Začiatok jej konca

Začiatok jej konca

Foto: TASR/AP

Angela Merkelová včera utrpela najväčšiu stranícku porážku vo svojej kariére. Málokto verí, že ochromená kancelárka dovládne.

Postoj tu bude len s vašou pomocou!

Postoj je dnes jediným serióznym konzervatívnym hlasom v slovenskej mediálnej scéne. No nežije zo vzduchu. 

Články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú.  Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

Redakcia Postoja

 

Takmer bez výnimky každý politik, ktorý je na vrchole, zažije, že na konci svojej éry to nie je on, kto určí spôsob a podmienky svojho odchodu, ale určia mu ho iní – za ponižujúcich okolností. Margaret Thatcherová, vždy odhodlaná bojovníčka ochotná bojovať do poslednej kvapky krvi, po jedenástich rokoch odstúpila ako premiérka, pretože po jednom hlasovaní pochopila, že odpor v jej vlastnej strane je príliš silný, aby ďalej vládla.

Helmut Kohl ako posledný vo svojej CDU veril, že zvíťazí aj piatykrát v slede, napokon zahanbujúco prehral a z čestného trónu ho následne vyhnala aféra s čiernymi fondmi – a Angela Merkelová.

Náš Robert Fico sa toľko pripravoval na exit, až mu ho pripravili plné námestia a on teraz rovnako ako mnohí vrcholní politici pred ním verí – proti zákonom politickej fyziky –, že to ešte nie je koniec, ale len prerušenie, po ktorom príde ďalší výstup.

Lame duck Merkel

Angela Merkelová zažila včera svoj najhorší moment. Veľmi jej záležalo, aby 246 poslancov CDU/CSU zvolilo za šéfa frakcie 69-ročného Volkera Kaudera, ktorý jej na tomto poste celých 13 rokov slúžil ako jej pravá ruka. Udiala sa však senzácia, Kaudera porazil celkom neznámy Ralph Brinkhaus, ktorý kandidoval proti výslovnému želaniu kancelárky a na začiatku sa mu mnohí vysmievali, že to ide vôbec skúsiť.

Vo včerajšom tajnom hlasovaní napokon Brinkhaus zvíťazil s pomerom 125 voči 112 hlasov, a každý chápal, že to neboli hlasy za Brinkhausa, ani hlasy proti Kauderovi, ale predovšetkým proti Merkelovej.

Onedlho predstúpila pred kamery zjavne otrasená kancelárka, hovorila ako vždy pokojným, nevzrušeným tónom, poctivo uznala, že ide o jej prehru, „tu niet čo prikrášľovať“.

Komentátori sa predháňali, kto nazve čerstvú udalosť údernejšie a súčasne presnejšie. Der Spiegel píše o „rozlúčke s mocou“ a o tom, že „veľká koalícia už nemá budúcnosť“, Frankfurter Allgemeine Zeitung nazýva kancelárku „Lame duck Merkel“, chromou kačkou, ktorá sa už z tejto straty autority vo svojom dome nespamätá. Iní píšu, že hoci je jasné, že Merkelová nie je typ, ktorý by sám podal demisiu, je už političkou na odchode, strácajúcou kontrolu nad svojou vládou aj stranou. Niektorí zas očakávajú, že požiada parlament o opätovné vyslovenie dôvery.

Merkelovej muž pre všetko

Post šéfa poslaneckej frakcie v Bundestagu je v Nemecku tradične veľmi silný, keďže musí mať v stranách ako CDU či SPD pod kontrolou dvesto či tristo poslancov z rôznych regiónov. Hneď na začiatku svojej éry to pochopila aj Angela Merkelová. V roku 2002, po tom, čo jej CDU tesne prehrala voľby, vytlačila z tejto pozície svojho vnútrostraníckeho rivala Friedricha Merza. Týmto ťahom si zaistila poslušnosť celej poslaneckej frakcie, všetci chápali, že je už príliš silná na to, aby ju mohol niekto zvrhnúť.

Merkelová spravila ešte ďalší šikovný ťah – jej najdôvernejším spojencom v strane sa stal Volker Kauder, ktorý ju viacnásobne odmenil za to, že z neho spravila mocného šéfa frakcie. Aj vďaka nemu si tak nasledujúce roky podmanila celú stranu, až sa s iróniou začalo hovoriť, že CDU už nie je CDU, ale „Merkel-Wahlverein“ (niečo ako Merkelovej volebný fanklub).

Kauder bol voči Merkelovej absolútne lojálny a jeho ďalšou nenahraditeľnou výhodou bolo, že vyvažoval všetky Merkelovej slabé miesta. Ona východná Nemka, on z juhozápadného Nemecka, ona chladná a neprístupná, on žoviálny a kamarátsky, ona liberálka, ktorá postupne posúvala CDU doľava, on reprezentant konzervatívneho krídla, ktorý jej pri ideologicky problematických hlasovaniach upratal potenciálne neposlušných poslancov.

Merkelová tak aj vďaka nemu mohla stranu postupne celkom prispôsobiť spoločenskej objednávke, CDU preto zozelenela (keď Merkelová po katastrofe vo Fukushime opustila jadrovú energetiku) aj sčervenala (keď z nemalej časti vykradla ekonomický a sociálny program SPD). Kauder vždy schladzoval vášne v mnohopočetnej poslaneckej frakcii, aby sa nesformovali krídla vzbúrencov, opäť aj jemu vďačila, že prežila hlasovanie o eurovaloch.

Kauder stál pri Merkelovej aj vlani, keď kancelárka pred voľbami vyriešila tému homosexuálnych manželstiev tým, že o nich nechala v Bundestagu hlasovať – ona sama síce hlasovala proti, ale ak by bola úprimne proti, na základe koaličnej dohody s SPD mohla nástojiť na tom, že o sporných otázkach sa nehlasuje. Lenže s Merkelovej aj Kauderovým vedomím napokon hlasovali za „manželstvo pre všetkých“ aj 75 poslanci CDU/CSU (225 bolo proti). Revolučný zákon tak prešiel a chladnokrvná Merkelová sa krátko pred voľbami zbavila nepríjemnej témy, aby mohla aj ďalej cieliť na liberálnejších voličov.

Fin de siècle

Konzervatívec Kauder, ktorého podaktorí označujú za najkatolíckejšieho protestanta v CDU, je však predovšetkým Merkelovej lojalista, až potom všetko ostatné.

Mnohí však po voľbách v septembri 2017, keď CDU stratila vyše osem percent, čakali, že Merkelová ustúpi a za šéfa frakcie postaví niekoho mladšieho, aby tým vyslala signál, že svoje štvrté obdobie kancelárky už nebude hrať s tými istými kartami.

Ona však nástojila opäť na Kauderovi, lebo v čoraz neistejších časoch chcela pri sebe toho najspoľahlivejšieho. Kauder bol síce ako jediný kandidát zvolený, no takmer 30 percent poslancov CDU/CSU ho v tajnom hlasovaní odmietlo. To bola prvá nečakaná výstraha pre Merkelovú, dovtedy vždy zdisciplinovaní poslanci ukázali, že ju už v jej poslednej fáze nechcú slepo nasledovať.

Na začiatku tohto leta bolo zjavné, že Kauder si už nevie urobiť poriadky – mnohí poslanci CDU dávali najavo, že aj oni si rovnako ako v CSU myslia, že utečencov treba na hranici zastaviť a nepúšťať viac dnu (ak nezískajú azyl). Chvíľami sa zdalo, že Merkelová eskalujúci konflikt s ministrom vnútra Seehoferom neprežije, až pred poslancov predstúpil veterán nemeckej politiky Wolfgang Schäuble a mobilizačným prejavom nespokojencov upokojil. Kauder len ticho sedel a počúval.

Keďže v CDU je zvykom, že aj rok po voľbách sa potvrdzuje šéf frakcie vo funkcii, včerajšia voľba Kaudera mala byť len formalitou. Vedelo sa, že možno až 40 percent poslancov mu ostentatívne nedá hlas, aby vyslali ďalšie varovanie, nikto však nerátal s tým, že z varovania sa stane otvorená vzbura väčšiny.

Zvrhnutie Kaudera je bezprecedentné, každý v Nemecku rozumie, že väčšina poslancov vlastne vyjadrila nedôveru kancelárke.

Najväčším momentálnym šťastím Merkelovej je slabosť potenciálnych súperov. Kým Thatcherová mala na svojom sklonku proti sebe istého Michaela Heseltina a najmä ťažké ministerské váhy, dnešná CDU je personálne natoľko zdecimovaná, že Merkelová mohla až dovčera dúfať vo svoju nesmrteľnosť.

Napokon, stačí sa pozrieť na muža, ktorý ju včera porazil – meno 50-ročného Brinkhausa počula včera väčšina Nemcov prvýkrát, tento nevýrazný a necharizmatický politik bol dosiaľ skôr uznávaný v odborných kruhoch ako finančný expert. On sám asi nebude pre Merkelovú problém, jeho dosiaľ suverénne najväčšou provokáciou bolo, že si vôbec dovolil kandidovať proti Kauderovi. Merkelovej problém spočíva v obrovskej frustrácii, ktorá sa tiahne naprieč CDU a CSU.

Veľká koalícia kresťanských demokratov s SPD, ktorá vládne len polrok, podáva zatiaľ katastrofálny výkon – jediným zmyslom jej vytvorenia bolo, že nemala alternatívu. Na začiatku leta takmer padla pre konflikt o utečencov, posledné dva týždne padala pre nepokoje v Chemnitzi a osobu bývalého šéfa Spolkového úradu na ochranu ústavnosti Hansa-Georga Maaßena (o tom sme písali viac včera). Preferencie CDU dnes dosahujú okolo 28 percent, takéto nízke boli naposledy pred vyše 20 rokmi na konci 16-ročného vládnutia Helmuta Kohla.

Pri takejto frustrovanosti sa môže stať záverečnou rozbuškou akákoľvek iná udalosť, ktorú by predtým Merkelová s prehľadom zvládla.

V polovici októbra sa konajú voľby v Bavorsku, kde hrozí CSU historický debakel, ktorý zmetie lídra strany a ministra vnútra Horsta Seehofera. To by samo osebe Merkelovej neprekážalo, keďže so Seehoferom sa nevedia vystáť. Lenže CSU, ktorá je presvedčená, že všetky jej súčasné útrapy spôsobila merkelovská utečenecká politika, už môže odhodiť aj posledné zvyšky zábran voči kancelárke.

No a na konci októbra sú krajinské voľby v Hesensku, kde CDU hrozí, že príde o štvrtinu voličov.

Merkelovej „fin de siècle“ je presne kópiou toho, čo prežívala CDU v záverečných rokoch s Helmutom Kohlom. Podstatou vládnutia bolo už len číre udržanie moci a kancelár, ktorý je pre stranu každým dňom čoraz menej lídrom a čoraz viac bremenom. Rozdiel medzi Merkelovou a Kohlom je len v tom, že kým Kohl túto pretvárku dokázal uniesť až do samého konca svojho štvrtého funkčného obdobia, Merkelovej padla maska už na jeho začiatku.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo