Prečo manželstvo nemožno ponechať len v súkromnej oblasti

Medzi mladými evanjelikálmi prebieha dôležitá diskusia, či by štát mal vôbec riešiť manželstvo. Pre obhajcov tejto možnosti je asi najdôležitejším dôvodom, pre ktorý schvaľujú stiahnutie sa štátu, že si od toho sľubujú definitívne ukončenie najúpornejšej bitky v kultúrnej vojne. (Nedávno to navrhol aj Konštantín Čikovský, zástupca šéfredaktora denníka SME, pozn. Postoy.sk.) 

Človek si môže naďalej myslieť, že homosexuálne správanie je nemorálne a že kresťanské manželstvo je medzi jedným mužom a jednou ženou, a zároveň hovoriť, že obhajuje „manželskú rovnosť“, lebo ak zákon vôbec nepozná manželstvo, všetci sú si „rovní“ a môžu sa snažiť o naplnenie vlastného chápania dobrého života bez zásahov štátu.

Inými slovami, môžete s dobrým svedomím dať na svoju facebookovú stránku znamienko rovnosti, a tak dať všetkým svojim pokrokovým spolužiakom najavo, že nie ste nebezpečný náboženský fanatik ako ostatní vaši spoluverci, a zároveň v súkromí týmto istým spoluvercom hovoriť, že podporujete biblické chápanie manželstva. Môžete byť, ak by som si vypožičal výraz z iného kultúrneho sporu, „za možnosť potratov, ale osobne proti“.

Je ľahké pochopiť, prečo je pre mladých evanjelikálov tento prístup taký príťažlivý. Ktorý rozumný človek by sa chcel vystaviť posmechu a marginalizácii, ktoré sú bežným sprievodným znakom prijímania názorov, čo nie sú v danej kultúre na vzostupe? Kedysi taká obávaná neresť - podľahnúť tlaku rovesníkov, ako sa tomu hovorilo v čase, keď som bol dieťa, sa vo veku sociálnych médií ocitla na smetisku dejín. Dnes je tlak rovesníkov cnosť, ktorá má svoju vlastnú facebookovú stránku s tlačidlom „Páči sa mi to“.

Povojnová generácia, ktorá kedysi ostro kritizovala machinácie a politickú moc vlády a všetkých správne zmýšľajúcich ľudí zvolávala k odporu voči nej, začala teraz vládnuť a opäť zvoláva všetkých správne zmýšľajúcich ľudí, aby prijali jej machináciu a politickú moc. Alebo inak. Kultúrna avantgarda, ktorá kedysi presviedčala svojich rovesníkov, aby boli otvorení a „protestovali proti rastúcej vlne konformnosti“, teraz presviedča svoje deti, aby odložili svoje kritické myslenie, lebo inak sa ocitnú „na nesprávnej strane dejín“.

Nemôže to fungovať

Mladí evanjelikáli nie sú hlúpi. Vidia, že nás čaká neľahká budúcnosť a nechcú sa utopiť, až kultúrna cunami, ktorá sa k nám blíži, dosiahne breh. V navrhovanom kompromise vidia veľký zmysel. Žiaľ, nemôže to fungovať.

Predstavme si napríklad, ako raz navrhol jeden môj bývalý doktorand v dizertačnej práci obhajujúcej túto myšlienku privatizácie manželstva, že manželstvo sa stane výlučne otázkou „cirkvi“. Dajme tomu, že sa Bob a Mary, obaja zbožní katolíci, zosobášia v Cirkvi podľa kánonického práva. Počas nasledujúcich desať rokov majú tri deti. Mary sa však rozhodne odísť z Cirkvi, stane sa unitárkou a požiada o ukončenie manželstva. Keďže však Cirkev tvrdí, že manželstvo je nerozlučné a Mary nemá žiaden dôvod na anuláciu, jej žiadosť zamietne.

Mary teda požiada o radu pastorku Unitárnej cirkvi. Tá Mary povie, že Unitárna cirkev uznáva jej manželstvo s Bobom, ale zároveň vyhlási, že rozvod s ním je úplne oprávnený, keďže podľa presvedčenia Unitárnej cirkvi je vzájomný nesúlad legitímnym dôvodom pre rozvod. A tak Mary tentoraz žiada o rozvod Unitárnu cirkev a tá jej vyhovie. Cirkev jej takisto zverí plnú starostlivosť o deti, keďže podľa unitárnej morálnej teológie sú veci, ktoré Bob učí ich deti o antikoncepcii, potratoch a homosexuálnych vzťahoch, „hriechmi nenávisti“, a teda určitou formou zneužívania detí.

Slávna fotografia Boba Dylana a Joan Baez pred plagátom "Protest proti rastúcej vlne konformnosti" z roku 1964. Kto je na nesprávnej strane histórie dnes?

Kto teda v tomto prípade zvíťazí? Možno poviete, že pôvodne šlo o katolícke manželstvo, a teda by takým malo zostať, aj keď Mary zmení svoje náboženské vyznanie. Kto však má autoritu presadiť toto pravidlo? Katolícka cirkev? Unitári? A čo ak s ním bude súhlasiť Katolícka cirkev, a unitári nie?

Dajme tomu, že Mary na základe rozhodnutia unitárov jednoducho vezme deti a vysťahuje sa zo štátu. Je to únos? Môže katolícky cirkevný súd vydať rozkaz miestnej kancelárii Kolumbových rytierov (najväčšia katolícka organizácia laikov v USA, pozn. prekl.), aby vrátili Mary a jej deti do ich pôvodného bydliska a aby mohla byť postavená pred cirkevný súd za porušenie kánonického práva? A ak bude odsúdená, môže ju Cirkev posadiť do cirkevného väzenia či dať jej pokutu?

Bol by nutný zásah štátu

Dajme tomu, že Mary nielen odíde so všetkými svojimi deťmi, ale aj vyprázdni spoločné bankové účty a ich obsah daruje Unitárnej cirkvi. Je to zločin? Kto o tom rozhodne? Povedzme, že všetky tieto veci riešia súkromné zmluvy, ktoré Bob a Mary spísali a podpísali na začiatku svojho manželstva v Katolíckej cirkvi. Kto má moc zabezpečiť nápravu pri porušení týchto zmlúv a vyplatenie náhrady pre poškodenú stranu?

Tieto spory sa dajú vyriešiť jedine zásahom štátu. Čo robiť po rozpade manželského vzťahu s deťmi, majetkom, pobytom v štáte, slobodou pohybu, atď., nie sú súkromné, ale verejné otázky. Ak sa teda manželstvo ponechá v súkromnej oblasti, štát by zasahoval do cirkevných záležitostí ešte oveľa viac, než je tomu v súčasnosti.

Aby sa tieto problémy vyriešili, štát by musel určiť hranice a rozsah cirkevnej právomoci, dokonca aj to, čo smú náboženské orgány robiť so zosobášenými občanmi z rozdielnych náboženských tradícií, ktoré majú odlišné názory na všetko počnúc výchovou detí cez manželskú autoritu a náboženskú výchovu až po stravovacie zvyky.

Ani napriek najlepším úmyslom neexistuje miesto, na ktorom by mladí evanjelikáli – či ktokoľvek z nás – boli pred kultúrnou cunami v bezpečí.

Francis J. Beckwith
Autor je profesorom filozofie a štúdií o vzťahu Cirkvi a štátu na Baylorovej univerzite, kde je aj spoluriaditeľom Programu filozofického štúdia náboženstva. Medzi mnohé jeho knihy patria Politics for Christians: Statecraft As Soulcraft (Politika pre kresťanov: štátnické umenie ako starosť o dušu) a Defending Life: A Moral and Legal Case Against Abortion Choice (Obrana života: morálna a právna argumentácia proti možnosti potratu).

Pôvodný text: Why Privatizing Marriage Can’t Work, medzititulky redakcia, ilustračné foto: thecatholicthing.org, flickr.com (licencia CC).

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo