Vražda charakteru a obrana demokracie

Vražda charakteru a obrana demokracie

Brett Kavanaugh, nominant na nového sudcu Najvyššieho súdu USA, ktorý čelí obvineniam zo sexuálneho napadnutia počas vypočutia pred Justičným výborom amerického Senátu vo Washingtone 27. septembra 2018. Foto: TASR/AP

Proces so sudcom Brettom Kavanaughom sa zapíše do dejín.

Postoj tu bude len s vašou pomocou!

Postoj je dnes jediným serióznym konzervatívnym hlasom v slovenskej mediálnej scéne. No nežije zo vzduchu. 

Články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú.  Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

Redakcia Postoja

 

V tomto texte nájdete dve videá, ak vám to čas dovolí, stojí za to si ich pozrieť. Uvidíte v nich budúcnosť, ku ktorej smerujú západné demokracie. Na jednom vystupuje Dr. Christine Blasey Fordová (roč. 1966), profesorka psychológie na Palo Alto University, ktorá robí výskum na Stanford University School of Medicine, je vydatá, má dvoch synov a ako hovorí, z občianskej povinnosti sa rozhodla vypovedať o pokuse o znásilnenie, ktorý sa mal udiať pred 36 rokmi.

Na druhom videu je sudca Brett Kavanaugh (roč. 1965), ktorý vyučoval právo na Harvarde, pracoval pre prokurátora Starra, ktorý vyšetroval prezidenta Clintona, potom pre prezidenta Busha, od roku 2006 je sudcom, v najbližšom období sa rozhodne, či sa stane sudcom amerického Najvyššieho súdu, ktorý hovorí o tom, ako bolo týmto obvinením zničené jeho meno, povesť, všetko.

Obidvaja hovoria o pravde, obidvaja sa jej vehementne domáhajú, pritom jeden z nich musí klamať. Ide teda o pravdu aj charakter a rovnako ďalšie princípy. V prvom rade, ako dôsledok tohto sporu, o právo na život pred narodením.

Od sudcu Kavanaugha sa očakáva zmena pomerov na Najvyššom súde, vytvorenie konzervatívnej väčšiny, ktorá zvráti rozhodnutie Roe vs. Wade, ktorým boli v Amerike legalizované potraty a legálne sú v podobe, aké nemajú obdoby nikdy inde vo svete a sú vykonávané až do momentu narodenia.

Demokrati majú Kavanaugha v zuboch dlhšie, keď ho prezident Bush menoval na nižšiu sudcovskú pozíciu, blokovali ho tri roky a nazývali ho „konzervatívnym Forrestom Gumpom“ (senátor Durbin). Teraz ho nazvali „zlom“, bývalý guvernér štátu Virginia McAuliffe, demokrat, dokonca človekom, ktorý „ohrozuje milióny životov v najbližších desaťročiach“. To najhoršie je, že každý, kto Kavanaugha stretne, si navždy spomenie na obvinenie, že chcel znásilniť či dokonca nešťastne zabiť v mladosti dievča (tak znie obvinenie).

Republikáni sa vo výbore po svedectve dr. Fordovej zdržali otázok, čo časť liberálnych médií okamžite interpretovala ako ich neschopnosť reagovať. (Pritom republikáni preniesli pozornosť na otázky a závery vyšetrovateľky Rachel Mitchellovej, pozri nižšie.)

Preto nejde len o zrážku dvoch odporujúcich si tvrdení, je to aj zrážka ženy a muža, zrážka emócií – strachu (tak svoje vystúpenie uviedla Fordová) a spravodlivého hnevu (tak pôsobil Kavanaugh), liberálky a konzervatívca, psychologičky a právnika, zrážka emotivizmu a inštitucionalizmu, ten prvý prináša osobnú spomienku, ten druhý apeluje na procedúry spravodlivého procesu. Učebnicový príklad sporu genderového stranícky polarizovaného post-truth sveta, poviete si.

Preto všetko a pre jeden dôvod navyše si treba obidve videá pozrieť, niečo totiž nie je možné opísať slovami. Mimika, gestá, smrkanie, nervozita, časté pitie vody, neistota aj istota, slzy, zlomený hlas, spomienky na detstvo, rodičov, mladosť...

A nezrovnalosti.

Brett Kavanaugh, nominant prezidenta Donalda Trumpa na nového sudcu Najvyššieho súdu USA a jeho manželka Ashley Estes Kavanaughová počas rozhovoru pre televíznu stanicu Fox News v pondelok 24. septembra 2018. Foto: TASR/AP

Vo výpovediach dr. Fordovej je celý rad bielych miest a nezrovnalostí, tu je ich skrátený výpočet: (1) dátum, ktorý Fordová uvádza (raz uviedla 80. roky, inokedy prvá polovica 80. rokov, potom škrtla prídavné meno „rané“ v spojení 80. roky, potom uviedla leto 1982), (2) meno páchateľa – sudcu Kavanaugha identifikovala až po 30 rokoch, dovtedy ho neuviedla, spomenula ho v momente, keď sa o ňom začalo hovoriť ako o kandidátovi na sudcu Najvyššieho súdu, (3) ten istý incident inak opísala, keď spomínala, ako o ňom hovorila svojmu manželovi (sexuálny útok), inak pre denník Washington Post (fyzické zneužitie) a inak ho nazvala pred kongresovým výborom (pokus o znásilnenie s možnosťou neúmyselného usmrtenia), (4) dr. Fordová nevie presne identifikovať dom, nevie, kto ju tam na párty pozval, nevie, ako sa dostala domov, nevie vysvetliť, prečo v dome zostala jej blízka kamarátka Leland Keyserová s opitými násilníkmi (ona opis popiera, Kavanaugha nepozná), (5) v opise sa mení počet osôb, ktoré boli prítomné, pričom platí, že všetky spomenuté osoby jej výklad pod prísahou odmietli. Fordová odmietla zverejniť komisii svoje poznámky z terapie, kde pred pár rokmi o incidente hovorila po prvýkrát, jej opis kontaktov s novinárom Washington Post má tiež svoje nejasnosti, hoci k nemu došlo len pred pár týždňami, niektoré kľúčové časti si nepamätá. Tiež je zvláštne, že najskôr bolo jej vypočutie z psychických dôvodov odsunuté, kvôli tomu, že nechcela letieť lietadlom, potom ale povedala, že lietadlom relatívne často cestuje za rodinou, koníčkami a podobne.

Celý zoznam týchto nezrovnalostí a slabých miest opísala vyšetrovateľka sexuálnych deliktov Rachel Mitchellová z Arizony, ktorá má 25-ročnú prax. Hoci táto žena viedla rozhovor na pôde výboru korektne a závery sú formulované veľmi triezvo, treba dodať, že je registrovanou republikánkou.

Jej záver znie, že svedkovia, ktorých menovala Dr. Fordová, buď vyvrátili obvinenia, alebo ich nedokázali potvrdiť. Dôkazy nie sú dostačujúce, prokurátor by v prípade obvinenia nepokračoval.

Christine Blaseyová Fordová počas vypočutia pred Justičným výborom amerického Senátu vo Washingtone 27. septembra 2018. Foto: TASR/AP

Na druhej strane, Fordová spomína v opise Kavanaughovho spolužiaka a kamaráta zo školských rokov Marka Judgea, ten to odmieta a na nič také sa nepamätá, súčasne ale ide o autora knihy spomienok Wasted: Tales of GenX Drunk (je z roku 1997), kde opisuje, ako bojoval s tínedžerským alkoholizmom, ako vyzerala jeho mladosť na predmestí Washingtonu a na katolíckej škole. Voči Kavanaughovi sa ozvala aj ďalšia žena.

Stávky stoja vysoko. Predtým než bude Senát o Kavanaughovi hlasovať, dostala vďaka jednému republikánskemu senátorovi Jeffovi Flakeovi ešte priestor FBI, ktorá ma za sedem dní predstaviť svoje zistenia. Aj Flake má svoju minulosť, patril k tzv. gangu 8, skupiny republikánskych senátorov, ktorí hlasovali s demokratmi pri imigračnej reforme, a patrí k hlasným kritikom prezidenta Trumpa. Teraz v novembri ho čakajú voľby.

Bude to už siedme vyšetrovanie FBI, ktorým sa skúma charakterový profil a minulosť Bretta Kavanaugha.  

Ak vám vyššie uvedený výpočet nezrovnalostí postačuje na pochybnosť o obvinení, predstavte si teraz opačnú perspektívu, ako má takto obvinený a do značnej miery znemožnený človek reagovať.

Kavanaugh na Fordovú neútočil, ani jediný raz, zdôraznil, že nespochybňuje, že jej niekto mohol ublížiť, že sa na ňu nehnevá. Zahral aj na emócie, keď spomenul modlitbu svojej 10-ročnej dcéry. Zato ostro zaútočil na demokratických senátorov a médiá, vytkol im, že hoci chcel hneď na obvinenia reagovať, oni to odmietli a nechali médiá 10 dní špekulovať a spochybňovať jeho reputáciu a meno. Postup, ktorý zvolili demokrati, nazval „národnou potupou“  a „cirkusom"(použil rovnaké slová ako sudca Clarence Thomas počas jeho híringu v roku 1991, kde sa opakovala podobná situácia, obvinenie po ukončení vypočutia), obvinenia „nezmyslami“, ktoré protirečia zdravému rozumu aj povesti, akú má u všetkých, s ktorými kedy spolupracoval, a hoci mu obvinenia do budúcnosti znemožňujú robiť mnohé z toho, čo mal najradšej, svoje odhodlanie postaviť sa takémuto postupu vyjadril vetou, že z kandidatúry za žiadnych okolností neustúpi.

Kavanaugh čelí bezprecedentnému tlaku, takejto diskreditácii, keď je cielená (ale aj pravdivá) sa hovorí „vražda charakteru“.  Otázka znie, ako má človek kandidujúci na verejný post reagovať?

Odpoveď nie je niečo veľmi prekvapivé. Spoločnosť, ktorá nechce ustrnúť na pozícii viery, že veríme buď jednému, alebo druhému, z takých či onakých sympatií, prípadne straníctva, kvôli záujmom, musí byť schopná rešpektovať pravidlá spravodlivého súdneho procesu, nezaujatého vypočutia obidvoch strán a zhodnotenia faktov, a najmä rozhodnutia. Toto rozhodnutie majú teraz v rukách senátori.

Kavanaughov príklad ukazuje, že spoločnosť, ktorá sa sústredí iba na emotívnu časť, spochybňuje inštitúcie demokratického štátu.

Foto: TASR/AP

Najsilnejší moment Kavanaughovej obhajoby bol ten, keď vytiahol niečo hlboko súkromné: svoj denník z detstva, s vysvetlením celého kontextu prečo a kedy si ho písal. Denníkový zápis udáva mená aj miesta, kde mal v čase údajnej párty byť.

Pre vzdelaného dospelého muža s 25-ročnou verejnou kariérou v istom zmysle ponižujúca vec. Divák vnímal, že Kavanaugh zostal bez súkromia. Ale pre celý proces môže ísť o zlom: alebo pevný bod a alibi, alebo odhaliteľnú hru (ďalší tentokrát jeho svedkovia, grafologická expertíza a pod.).

A tak proti sebe stoja dve osoby a ich výpovede, obidve až na hranu riskujú celú svoju kariérnu a odbornú reputáciu, pravda jedného je znemožnením druhého, nula a jeden. To všetko vo v politicky vypätej atmosfére, so skorumpovanou a mravne nedôveryhodnou politickou elitou, s Clintonovcami aj Trumpom či Bushovcami na vrchu.

Prejav a prístup Bretta Kavanaugha ukazuje, čo všetko je potrebné, aby obvinený človek dokázal čeliť tvrdému útoku: vzdelanie a kompetentnosť, povesť a reputácia, desaťročia verejnej služby nestačia. Musí ukázať viac. Musí preukázať viac. Vzťahuje sa to aj na Kavanaugha, aj on musí obstáť do konca. Tocqueville mal pravdu, demokracia je bez verejnej morálky neudržateľná. Kavanaughov nominačný proces ukazuje, že na sudcu Najvyššieho súdu sú podstate vyššie nároky ako na ktorúkoľvek inú volenú inštitúciu vrátane prezidenta.

Hoci je ešte skoro tvrdiť niečo definitívne, jednu vec azda povedať možno. Ak má nová väčšina zvrátiť kultúru smrti na americkom Ústavnom súde, je toho tento zápas hoden. Dúfajme, že si je toho od začiatku do konca vedomý aj Kavanaugh.

A ešte jedna poznámka na záver, týka sa prezidenta Trumpa. Myslím, že proces, ktorý prebieha so sudcom Kavanaughom, vníma trochu inak – vidí v ňom predohru niečoho, čo sa môže po novembrových voľbách stať jemu. Ak bude väčšina na impeachment, bude aj impeachment.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo