien sme sa roky skladali na priebežnú informačnú kampaň, takže komunikáciu s voličmi sme nezanedbávali.

O pár dní nastúpi Matúš Vallo ako primátor, aké prvé kroky od neho očakávate?

Sama som veľmi zvedavá. So starým vedením mesta sme sa na mnohom nezhodli. Naša spolupráca bola veľmi kostrbatá, niekedy to bola viac nespolupráca než spolupráca. Aj ďalší starostovia by uvítali, keby im magistrát už konečne nezväzoval ruky.

V čom napríklad?

Napríklad v spomínanom odstraňovaní bilbordov.

O vás je známe, že ste viaceré odstránili, v čom bol problém s mestom?

Áno, tam, kde bola naša pôsobnosť, sme bilbordy odstránili. Lenže zhruba v 70 reklamných stavbách sme zamrzli len preto, že išlo o pozemky magistrátu, od ktorého sme nedostali potrebné stanovisko, či spoločnostiam dajú alebo nedajú nájomnú zmluvu. Stačilo pritom len toľko, aby magistrát vydal stanovisko a my by sme mohli konať a odstraňovať bilbordy.

Ak ste si nerobili žiadnu bilbordovú kampaň, čo podľa vás rozhodlo, že ste tak suverénne vyhrali voľby?

Myslím si, že vďaka tomu, že sa u nás nerozbehla žiadna veľká obávaná výstavba. Ľudia sú na ňu naozaj veľmi citliví.  Mám šťastie, že náš stavebný úrad je veľmi kvalitný a principiálny, na malých aj veľkých developerov má rovnako tvrdý meter.

Teda práca tohto úradu vám pomohla presvedčiť Karlovešťanov, aby vás znovu volili?

Iste, to nehralo malú rolu. Hoci sa obávam, že očakávania našich obyvateľov sú väčšie ako naše reálne možnosti. Robíme, čo môžeme v prospech verejného záujmu, ale riadime sa zákonmi.

Čo tým myslíte?

Využívame všetky samosprávne kompetencie na reguláciu výstavby. Tie však nie sú neobmedzené. Väčšina dnes zelených plôch je súkromná a sú to často stavebné parcely v rozvojovom území, kde sa raz v budúcnosti dá stavať.

Svoju najväčšiu výzvu vnímate v tom, ako ustáť developerský tlak?

Starosta čelí každý deň nejakému tlaku a je jedno, či ide o tlak zo strany nespokojného obyvateľa, psíčkara, nepsíčkara, o tlak developera či tlak zvnútra úradu. Ale áno, starosta musí zvládnuť ustáť takmer permanentný tlak.

Tu v Bratislave je zhoda, že ste slušnou, nepodplatiteľnou starostkou, no mnohí sa pýtajú, ako je možné, že tak úzko spolupracujete s Branislavom Zahradníkom, ktorý má ešte z bratislavskej éry SDKÚ imidž pochybnej partie, navyše má byt vo vychýrenom komplexe Bonaparte. Zahradník sa tak zmenil alebo je tu pre vás taký nenahraditeľný?

V samospráve som osem rokov. Najskôr som bola poslankyňou v období starostky za Smer, čo nebolo jednoduché obdobie. Karloveská zátoka bola vtedy akútne ohrozená záujmami developerov.

Starosta čelí každý deň nejakému tlaku a je jedno, či ide o tlak zo strany nespokojného obyvateľa, psíčkara, nepsíčkara, o tlak developera či tlak zvnútra úradu. Zdieľať

Naša lodenica mohla bez náhrady zaniknúť a stáť už mohla nová bytovka. V zastupiteľstve sme mali len tesnú väčšinu, neraz nám chýbal jeden hlas. Bolo príjemným zistením, že na pána Zahradníka sa môžeme spoľahnúť bez toho, aby mal z toho osobný alebo politický profit.

V roku 2014 ste kandidovali na starostku a vyhrali ste, pričom Zahradník sa stal vaším vicestarostom.

Moja osobná skúsenosť s ním ako poslancom aj vicestarostom je veľmi pozitívna. Pomáha viac, ako som očakávala.

Takže ak by ste sa o štyri roky predsa len rozhodli kandidovať na primátorku Bratislavy, Zahradníka by ste Karlovešťanom odporučili ako svojho nástupcu?

(Úsmev.) Poviem to takto: v rámci troch poslaneckých mandátov, ktoré máme ako Karlova Ves v bratislavskom zastupiteľstve, sme na svoju kandidátku postavili pána Lenča, pôvodne z KDH, mňa a pána Zahradníka, pôvodne SDKÚ.

Nevedela som, ako to dopadne, pretože kandidovali aj iné silné mená pod silnými značkami, napokon Karlovešťania zvolili celú našu trojicu. To je veľmi dobré vysvedčenie našej práce a spolupráce.

Teraz sú veľké očakávania z nástupu Matúša Valla, o takomto čase pred štyrmi rokmi sa veľa čakalo aj od Iva Nesrovnala, no napokon sa spolupráca medzi ním a starostami či poslancami zadrhla na škodu mesta. V čom bol najväčší problém?

Jeho osobnostné predpoklady. Nesvedčali dobrému riadeniu mesta.

Skúste to vysvetliť.

Nemyslím, že politika typu „ja dnes tebe a ty mi to potom vrátiš“ môže dlhodobo fungovať. Niekedy jednoducho nemáte čo vrátiť. Tohto politického handlovania bolo za Nesrovnala veľa a často to bolo na škodu veci.

Hranie sa na transparentné výbery, ktoré nakoniec transparentné vôbec neboli. Je mi oveľa bližšie priznať, že ak niekto niekomu dôveruje, nech si za ním stojí, nesie za neho politickú zodpovednosť a nehrá sa na nejaké transparentné konkurzy.

Vy osobne ste čelili kritike za to, že ste zamestnali na úrade Jána Hrčku a Michala Drotována bez výberového konania. Tvrdíte, že dôraz, ktorý sa dnes kladie na výberové konania na všetky možné pozície, je pomýlený?

Pokiaľ nesiete za nominácie politickú zodpovednosť a priznávate sa k nej, tak si nemyslím, že to je nesprávny krok. Ako som už povedala, nebudem kamuflovať a hrať sa na výberové konania, ktoré nimi v skutočnosti nie sú.

Politika typu „ja dnes tebe a ty mi to potom vrátiš“ nemôže dlhodobo fungovať. Niekedy jednoducho nemáte čo vrátiť. Zdieľať

Prednosta úradu je taká dôležitá pozícia, že tam musím mať človeka, ktorému absolútne dôverujem. Zobrať na takéto miesto niekoho z ulice len na základe konkurzu je naozaj veľký hazard. Samozrejme, sú aj mnohé pozície, ktoré sa nám podarilo vynikajúco obsadiť práve na základe konkurzu.

Na stole vám leží Plán Bratislava, s ktorým Matúš Vallo vyhral voľby. Čo vás na ňom najviac zaujalo a čo vám v ňom chýbalo?

Plán Bratislava mám už dlho, až teraz som si ho priniesla do práce na hlbšie štúdium. Mám na pána Valla niekoľko veľmi konkrétnych otázok.

Naznačujete, že sú tam sľuby, ktoré nebude vedieť celkom zrealizovať?

Bude to mať ťažké.

Čo konkrétne?

Nebude mať čas, aby veľmi rozpracovával svoje vízie, ale od prvých dní narazí na tvrdú realitu. Mnohé problémy sa odtláčali ako snehová guľa a on ich bude musieť ihneď riešiť.

Treba si aj uvedomiť, že magistrát je veľký kolos 500 až 600 neznámych ľudí plus k tomu mestské podniky. Keď sme sa bavili o kandidatúre na primátora, vždy som hovorila, že to nie je pocta ani spoločenský status, ale niečo ako elektrické kreslo.

Povedzte však, čo vám u Valla chýba.

