Dve chyby, ktorým by sa KDH malo vyhnúť

Kresťanskí demokrati si od prehratých volieb udržujú takú podporu voličov, ktorá im dáva šancu dostať sa opäť do parlamentu. To je, samozrejme, pre KDH dobrá správa. Tou horšou je, že táto podpora zďaleka nie je taká veľká, aby sa dalo hovoriť o veľkej šanci a už vôbec nie o istote. V septembrovom prieskume agentúry Focus malo KDH preferencie na úrovni 5,5 percenta a oproti augustu o niečo padli. Hoci pokles je na úrovni štatistickej chyby, čiže veľké závery z toho robiť netreba.

Stranu však ešte tento rok čakajú dve dôležité rozhodovania, ktoré môžu jej šance o návrat na parlamentnú scénu výrazne ovplyvniť.

Prvé sa udeje už teraz v októbri, keď sa kresťanskí demokrati budú musieť rozhodnúť, či v prezidentskom súboji podporia Františka Mikloška alebo postavia vlastného kandidáta. Najviac sa v tejto súvislosti skloňuje meno Mariána Čaučika. Ak sa KDH nakoniec rozhodne pre vlastného kandidáta, časť konzervatívnych voličov to určite sklame. Bude to považovať za zbytočné trieštenie hlasov, navyše v situácii, keď KDH ani nemá silnejšieho kandidáta, ako je Mikloško. Na Čaučíkovu kandidatúru je už trochu neskoro, jeho verejná známosť je pomerne nízka a na zmazanie tohto hendikepu už neostáva veľa času.

Prezidentská kampaň by Čaučíkovi, ktorý môže byť pre budúcnosť perspektívnym politikom, síce pomohla sa zviditeľniť, ale nedôstojný výsledok by mu mohol aj politicky uškodiť. Celkom určite by poškodil KDH, ktorému by prepadák čisto straníckeho kandidáta priniesol iba mínusové body. Nedáva zmysel to riskovať, ak má strana v kandidatúre Františka Mikloška dôstojnú prezidentskú alternatívu.

Ešte dôležitejšie bude pre KDH rozhodovanie o kandidátke pre voľby do Európskeho parlamentu. V tých síce býva nízka volebná účasť, ide však o celoštátne voľby, ktorých výsledok má určite vyššiu výpovednú hodnotu ako prieskumy verejnej mienky. Ak by sa kresťanským demokratom s ich disciplinovanou voličskou základňou nepodarilo v eurovoľbách prekročiť päťpercentnú hranicu, bol by to viac ako varovný signál, že budú mať s touto métou problém aj pri parlamentnom hlasovaní. Niektorých voličov by navyše neúspech KDH v eurovoľbách mohol odradiť od ďalšieho hlasovania za túto stranu. Jednoducho by sa rozhodli v parlamentných voľbách voliť viac na istotu.

Kandidátka bez Záborskej, s Ivanom Štefancom, ktorý ašpiruje na to, aby sa stal lídrom, by medzi potenciálnymi voličmi KDH určite mala slabší výtlak. Zdieľať

Teraz poďme k jadru problému. KDH pod Hlinovým vedením zmenilo stanovy tak, že žiaden jeho člen nemôže byť viac ako trikrát po sebe zvolený do funkcie, na ktorú ho nominuje Rada KDH. To znamená, že dvaja súčasní europoslanci Miroslav Mikolášik a Anna Záborská už nemôžu v eurovoľbách kandidovať. Mikolášik už avizoval, že chce v europarlamente skončiť, ale Záborská by v ňom chcela pôsobiť ešte aj v ďalšom funkčnom období.

Ide o političku, ktorá bola v Bruseli viditeľná, mala silnú agendu a na Slovensku má vďaka dlhoročnému pôsobeniu v pro-life hnutí aj pomerne veľký voličský fanklub. Ak nebude môcť kandidovať za KDH, môže ju to nielen vytlačiť mimo strany, ale aj priviesť k uvažovaniu o účasti na inej kandidátke. Pre KDH by to, samozrejme, nielen z pohľadu eurovolieb, bolo významné oslabenie. A zároveň aj ohrozenie.

Kandidátka bez Záborskej, s Ivanom Štefancom, ktorý ašpiruje na to, aby sa stal jej lídrom, by medzi potenciálnymi voličmi KDH určite mala slabší výtlak. Štefanec, bývalý člen SDKÚ, ktorý súhlasí s registrovanými partnerstvami a nedávno v europarlamente podporil problematickú rezolúciu proti Maďarsku, bude mnohých konzervatívnejších voličov skôr odrádzať, ako lákať. Toto riziko je dosť dobrým dôvodom na to, aby KDH svoje rozhodnutie trikrát a dosť revidovalo.

Alojz Hlina jeho prijatie hájil tým, že ide o signál zmeny, ktorý má zároveň zabrániť hrozbe vplyvu starých kádrov, ako sú Hrušovský či Brocka. Túto jeho obhajobu treba brať s rezervou, keďže mnohí straníci od začiatku poukazovali na to, že nové pravidlo sleduje najmä „upozadenie“ Záborskej.

Ale ak by aj Hlina bol v tejto veci úprimný, realita je dnes takáto: O tom, že KDH sa zmenilo, nikto nepochybuje, Záborská v Bruseli ho nijako neohrozuje a návrat vplyvu Brocku či Hrušovského je skutočne virtuálnym scenárom.

Predseda KDH by sa mal skôr venovať tým ozajstným ohrozeniam. Napríklad riziku krachu KDH v eurovoľbách kvôli nemastnej, neslanej kandidátke.