Krátke správy redakcie

Lukáš Obšitník pred 1 d

Andrej Babiš by nemal zastávať vysokú vládnu funkciu vzhľadom na nejasnosti s dotáciami a na nepriznanú spoluprácu s ŠtB, povedal v rozhovore pre aktualne.cz Václav Malý, pomocný biskup v pražskej arcidiecéze. Biskup Malý patril k popredným protikomunistickým disidentom, angažoval sa za práva politicky prenasledovaných osôb a počas Nežnej revolúcie v novembri 1989 moderoval verejné protikomunistické zhromaždenia.

„Nejde o to, aby byly čistky. Nejde o nějakou mstu nebo hanění pověsti jednotlivce, který se takto provinil. Ze strany pana Babiše bych očekával, že chlapsky přizná, že podepsal spolupráci. Na druhé straně od společnosti bych očekával, že to bude chápat jako velký mravní úpadek. Pokud se člověk přizná, pokud řekne, že je mu to líto, pak se dá odpustit. Ale pokud to člověk nepřizná, jde o velmi závažný poklesek,“ povedal biskup Malý.

Kriticky sa vyjadril aj k tomu, že v dňoch, keď do Prahy z Vatikánu privezú pozostatky kardinála Josefa Berana, ktorý bol pre odpor ku komunistickému režimu 15 rokov internovaný, prezident Miloš Zeman vystúpi na zjazde KSČM. „Prezident by měl jasně říct, že bude s komunistickou stranou hovořit tehdy, až se jasně distancuje od své minulosti, což se nestalo. Sice to už není ta samá komunistická strana jako před rokem 1989, ale přesto se plně nedistancovali od negativního čtyřicetiletého vývoje našeho státu po roce 1948. (...) Zdůrazňuji, že je potřeba více probudit občanskou společnost, více zintenzivnit osvětu. Tím nemyslím manipulovat voliče. Ze strany občanů bych očekával lepší kontrolu vládnoucích, která se mi zdá nedostatečná.“

Biskup Václav Malý je signatárom nedávnej výzvy MY-šlenky pro demokracii, ktorá sa okrem iného vyslovila za slobodu slova, politickú orientáciu na európske krajiny s demokratickými hodnotami či za to, aby verejné znevažovanie historicky preukázateľných prejavov genocídy zo strany totalitných režimov bolo v ČR dôsledne postihované ako trestný čin podobne ako prejavy rasizmu. Spolu s biskupom Malým výzvu podpísali aj Miroslav Balaštík, šéfredaktor časopisu HOST, publicista zameriavajúci sa na príbehy obetí komunizmu Luděk Navara, riaditeľ ČT Brno Jan Souček či riaditeľ Rádia Proglas Martin Holík.

Foto: facebook.com/biskup.maly

Lukáš Obšitník pred 2 d

Podiel detí narodených mimo manželstva je na Slovensku približne 40,2 percenta, zaraďujeme sa k európskym štátom s vyššou takouto mierou, vyplýva z údajov Eurostatu. Súhrnnú mapu uverejnil na svojom twitteri Milos Popovic, konzultant na Columbia University v USA.

Namenej detí narodených mimo manželstva sa narodí v Grécku (iba 9,4 percenta), nasleduje Macedónsko (12), Bielorusko (13,3), Chorvátsko (18,9), Ukrajina (20,1), Moldavsko (21,5), Švajčiarsko (24,2) a Poľsko (25). Ak by sa do Európy rátalo aj Turecko, s 2,9 percentami by bolo prvé.

Viac detí mimo manželstva ako v ňom sa rodí vo Francúzsku (59,7 percenta), Slovinsku (58,6), Bulharsku (58,6), Nórsku (56,2), Estónsku (56,1), Švédsku (54,9), Dánsku (54), Portugalsku (52,8) a Holandsku (50,4).

Slovensko má porovnateľnú úroveň s Českou republikou. Zaujímavé sú aj protikladné výsledky niektorých iných susediacich krajín ako Estónsko a Lotyšsko vs. Bielorusko a Litva, Slovinsko vs. Chorvátsko či Bulharsko vs. Grécko a Macedónsko. (Údaje pochádzajú z rokov 2012-2013, za Rakúsko, Bosnu a Hercegovinu, Čiernu horu a Albánsko neboli dostupné.)

Pavol Rábara pred 2 d

Inštitút ľudských práv, za ktorým stoja aktivisti Peter Weisenbacher a Alena Krempaská, avizujú demonštráciu pred prednáškou amerického kardinála Raymonda L. Burkea. 

„Na Slovensko príde vysokopostavený predstaviteľ katolíckej cirkvi, ktorý v minulosti zastával dôležité funkcie vo Vatikáne, a zároveň šíriteľ nenávistných vyjadrení o LGBT menšine a popierač ľudských, najmä ženských práv,“ píšu organizátori protestnej akcie na facebooku.  

V čom emeritný prefekt Apoštolskej signatúry popiera ženské práva, aktivisti nespresňujú. Zhromaždenie, ktoré nazvali Za toleranciu!, sa uskutoční pred divadlom Malá scéna, kde má kardinál Burke v piatok 27. apríla o 18.00 prednášku o nerozlučiteľnosti manželstva. 

O demonštráciu prejavilo podľa údaja na facebooku zatiaľ záujem 40 ľudí. 

Viac o programe kardinála Burkea v Bratislave si môžete prečítať TU

Martin Hanus pred 3 d

Dráma, ktorá sa posledné dni zmenila na tragikomickú frašku, sa končí: premiér Peter Pellegrini ako dočasne poverený minister vnútra pred chvíľou oznámil, že sa spolu s policajným prezidentom Tiborom Gašparom dohodli, že Gašpar k 31. máju (azda sme správne pochopili, že ide o tohtoročný máj) končí vo svojej funkcii. 

Tomáš Drucker, ktorý včera podal demisiu, pretože nedokázal odvolať Gašpara a sám Gašpar nechcel odstúpiť, si tak dnes môže pripočítať k dobru, že svojou kariérnou obetou zbavil Slovensko asi najmocnejšieho šéfa polície v celej Európe. 

Gašpar musí mesiac a pol zostať vo svojej funkcii preto, že jedno miesto policajného viceprezidenta je neobsadené, iný viceprezident je indisponovaný, takže inak by hrozila destabilizácia policajného zboru (to naozaj Pellegrini povedal). Zoberme to teda z lepšej stránky: Súčasný policajný prezident sa musí pre zachovanie našej každodennej bezpečnosti ešte na pár týždňov obetovať. Po Gašparovi nastúpi nový policajný šéf, ktorého už vymenuje nový minister vnútra, ten však bude funkciu vykonávať len dočasne do konca roka, potom už príde na základe novej odbornej komisie vybratý (a môžeme len hádať, kým všetkým posvätený) prezident policajného zboru.

Po tom, čo sme v posledných týždňoch zažili, by sme sa už ani nečudovali, keby  zákonom zriadená komisia vybrala za nového policajného prezidenta na sedem rokov Tibora Gašpara. Ako predsa dnes v prítomnosti Gašpara pripomenul aj premiér Pellegrini, takéhoto vysokého policajného funkcionára nám môžu všade v Európe len závidieť. 

Na snímke premiér Peter Pellegrini a prezident Policajného zboru SR Tibor Gašpar počas tlačovej konferencie v priestoroch Úradu vlády SR v 17. apríla 2018 v Bratislave. FOTO TASR - Pavel Neubauer
 

Lukáš Obšitník pred 3 d

Európska únia by mala priamo finančne podporovať miestne samosprávy prijímajúce imigrantov, povedal v Európskom parlamente francúzsky prezident Emmanuel Macron. Veľa hovoril o jedinečnosti Európskej únie, zdôrazňoval jej rozmanitosť, viac krát spomenul potrebu reagovať na klimatické zmeny či potrebu verejnej diskusie o reforme EÚ. Rozpory vnútri EÚ podľa neho pochádzajú od populistov, „z národných egoizmov“ a „z rastúcej fascinácie neliberálnymi postojmi“, európsky projekt obhajoval ako model, v ktorom sa „spája vášeň pre slobodu a zároveň pochopenie rozmanitosti“. Vyzval tiež na budovanie novej európskej suverenity, „prostredníctvom ktorej odpovieme jasne a pevne našim spoluobčanom, že ich môžeme chrániť a dať odpoveď na neporiadky vo svete“.

Voči Macronovmu prejavu sa vymedzil Branislav Škripek (OĽaNO, člen Európskych konzervatívcov a reformistov - ECR a ACRE). Macron sa podľa neho snažil hovoriť „o znovuobnovení európskeho projektu a z jeho slov bolo cítiť jasný federalizmus. Jeho riešenia na tieto výzvy v podobe hlbšej politickej integrácie však nie sú ničím novým. Vyšší rozpočet, harmonizácia daní, zjednocovanie sociálnych politík či spoločná azylová politika nie sú podľa mňa správnym krokom k reformovanej a silnejšej Európskej únii. Ako predseda ECPM presadzujem koncept konfederácie - teda spolupráce silných národných štátov a nie som za harmonizáciu daní“. No ocenil jeho výzvu na verejnú diskusiu.

Ivan Štefanec z KDH (v europarlamente je členom Európskej ľudovej strany - EPP), sa v krátkej reakcii vymedzil iba voči Macronom vyzdvihovanej rovnosti, podľa Štefanca „rovnosť musí zahŕňať aj rovnako kvalitné potraviny a výrobky. O to sa postaráme v pripravovanej legislatíve, ktorú pomáham tvoriť.“ Podľa Eduarda Kukana (zvolený za SDKÚ, člen EPP) mal Macron v EP silné posolstvo, predniesol „pevný, proeurópsky prejav s obranou európskych hodnôt pred autoritarianizmom“.

Jan Zahradil, český europoslanec za ODS, v europarlamente člen ECR a predseda ACRE, na twitteri napísal, že je z jeho prejavu veľmi sklamaný. „Jeho európska idea predstavuje centralizovanú a federalizovanú EÚ, ktorá je už prekonaná. Nepredstavuje nič nové, žiadnu originálnu reformu. Volá po nových daniach, nových reguláciách, novej harmonizácii, čo je v protiklade k tomu, za čím stojí ACRE.“

Francúzsky prezident Emmanuel Macron počas prejavu v Európskom parlamente 17. apríla 2018. Zdroj: TASR/AP

Jozef Majchrák pred 4 d

Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier vyjadril znepokojenie nad zhoršujúcimi sa vzťahmi Západu s Ruskom a vyzval na obnovenie diplomatickej snahy o ich zlepšenie. „Úplne bez ohľadu na Putina nesmieme vyhlasovať celé Rusko – krajinu, jeho ľud za nepriateľov,“ vyhlásil. 

Steinmeier, ktorý bol aj nemeckým ministrom zahraničných vecí, v rozhovore pre noviny Bild am Sonntag povedal, že dnes neexistuje medzi oboma stranami žiadna dôvera a úloha čeliť tomuto odcudzeniu je výzvou pre zodpovednú politiku. Ľudia by podľa neho nemali byť vo vzťahu k Rusku ovládaní apokalyptickou náladou.

Otrávenie bývalého agenta Skripaľa aj anexiu Krymu označil za znepokojujúce udalosti, Európa by však podľa neho mala byť schopná viesť s Ruskom priamu diskusiu.  

Foto: TASR/Marko Erd

 

Jaroslav Daniška pred 4 d

Vo Varšave bol odhalený pomník, ktorý pripomína pamiatku obetí smolenskej katastrofy z roku 2010 (na obrázku). Objekt pripomína lietadlové schodisko, čierna farba kameňa odkazuje, že lietadlo, na ktorého palube zahynulo 96 obetí vrátane prezidenta Lecha Kaczynského, sa už nevráti. Minulý týždeň sa pri 8. výročí konalo masové podujatie s pochodom, rečnil prezident Duda, predseda strany PiS Kaczynský a ďalší. Jaroslaw Kaczynski vyhlásil, že každomesačné pochody pripomínajúce tragédiu, ktorých bolo doteraz 96, rovnako ako obetí, sa týmto skončili, dosiahli sme, čo sme chceli, povedal.

Na varšavskom cintoríne bol už dávnejšie odhalený iný pomník, ktorý si možno pozrieť na tomto odkaze, pomníkov je po Poľsku, samozrejme, viac.

Nemôžem si pomôcť, ale Poliaci nás zahanbujú. O pár dní uplynie 22 rokov od vraždy Róberta Remiáša, doteraz je tejto politickej vražde venovaný len pamätník Fera Guldana, jeho okolie je stále rovnako neupravené ako pred dvomi desaťročiami. Máločo svedčí o našej nekultúrnosti tak okato.

Foto: prezident.pl

Jozef Majchrák pred 4 d

Česká ČSSD začala opäť rokovať o možnom vstupe do vlády Andreja Babiša. Rokovania pred niekoľkými dňami stroskotali na tom, že Babišova strana ANO nesúhlasila s požiadavkou sociálnych demokratov, ktorí chceli vo vláde buď ministerstvo vnútra, alebo financií. 

Na tejto požiadavke ČSSD trvá aj naďalej, medzitým sa však zmenila atmosféra v ANO. Časť vplyvných členov strany dala nahlas najavo, že nechce o podpore vlády rokovať s hnutím Tomia Okamuru. Práve k rokovaniam o vláde s Okamurom a komunistami ich vyzval prezident Zeman. 

ANO ani ČSSD zatiaľ rokovania nekomentujú. Vedenie sociálnych demokratov by malo o novej ponuke Andreja Babiša rozhodnúť koncom týždňa. 

Foto: FB profil A. Babiša

Lukáš Obšitník pred 4 d

Útok na sýrske zariadenia bol napriek Trumpovej rétorike na twitteri prevedený natoľko opatrne, aby sa USA nedostali do konfrontácie s Ruskom, čím sa podarilo vyhnúť stretu dvoch veľmocí, ktorý mohol mať nedozierne následky. „To je asi jediná dobrá správa, ktorá zo sobotného útoku vyplýva,“ napísali čerské vojnové reportérky Markéta Kutilová a Lenka Klicperová v českom magazíne Reflex.

České novinárky kladú otázku, prečo aktéri útoku nepočkali na oficiálne vyšetrovanie chemického útoku, ku ktorému malo dôjsť v Dúme. Západ sa opiera o bližšie nešpecifikované údaje tajných služieb a o údaje poskytnuté tzv. Bielymi helmami, ktoré pôsobia ako záchranárske tímy v Sýrii, no len na územiach ovládaných Asadovými odporcami, ktorých dnes zo 70 percent tvoria islamisti a teda je pri nich oprávnená otázka, nakoľko sú s islamistami previazané. Klicperová s Kutilovou pritom netvrdia, že útok v Dúme nemohol spáchať Asadov režim, napr. uvádzajú štatistiku Organizácie pre zákaz chemických zbraní (OPCW), podľa ktorej boli v sýrskej vojne použité chemické zbrane 42-krát, z nich podľa OPCW 32 spáchal Asad. No bolo aj niekoľko doložených prípadov, keď takýto útok spáchali aj islamistické skupiny a Dúmu ovládala v čase útoku jedna z nich - Jaish al-Islam.

Jedným z cieľov útoku západných armád bolo výskumné centrum Barzah neďaleko Damašku, po zásahu 76 rakiet bolo zničené. Kutilová s Klicperovou pritom upozorňujú, že toto centrum už minulý rok navštívili vyšetrovatelia z OPCW a žiadne chemické zbrane v ňom nenašli.

Oficiálnu správu z inšpekcie je možné nájsť na internetovej stránke OPCW. Píše sa v nej, že zariadenia tzv. Sýrskeho centra pre vedecké štúdie a výskum (SSRC) v Barzah navštívili vyšetrovatelia v dňoch od 26. februára do 5. marca 2017. K inšpekcii došlo po súhlase s predstaviteľmi Sýrie, dohodli sa na metódach vyšetrenia, ktoré „nijako neznížili prístup vyžadovaný inšpektormi“, a stanovili plán. Hoci sa im nepodarilo vyšetriť všetky miesta, v správe je uvedené, že sýrska strana im počas vyšetrovania poskytla „nevyhnutnú spoluprácu a umožnila im prístup do všetkých oblastí vyznačených inšpektormi“. Správa na záver uvádza, že v odobratých vzorkách nenašli žiadne závadové chemikálie a že tím vyšetrovateľov „nezistil žiadne aktivity rozporné s požiadavkami Dohovoru o chemických zbraniach“.

Foto: Sýrsky vojak fotografuje útokom zničené výskumné centrum v Barzah pri Damašku, 14. apríl 2018. Zdroj: TASR/AP

Adam Takáč pred 6 d

Emeritný pápež Benedikt XVI. oslávi v pondelok 91 rokov. Ako informuje Vatikánsky rozhlas, narodeninový deň prežije v kláštore Mater Ecclesiae vo Vatikáne, v spoločnosti svojich najbližších. Opäť za ním pricestoval aj 94-ročný brat Georg Ratzinger.

Minulý rok pripadlo 90-ročné jubileum emeritného pápeža na Veľkonočnú nedeľu. Oslavu, ktorá sa konala v tradičnom bavorskom štýle, presunul na Veľkonočný pondelok. Z rodného kraja Josepha Ratzingera dorazil bavorský premiér a členovia tzv. Schützen, tradičnej miestnej domobrany.

Vo februári si cirkev pripomenula päť rokov od jeho abdikácie. Pár dní pred týmto výročím zverejnil taliansky denník Corriere della Sera od emeritného pápeža krátky list.

„Pri pomalom ubúdaní fyzických síl som vnútorne na púti smerom Domov. Je to pre mňa veľká milosť byť obklopený na tomto poslednom kúsku cesty, neraz namáhavom, takou láskou a dobrotou, akú som si nemohol ani len predstaviť,“ napísal Benedikt XVI. a pridal svoje uistenie o modlitbe za všetkých, ktorí ho na poslednom úseku života sprevádzajú.

Prečítajte si tiež: Päť rokov bez Benedikta

Foto: TASR/AP