Napríklad starnutiu populácie je v Pláne Bratislava určená iba malá časť na to, aký je to vážny problém. Pritom je to pre Bratislavu obrovská výzva.

Prečo?

Pretože máme už pomaly poradovník aj na opatrovateľskú službu. Prognózy nie sú vôbec optimistické. Pobytové zariadenia kapacitne nestíhajú. V dôsledku demografie nám pribúdajú masy starých ľudí, o ktorých bude problém sa dôstojne postarať.

To cítite aj v Karlovej Vsi?

Samozrejme, počet starých ľudí dramaticky pribúda. Dali sme si urobiť analýzu, podľa ktorej sa v Karlovej Vsi za posledných desať rokov len počet ľudí nad 85 rokov zvýšil o 115 percent. A to sme ešte len na začiatku postupnej demografickej premeny. Títo ľudia žijú vo svojich bytoch v mestskom prostredí, ktoré je anonymné a často bez príbuzných. To bude obrovský problém.

Dali sme si urobiť analýzu, podľa ktorej sa v Karlovej Vsi za posledných desať rokov len počet ľudí nad 85 rokov zvýšil o 115 percent. A to sme ešte len na začiatku postupnej demografickej premeny. Zdieľať

V Karlovej Vsi ani pobytové zariadenie nie je. Od bývalého pána primátora sme nedostali súhlas na zbúranie jedného objektu. Dúfam, že v tomto nám nový primátor pomôže a Karlovešťania sa dočkajú.

V kampani sa hovorilo najmä o budovaní cyklotrás, zelených plôch, parkovaní, teda o témach, ktoré do veľkej miery určovala generácia tridsiatnikov a štyridsiatnikov. Tieto témy sú pritom dôležité, podľa vás je však najväčším problémom starnutie Bratislavčanov?  

Nehovorím, že je to najväčší problém, ale v každom prípade je to veľký problém, ktorý stojí mimo centra pozornosti, pričom s ním súvisia aj ďalšie javy ako potreba bezbariérovosti, osamelosť, chudoba. S týmto všetkým sa musíme vyrovnať.

Štát na samosprávy prenáša čoraz väčšiu zodpovednosť a tie na to nemajú prostriedky.  

Ako môže mestská časť tento problém riešiť?

Pustili sme sa do toho, ako vieme. Výrazne sme zlepšili kvalitu opatrovateľskej starostlivosti. Zabezpečujeme seniorom vo väčšom rozsahu prípravu a rozvoz stravy. Z peňazí, ktoré sme získali z Európskeho sociálneho fondu, sme zvýšili počet opatrovateliek aj štandard služieb.

Máme viac ako tridsaťpäť opatrovateliek, ktoré sa starajú o vyše sto klientov, pre asi ďalších sto ľudí poskytujeme podporné sociálne služby. Ale nestačí to, stále nám chýbajú prostriedky aj ľudia. Nejde pritom iba o starých ľudí, máme tu rodiny, ktoré potrebujú pomoc, lebo sú na hrane existenčnej núdze.

Potrebovali by sme aj nízkoprahové zariadenie pre ohrozené deti a viac športovísk, kde by deti mohli tráviť voľný čas.

Je zaujímavé, že hovoríte o chudobe v Bratislave. Pri pohľade na štatistiky nezamestnanosti a priemerné platy či po prechádzke nablýskanými a preplnenými nákupnými centrami sa môže zdať, že tento problém je v hlavnom meste len periférny. S akou realitou sa tu ako starostka stretávate?

Verte, že aj v Bratislave žije veľa ľudí, ktorí sú chudobní, len to možno na pohľad nie je také očividné. Je množstvo exekúcií, mladé rodiny žijú pod existenčným tlakom. Deti potrebujú učebnice, chcú chodiť na krúžky, do táborov, do školy v prírode.

Verte, že aj v Bratislave žije veľa ľudí, ktorí sú chudobní, len to možno na pohľad nie je také očividné. Zdieľať

V Bratislave je život drahý, máme síce veľa bohatých až veľmi bohatých ľudí, ale aj tu máme chudobu a mnohých, ktorí žijú doslova zo dňa na deň, od výplaty k výplate.  

Hovorili ste, že vo Vallovom pláne vám trochu chýbal tento rozmer. V čom je silná stránka nového primátora, kde aj vy očakávate zlepšenie oproti uplynulému obdobiu?

Má veľkú dôveru verejnosti. To je naozaj silná stránka, súčasne bude čeliť veľkým očakávaniam. Každý rozumne uvažujúci starosta v Bratislave sa mu bude snažiť pomáhať aj vo vlastnom záujme.

Povedali ste, že najväčším problémom Nesrovnalovho primátorovania boli zlé vzťahy s poslancami aj so starostami, v čom je vzťah starosta – primátor taký dôležitý?

Sme od seba závislí. V Bratislave máme pre obyvateľa nezrozumiteľne premiešané kompetencie aj majetok.

Napríklad na sídliskách sú celé vnútrobloky, ktoré nie sú zverené mestským častiam, ale sú mestské, ľudia to však, pochopiteľne, nevnímajú a často nerozumejú, prečo nie sme schopní vyriešiť nejaký problém tu v mestskej časti.

Už dlho sa vedie diskusia, či by pre riadenie mesta nebolo efektívnejšie, keby mestské časti zanikli. Aký je váš názor?

Sedemnásť dedín, pätnásť stavebných úradov, to bola rétorika pána Nesrovnala. Ja si však nemyslím, že by to bol dobrý nápad, treba si uvedomiť, že lokálni starostovia sú naozaj bližšie k ľuďom, to je decentralizácia.

Daňový poplatník určite ušetrí viac na slušných obstarávaniach než na tom, že by sa zlúčili mestské časti a bolo menej poslancov. To je len zlomok výdavkov mesta.

Navyše, u mnohých, najmä starších ľudí stále funguje aj silný lokálpatriotizmus, Račania sa cítia Račanmi, Lamačania Lamačanmi, starí Karlovešťania Karlovešťanmi. Nechcú byť len Bratislavčanmi.

Vo vašom životopise asi každého hneď zaujme, že máte šesť detí. Poznáte ešte na Slovensku starostku, ktorá má toľko detí?  

Nemohli by sme túto tému obísť? (Smiech.)

Prečo?

To nie je žiadna zásluha. Je to tak trochu šťastie. Poznám veľa žien, ktoré sú podobne šťastné. Ale úprimne poviem, že rodina trpí. Mať rodinu a byť zároveň starostom je ťažké a stresujúce.

Po komunálnych voľbách bude v bratislavskom mestskom zastupiteľstve menej konzervatívne orientovaných ľudí ako doteraz. Vnímate to ako problém?

Určite mi budú niektorí bývalí kolegovia chýbať. Oceňujem najmä, že v novom zastupiteľstve je menej politických kšeftárov.

V čom je váš prístup ako konzervatívne založeného človeka na komunálnej úrovni iný než prístup liberálnejšieho miestneho politika, hrá to vôbec rolu?

Určite sa všetci v zastupiteľstve nestretneme v názore, ako si predstavujeme rozvoj Bratislavy, či tu máme koncentrovať veľké biznis projekty, obrovské budovy, i keď s najkvalitnejšou architektúrou.

Určite sa všetci nestretneme ani v tom, kde je tá hranica medzi všeobecným dobrom a komerciou a rastom. Ja si myslím, že na ľuďoch nám musí záležať viac než na vzhľade a vizuále mesta. Ale verím, že k nejakému zdravému kompromisu dospejeme.

S Matúšom Vallom ste už osobne po voľbách hovorili?

Súkromne ešte nie.

Myslíte si, že chémia medzi ním a starostami bude fungovať?

Dúfam, že áno. Zároveň dúfam, že Matúš Vallo nebude malicherný a nebude si pamätať, že som neprijala ponuku vstúpiť do jeho tímu.

Prečo ste odmietli?

Lebo nie som hipster. (Smiech.)  

Foto: Andrej Lojan

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo