Ukrajinskí politici spájajú Orbána s Ruskom a mobilizujú voličov

Ukrajinskí politici spájajú Orbána s Ruskom a mobilizujú voličov

Petro Porošenko a Viktor Orbán. Foto: TASR/AP/Mikhail Palinchak

Čo je v pozadí konfliktu medzi Maďarskom a Ukrajinou? Rozhovor s Balázsom Jarábikom, expertom na Ukrajinu, ktorý pracuje pre Carnegieho nadáciu.

Minulý týždeň eskaloval diplomatický konflikt medzi Ukrajinou a Maďarskom. Ukrajina vyhostila maďarského konzula, ktorý v meste Berehovo na Zakarpatsku rozdával pasy ukrajinským Maďarom. Následne Maďarsko vyhostilo ukrajinského konzula. Čo hovoríte na tento incident?

Dôležité je povedať, že ukrajinský právny poriadok je iný ako slovenský. Ústava síce hovorí, že jediné možné občianstvo je ukrajinské, ale zároveň neexistujú žiadne seriózne sankcie, ktoré by trestali dvojité občianstvo. Na Ukrajine je dodržiavanie zákonov problematické. V ukrajinskej vláde bolo viacero členov, u ktorých bolo jasné, že prijali ukrajinské občianstvo, ale nevzdali sa svojho pôvodného.

Napríklad bývalá ministerka financií Natalie Jaresko mala ukrajinské aj americké občianstvo alebo bývalý šéf finančnej správy Nasirov, ktorý je dnes obvinený z korupcie, mal maďarský aj britský pas.

Čiže rozdávanie pasov ukrajinským Maďarom doteraz Ukrajina tolerovala? 

To, že Maďarsko rozdáva príslušníkom svojej menšiny pasy, je fakt. Robí to už od roku 2010 a je to verejné tajomstvo. Dokonca na tento proces sa napojila aj miestna mafia, ktorá využívala maďarskú korupciu a zneužívala vydávanie maďarských pasov až do tej miery, že v lete USA hrozili vyňatím Maďarska zo svojho bezvízového režimu. To, čo teraz urobila ukrajinská tajná služba SBU, teda že na maďarskej pôde, na konzuláte v Berehove, natočila akože usvedčujúce video, bolo nelegálne, takže Maďari na to museli reagovať.

Navyše, ukrajinský štát do tejto oblasti Zakarpatska posielal vojakov na vojenské cvičenie, na čo síce má právo, ale je to dosť nezvyčajné. V Berehove, ktoré je poslednou baštou Maďarov, má tiež vzniknúť nová vojenská základňa. Nemusíme mať Orbána v láske, ale Maďarsko nepredstavuje pre Ukrajinu žiadnu hrozbu. Maďarská menšina tam vymiera, ešte pred tridsiatimi rokmi bolo v Berehove 90 percent Maďarov, dnes ich tam je 52 percent. Teraz tam má prísť šesťsto vojakov z iných častí Ukrajiny, čo je jasný krok k podpore asimilácie a zároveň demonštrácia sily voči Maďarom.

Balázs Jarábik.

Napätie medzi Ukrajinou a Maďarskom môžeme sledovať už dlhšie obdobie. Aké sú jeho hlbšie dôvody?

Dôvodom sú prezidentské a parlamentné voľby na Ukrajine v roku 2019 a mobilizácia patriotistických voličov. Tí sú dnes najpočetnejšou a najmotivovanejšou skupinou voličov na Ukrajine. Hlavne prezident Porošenko, ktorého predvolebná kampaň už beží pod sloganom „armáda, jazyk, viera“, chce ukázať silu a pripravenosť ochraňovať ukrajinskú štátnosť po ruskej agresii.

Na to sú Maďari vhodným „sparing-partnerom“, avšak majú konflikt s EÚ a spoločné projekty s Moskvou. Tým bezprostredným dôvodom alebo spúšťačom aktuálneho napätia je maďarská reakcia na ukrajinskú vzdelávaciu reformu. Na to, akým spôsobom sa zmenilo používanie jazykov na školách.

Čo presne sa mení?

Maďari, ale aj iné národnostné menšiny, mali garantované používanie svojho jazyka v štátnych školách až po úroveň vysokých škôl. Ukrajinské ministerstvo školstva pripravovalo túto reformu veľmi ústretovo vo vzťahu k národnostným menšinám, ale parlament ju zmenil tak, že od piateho ročníka sa v školách bude môcť používať iba ukrajinský jazyk.

Maďarsko argumentuje, že to výrazne zredukuje práva národnostných menšín na Ukrajine. Túto argumentáciu potvrdila aj Benátska komisia. To, čo sa Ukrajine veľmi nepáči, je spôsob, akým maďarská strana reaguje. Ukrajina ako obeť ruskej agresie očakáva od západných krajín, že ju budú vo všetkom podporovať.

Maďarsko však v tomto spore okamžite začalo blokovaním ukrajinskej integrácie do EÚ a NATO. Podarilo sa im dokonca to, že bola ohrozená účasť Ukrajiny na samite NATO v júli. Museli do toho vstúpiť Američania a vymyslieť šalamúnske riešenie, že Ukrajina tam bude ako účastník mini-samitu krajín Čierneho mora. Jednoducho, Maďari vstúpili do procesu budovania ukrajinského národného štátu, v rámci ktorého je jazyk dôležitým faktorom.

Prečo ukrajinskí politici nemobilizujú na anti-ruskej emócii, ale hrajú maďarskou kartou? Veď na Ukrajine žije len o niečo viac ako stotisíc Maďarov a táto menšina nepredstavuje pre ukrajinský štát žiadne ohrozenie.

Ukrajinci túto maďarskú kritiku dávajú do súvisu s ruskou propagandou a spájajú Orbána s Ruskom. Veľa politikov v Kyjeve si myslí, že Orbán kritizuje Ukrajinu na objednávku Ruska. To je však nezmysel, pretože pre Maďarov je ochrana národnostných menšín jedným z dlhodobých pilierov zahraničnej politiky.

V tejto konkrétnej kauze ukrajinskej vzdelávacej reformy existuje v Maďarsku konsenzus naprieč celým politickým spektrom. Hádam ide o jedinú tému, kde je zhoda v tejto inak veľmi polarizovanej krajine. Počet Maďarov na Zakarpatsku sa v priebehu posledných tridsatich rokov vďaka asimilácii a migrácii zmenšil z tristotisíc na stodvadsaťtisíc.

Školský systém je pre prežitie tejto menšiny absolútne kľúčovou vecou. Mnohí ukrajinskí politici to však vidia konšpiračne, čomu nahrávajú aj Orbánove nadštandardné vzťahy s Putinom či ruská pôžička na dostavbu maďarskej jadrovej elektrárne v Paksi.

Ktorí ukrajinskí politici na tejto téme najviac mobilizujú?

Ministerstvo zahraničných vecí a takisto SBU je pod politickou kontrolou prezidenta Petra Porošenka, takže je to najmä jeho téma. Ale všetci patriotistickí ukrajinskí politici považujú za samozrejmosť, že treba Maďarov vykázať do patričných medzí. Z pohľadu Kyjeva nie je Budapešť faktorom. Oni sú zvyknutí rokovať s Berlínom, Bruselom, Parížom a Washingtonom. Ani Varšava už nie je pre nich smerodajná. Zároveň však veľmi zle znášajú akúkoľvek verejnú kritiku svojich krokov v tejto národo-budovateľskej agende.

Ukrajina má však pre túto agendu problematické vzťahy so všetkými západnými susedmi okrem Slovenska. Nevyhodnocujú to ako problém?

Kompenzujú to tým, že neustále počúvajú o podpore z Bruselu či Washingtonu. Napríklad USA vyzvali Maďarsko, aby prestalo blokovať komisiu NATO – Ukrajina, ktorá má v agende programovú prácu na približovaní sa Ukrajiny k NATO. Americká diplomacia má síce pochopenie pre obavy Budapešti, ale verejne bude vždy podporovať Ukrajinu, aby pred voľbami neohrozila krajinu, ktorá je pod tlakom Ruska.

Je tu však ešte jedna veľmi dôležitá vec. Najmotivovanejšou voličskou skupinou na Ukrajine sú dnes nacionálne ladení voliči. Pričom si treba uvedomiť, že táto krajina pre anexiu Krymu a konflikt v Donbase prišla skoro o štyri milióny voličov.

To znamená, nacionalistickí voliči nabrali na význame.

Presne tak. Na Ukrajine sa dnes prakticky nedajú vyhrať voľby bez národného programu. Kyjev očakáva, že tomu Budapešť rozumie a bude brať do úvahy, že táto nová národná agenda cieli najmä na Rusov. V tej školskej legislatíve je naozaj formulácia, ktorá hovorí o výnimke pre jazyky EÚ. Lenže je taká vágna, že umožňuje veľkú voľnosť vo výklade. Maďarsko sa na to pozerá inak a Kyjevu odkazuje, že ak sa chce integrovať do západných štruktúr, tak musí dodržiavať štandardy ochrany práv národnostných menšín.

Je reálne, že tento konflikt po ukrajinských voľbách utíchne?

Ťažko povedať, teraz je patová situácia a ďalší vývoj sa dá odhadovať len ťažko. Existujú možnosti, ako znížiť diplomatické napätie. Napríklad nový maďarský veľvyslanec čaká na schválenie už tretí mesiac, Budapešť takisto blokuje vymenovanie honorárneho konzula.

Keďže Maďarsko má viac čo stratiť, očakávam, že bude predsa len flexibilnejšie. Čo sa týka školského zákona, obidve strany sa aj s americkou pomocou dohodli na istom kompromise. Ten spočíva v tom, že implementácia školskej reformy sa odloží na rok 2023 a pozmení sa s tým, že jazykové obmedzenie sa nebude vzťahovať na privátne školy. Tieto zmeny boli vyrokované a maďarská strana očakáva, že ukrajinský parlament ich prijme.

Lenže predvolebný boj na Ukrajine už ide naplno a ťažko sa dá predpokladať, že sa nájde dosť poslancov, aby tieto dohodnuté zmeny odhlasovali. Najmä ak medzi nimi funguje naratív, že Maďari konajú ruka v ruke s Rusmi a prečo by mali ustupovať Rusom. Je to, samozrejme, veľmi účelové spájanie, ale aj Maďari sa dopustili taktických chýb.

O aké chyby išlo?

Napríklad Budapešť vymenovala svojho splnomocnenca pre Zakarpatsko bez konzultácií. Keď už bol dohodnutý kompromis vo veci vzdelávacej reformy, maďarské ministerstvo zahraničných vecí odoslalo členom NATO diplomatický list, v ktorom sa hovorí, že Kyjev porušuje medzinárodné právo a je tam použité aj slovné spojenie, že Ukrajina je „failed state“ (nefungujúci štát).

Na verejnú kritiku tohto typu Kyjev reaguje veľmi ostro. Aj preto, že ju vyhodnocujú ako dôsledok ruskej propagandy.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo