Krátke správy redakcie

Jaroslav Daniška pred 18 hod

V Nemecku sa bude rokovať o pokračovaní súčasnej koalície CDU/CSU-SPD. Socialisti reagovali na výzvu nemeckého prezidenta a dlhoročného politika SPD Frank-Waltera Steinmeiera, aby rokovali s Angelou Merkelovou o pokračovaní spoločnej vlády. Povedal to po tom, ako sa skončili rokovania o vytvorení koalície CDU/CSU s FDP a Zelenými. V SPD sa ozvali aj skeptické hlasy (Malu Dreyerová, šéfka SPD v Porýní-Falcku), ale zdá sa, že v mene Európy a Nemecka (v tomto poradí) sa vedenie kloní k vzniku koalície.

Merkelová už predtým odmietla menšinovú vládu, viac by preferovala predčasné voľby.

Ak by pokračovala spoločná vláda s SPD (ťažko ju už nazývať veľkou koalíciou), bude zaujímavé sledovať, ako na to tematicky a programovo zareaguje CSU a čo sa stane s macronovskými témami v EÚ.

Foto: TASR/AP

Martin Hanus pred 18 hod

Agentúra AKO zverejnila krátko po sebe dáta z novembrového prieskumu, ktoré potvrdzujú, že po župných voľbách vstupuje slovenská politika do novej fázy. Po Andrejovi Kiskovi a Bélovi Bugárovi, ktorým sa v rebríčkoch dôveryhodnosti tradične darí, sú v tomto ukazovateli pred Robertom Ficom (34 percent) aj Richard Sulík (41 percent), Igor Matovič (37) a Boris Kollár (37), prepad na 31 percent zaznamenal aj Andrej Danko, ktorý bol minulý rok v čele rebríčka. Zaujímavý je aj pohľad na najmenej dôveryhodných politikov, tu suverénne tróni Marian Kotleba (77 percent), za ním nasledujú Fico aj Danko (po 63), Ficove osobné preferencie sú tak najhoršie, odkedy je v politike. 

Postupná zmena nálad sa ukazuje podľa AKO aj v dnes zverejnených preferenciách strán, Smer je tesne pod 25 percent, SaS má takmer 18, OĽaNO sa vyšvihlo na 12,5. Ďalším odkazom prieskumu je stagnácia ĽSNS (8,4 percent), keď sa k tomu pripočíta, že Kotleba je pre Slovákov vrcholne nedôveryhodný, zdá sa, že kotlebovcom chýba potenciál na väčší nárast.

Podľa trendov by sa dalo súdiť, že v budúcom roku bude SaS dýchať Smeru na chrbát už poriadne zblízka, ale tu treba ešte opatrnosť. Začiatkom roka sa objavia v prieskumoch dve nové strany, Beblavého Spolu a Progresívne Slovensko, ktoré môžu aj pri relatívne nízkych ziskoch meniť silu jednotlivých figúrok. V každom prípade platí, že v slovenskej politike niet žiadnej istoty, všetko je v pohybe, najmä pri Smere si však len ťažko predstaviť pohyb nahor.  

FOTO TASR – Andrej Galica

Lukáš Obšitník pred 1 d

Viacero členov českej delegácie sa chcelo z Ruska vrátiť na protest proti článku na webe ruskej armádnej televízie Zvezda o sovietskej invázii z roku 1968, uvádza český server Echo24, ktorý cituje informácie ruského denníka Kommersant. Článok Zvezdy hovoril o tom, že sovietska invázia do Československa v auguste roku 1968 zabránila štátnemu prevratu organizovanému Západom, zachovala mier v našej krajine na ďalších 20 rokov a Československo by malo byť za to ZSSR vďačné.

Voči článku sa v českej politike strhla veľká kritika od vrcholových politikov viacerých strán, ktorí hovorili o ruskej provokácii v čase návštevy prezidenta Zemana v Rusku. Členovia českej delegácie pre Echo24 popreli, že by sa chceli na protest z Ruska vrátiť, podľa Echa chcel Zeman miesto toho túto otázku otvoriť na stretnutí s ruským premiérom Medvedevom.

Zeman článok už v utorok tvrdo odmietol, podľa agentúry ČTK ho označil za „urážku českého národa“ a jeho autora Leonida Maslovského svojským jazykom pomenoval ako „novinářského šílence s vylízaným mozkem“. V stredu na otvorení česko-ruského podnikateľského fóra uviedol, že článok je zámernou provokáciou, a ak sa od neho ruské vedenie nedištancuje, pôjde o „vážne narušenie česko-ruských vzťahov“.

Ruský premiér Medvedev sa na stretnutí so Zemanom následne vyjadril, že článok je osobným názorom autora a nevyjadruje stanovisko Ruska (videozáznam ich rozhovoru je možné nájsť tu). Za článok sa potom ospravedlnila aj Ruská armádna televízia a zo svojho webu ho stiahla s tým, že išlo o chybu šéfredaktora.

Foto: Miloš Zeman na stretnutí s Dmitrijom Medvedevom, zdroj: twitter hovorcu M. Zemana

Jaroslav Daniška pred 4 d

Minulotýždňová rezolúcia kritizujúca Poľsko sa nedodržiavanie zásad právneho štátu má prvý vážny dôsledok. Prezident EÚ a bývalý poľský premiér Donald Tusk de facto ohlásil návrat do poľskej politiky, na svojom twitteri v nedeľu napísal:

„Poplach! Ostrý spor s Ukrajinou, izolácia v EÚ, odklon od vlády práva a nezávislosti súdov, útok na nevládny sektor a slobodné médiá – stratégia PiS či plán Kremľa? Príliš podobné, aby človek spal pokojne.“

Tusk sa vo funkcii držal mimo poľskej politiky, hoci o jeho návrate sa špekulovalo. Zdá sa, že sa odohral zlom a Tusk sa chce vrátiť. Dôsledkov bude viacero, celkom iste sa zvýši beztak vysoká polarizácia vnútri krajiny, možno očakávať koniec liberálnej strany Nowoczesna, zhoršenie manévrovacieho poľa pre umiernených politikov v PiSe, osobitne prezidenta Dudu.

Jaroslav Daniška pred 4 d

Ruský prezident Putin sa včera v Soči prekvapivo stretol so sýrskym prezidentom Asadom, ten následne počas 4-hodinovej návštevy rokoval s vedením ruského ministerstva obrany a generálneho štábu armády. Putin po stretnutí o jeho záveroch hovoril s americkým prezidentom Trumpom.

Asad na stretnutí poďakoval Rusku za vojenskú a diplomatickú pomoc a požiadal Putina, aby naďalej pomohol garantovať, že do Sýrie nebudú zasahovať cudzie štáty. Pod tým nemal na mysli Irán, ale západné štáty a Saudskú Arábiu, ktorá je aktívna pri zosadení libanonského premiéra Harírího. Asad tiež vyhlásil, že utečenci sa môžu začať vracať domov.

Na pozadí celého stretnutia, ktoré má trochu propagandistické ciele, sa črtá jedna vec. Cieľom stretnutia bolo ukázať, že Islamský štát končí aj na sýrskych územiach a Asad je úspešný aj pri vytesnení zvýšenej islamistickej opozície. Salman Rushdie pri tejto príležitosti v diskusnej relácii Fareeda Zakariu na CNN hovoril, že sa ukazuje, že islamistické režimy majú problém prežiť, pretože nemajú podporu obyvateľstva. Platí to podľa neho rovnako pre Daeš ako predtým Taliban.

Je tu však trochu problém. ISIS aj Taliban síce padli, ale po intervencii Západu arabský a moslismký svet s nimi dokázal prekvapivo pokojne spolužiť, resp. ich existenciu rôzne využívať vo svojom záujme. Ani jeden z despotických režimov nepadol po domácej vzbure či revolúcii, kvôli tomu, naopak, môžu padnúť skôr vojenské režimy, ako sme to videli v Egypte. Na fanfáry preto nie je dôvod, skôr na ďalšiu opatrnosť, keďže myšlienka na kalifát prežila v islamskom svete už pád Talibanu a celkom iste prežije aj pád Daešu.

Úplne samostatnou otázkou je budúcnosť Saudskej Arábie, kde prebehla konsolidácia moci a ktorá je hlavným globálnym sponzorom terorizmu. A súčasne spojencom Západu.

Lukáš Obšitník pred 4 d

Vo štvrtok 16. novembra sa v Košiciach konala konferencia 9. ročníka projektu Nenápadní hrdinovia. Študenti základných a stredných škôl na nej prezentovali príbehy o živote ľudí, ktorí boli z politických dôvodov prenasledovaní komunistickým režimom. Počas práce na projekte využili štúdium archívnych dokumentov, rozhovory s pamätníkmi alebo ich pozostalými, nakrútili video- a audiosvedectvá a poskytli bohatý fotomateriál o živote svojho nenápadného hrdinu a o dobe, v ktorej žil.

Na tomto ročníku projektu sa zúčastnilo 22 tímov z deviatich slovenských miest ako Žilina, Kežmarok, Banská Bystrica, Bratislava, Nová Baňa či Humenné. Podujatie organizovali Konfederácia politických väzňov Slovenska, Nenápadní hrdinovia, o. z., Ústav pamäti národa, Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Nadácia Konrada Adenauera a ďalší partneri.

Vyhodnotenie prác spolu s videozáznamom z konferencie môžete nájsť na webovej stránke november89.eu.

Medzi najlepšie pripomenutia Novembra '89 patria práve podujatia ako toto, keď obdobie minulého režimu cez pozitívne príklady ľudí, ktorí sa nepoddali, prezentujú súčasní mladí ľudia. Navyše, ak to robia s veľkým entuziazmom a na naozaj vysokej úrovni.

Foto: Nenápadní hrdinovia, o. z.

Martin Hanus pred 4 d

K výročiu Novembra patria spomienky, ako aj večné riešenie otázky, či novembrová revolúcia nebola príliš nežná, či sa voči (niektorým) komunistom nemalo zakročiť tvrdšie a či mnohé problémy, ktoré dnes máme, nesúvisia práve s mäkkosťou Novembra a s naším postkomunizmom.

Ale aj príbeh českého novinára Jana Macháčka ukazuje, že je to s nami oveľa zložitejšie a posledných 28 rokov čelíme pokušeniam, ktorým nevedia odolať ani ľudia s príkladnou prednovembrovou minulosťou.

Macháček bol disidentom a chartistom, po Novembri zakladal týždenník Respekt, neskôr sa stal tvárou Lidových novin, mal slušné renomé ako ekonomický novinár, názorovo mal ako proeurópsky liberál blízko k prostrediu Václava Havla. V roku 2015 však prijal ponuku Andreja Babiša, stal sa šéfom jeho Inštitútu pre politiku a spoločnosť a hoci Babiš stelesňoval opak toho, o čo sa Macháček usiloval pred Novembrom aj po ňom, Macháček sa tváril, aká je pre neho skvelá výzva viesť Babišov think tank a prispievať tak ku „kultivácii spoločnosti“.

Macháčkovi tiež neprekážalo, že Babiš popri intelektuálnej „kultivácii“ Česka zglajchšaltoval významné denníky ako Lidové noviny.  

A všetko sa to symbolicky zavŕšilo minulý piatok 17. novembra, keď mal chartista Macháček v Českom rozhlase diskutovať o veľkom výročí. Pedagogička Monika Pajerová mu vyčítala, že hoci sa nedal zlomiť bývalým režimom, nechal sa zlomiť mocou peňazí, pretože robí pre Babiša a cez jeho médiá klame a manipuluje. Macháček sa urazil, vstal a pri odchode Pajerovej vynadal tým najvulgárnejším spôsobom (viac o konflikte si môžete prečítať tu), čo mikrofóny nezachytili, incident však potvrdil aj ďalší hosť Jefim Fištejn.

Jan Macháček má tak dnes asi veľa peňazí, ale stratil všetko ostatné. Ale je to jeden z príbehov, ktorý je pre pochopenie súčasnosti dôležitejší než skúmanie, kto bol pred rokom 1989 v strane a kto nie.  

Na snímke Jan Macháček vľavo, zdroj facebook. 

Ján Duda pred 6 d

V evanjeliu 33. nedele v cezročnom období (19. 11. 2017) nám Ježiš predkladá podobenstvo o troch sluhoch, ktorým majiteľ zveril svoj majetok. Prví dvaja jeho majetok zveľadili. Posledný sluha zverený talent zakopal a pri vyúčtovaní ho majiteľovi vrátil (Mt 25,14-30).

(1) Ak hľadáme výklad podobenstva z optiky posledného súdu (evanjelium budúcej nedele: Mt 25,31-46), je celkom jasný: večný Sudca nás odmení za dobro, ktoré urobíme; za zanedbanie dobrého bude nasledovať odsúdenie. A ako radi by sme si mysleli, že ak sa riadime zásadou „čo ťa nepáli, nehas“, všetko bude v poriadku! Že vrátiť Bohu, čo je jeho, len to, čo je jeho, bez toho, aby sme jeho dary zveľadili, postačí. Nie, zanedbanie dobrého je pred Pánom vina hodná večného zatratenia. Hovoríme to pri každej sv. omši pri úvodnom vyznaní svojej hriešnosti (Vyznávam...).

(2) Ak sa pokúsime o výklad evanjelia z pohľadu nedeľného prvého čítania, ukážu sa dve veci: Pán chváli ženu, ktorá koná dobro (= zveľaďuje talenty). No hneď dodáva: „Len žena, čo sa bojí Pána, zaslúži si chválu“ (Prísl 31,30). To poukazuje na „bázeň pred Bohom“ a „lásku k Bohu“ a to je pre nás kresťanov prameň a pôvod našej dobročinnosti a toho, že konanie dobra nebudeme zanedbávať. To je dôvod, že sa smieme obrátiť na Pána a modliť sa, aby nám pri konaní a nezanedbávaní dobra pomohol.

Ponaučenie: Pane, prosíme ťa o pomoc a silu konať dobro a nezanedbávať to.

Požehnaný Pánov deň prajem všetkým.

Ján Duda

 

Foto: www.linkedin.com

Lukáš Krivošík pred 7 d

Tento týždeň bol zverejnený prvý krátky trailer k pripravovanému hranému filmu Pavol, apoštol Kristov, ktorý má mať premiéru 28. marca 2018, teda v týždni pred Veľkou nocou.  

V popise k videu sa o deji filmu píše:

„Pavol trpí osamotený v rímskej väznici, čakajúc na svoju popravu pod cisárom Nerom. Maurícius, ctižiadostivý väzenský prefekt, sotva dokáže rozpoznať, v čom predstavuje tento zlomený muž hrozbu. Kedysi bol Šavlom z Tarzu, vysoko postaveným a brutálnym zabijakom kresťanov. Teraz jeho viera otriasa Rímom. S veľkým rizikom navštívi lekár Lukáš zostarnutého Pavla, aby ho potešil a postaral sa o neho – a tiež, aby sa ho pýtal, zapisoval a prepašoval Pavlove listy rastúcemu spoločenstvu veriacich. Uprostred Nerovho neľudského prenasledovania títo muži a ženy rozšíria evanjelium Ježiša Krista a zmenia svet.“

Pavla hrá James Faulkner (Ja Claudius, Hra o tróny) a Lukáša James Caviezel, ktorý okrem iného hral Ježiša v Gibsonovom filme Umučenie Krista.

Ilustračné foto: TASR - Štefan Puškáš

Jaroslav Daniška pred 9 d

Prezident Andrej Kiska mal včera prejav na pôde Europarlamentu, hovoril anglicky, držal Ficovu líniu a nepovedal nič, čím by európsky establishment vyrušil. A práve to je chyba, ak chcete nedostatok jeho prejavu.

Podľa Kisku chceme patriť k jadru integrácie, zároveň povedal, že netreba strácať čas s rečami o viacrýchlostnej EÚ, Únia podľa neho nepotrebuje revolúciu, ale veci riešiť spoločne. Medzi debatou o jadre a spoločným postupom je, samozrejme, rozpor, ale to nechajme bokom. Problém je inde.

Kisku počúval najmä európsky mainstream, ktorý práve rieši tému sankcií proti Poľsku. Očakával by som, že Kiska, ktorý pred časom nazval poľského prezidenta priateľom, má čo k téme povedať. Najmä ak počúvajú európski liberáli. Obraz Poľska, aký totiž poznajú v Štrasburgu a Bruseli, nezodpovedá realite. Prezident mohol mnohé vysvetliť, vyzvať Úniu k inému prístupu a tiež Poľsko, aby bolo pripravené na spoluprácu. Napokon presne o to sa momentálne prezident Duda a časť vlády usiluje. Duda v tom má podporu verejnosti, len potrebuje, aby to celé niekto na najvyššej úrovni povedal za neho.

Prezident Kiska pritom vie, že je to pre náš región dôležitejšie ako všetky reči a rečičky o jadre. Neurobil to a radšej hovoril tak, aby sa zapáčil. Škoda, stredná Európa potrebuje viac.

Foto:europarl.europa.eu