Krátke správy redakcie

Imrich Gazda pred 5 hod

Tradicionalistické Kňazské bratstvo sv. Pia X. (FSSPX), známejšie pod názvom lefèbvristi, požiadalo Ministerstvo kultúry Českej republiky o registráciu. Informoval o tom portál Christnet.eu.

„FSSPX požiadalo o registráciu ako náboženská spoločnosť, ktorá je organizačne nezávislá od iného štátom registrovaného náboženského subjektu. Platí to aj voči miestnej hierarchii rímskokatolíckej i gréckokatolíckej cirkvi v zmysle štátnej registrácie. Nedotýka sa to však vzťahu ku katolíckej cirkvi ako takej,“ informoval prívržencov lefèbvristov člen prípravného výboru Tomáš Stritzko.

Katolícky kňaz a právnik Michal Podzimek označil konanie FSSPX za schizmatické. „Podľa svetského práva je, samozrejme, možné byť členom viacerých cirkví naraz, z hľadiska Kódexu kánonického práva je to však problém. Pokiaľ totiž niekto vstúpi do inej registrovanej cirkvi ako tej, ktorá je ako ,rímskokatolícka´ registrovaná na ministerstve kultúry, tak z hľadiska cirkevného práva túto cirkev opúšťa so všetkými dôsledkami, ktoré kódex deklaruje, teda dopúšťa sa opustenia spoločnosti – schizmy,“ povedal Podzimek pre Christnet.eu.

Česká biskupská konferencia odmietla vzniknutú situáciu bližšie komentovať. Podľa portálu Christnet.eu v prípade FSSPX v ČR „vzniká zásadný rozpor – na jednej strane chce bratstvo od štátu registráciu ako samostatná cirkev, na druhej strane veriacim tvrdí, že bude stále súčasťou katolíckej cirkvi“.

Foto – fsspx.cz

Martin Hanus pred 14 hod

O tom, že antiestablišmentové strany napriek vzostupu v posledných rokoch nezažívajú po zvolení Donalda Trumpa práve najlepšie časy, svedčí aj prípad nemeckej AfD (Alternatíva pre Nemecko). 

Táto strana chcela pôvodne oslovovať najmä sklamaných voličov Merkelovej CDU, ktorí nesúhlasili najskôr s pôžičkami pre Grécko a eurovalom, neskôr s utečeneckou politikou kancelárky. AfD sa o takomto čase pred rokom darilo, v niektorých prieskumoch rástla až k 15 percentám. Problémom strany však bolo, že bola vnútri totálne rozhádaná a jej časť sa čoraz viac radikalizovala – od začiatku tohto roka tak stratila zhruba tretinu potenciálnych voličov.

Spory vyvrcholili tento víkend – šéfka strany Frauke Petry, ktorá sa chce vysporiadať s radikálnymi elementmi a posunúť stranu viac k stredu, na sneme pohorela. Nepresadila nič z toho, čo chcela, nemá žiadnu autoritu, v podstate je už len formálnou predsedníčkou. Volebnými lídrami strany sa stali Alice Weidelová (ktorá, mimochodom, žije v lesbickom vzťahu, s partnerkou vychovávajú malé dieťa) a Alexander Gauland.  

O strane sa už dá sotva hovoriť ako o konzervatívnej alternatíve – člen jej úzkeho vedenia Armin Paul Hampel vyzval práve všetkých kresťanských členov strany, aby vystúpili z katolíckej aj evanjelickej cirkvi. Takisto povedal, že štát by už nemal dávať cirkvám nič z daní. Dôvodom tohto útoku zo strany AfD je kritický postoj cirkví k ich strane. 

Napriek všetkému sa zdá, že AfD sa v septembrových voľbách dostane do parlamentu, keďže má odhodlané jadro voličov, ktorí zlomili palicu nad stranami hlavného prúdu. Vnútorne rozorvaná a zradikalizovaná partia však už zďaleka nenaháňa veľkým stranám taký strach ako pred rokom.  

Líderka Alternatívy pre Nemecko (AfD) Frauke Petry

Jaroslav Daniška pred 18 hod

Päť západných spoločností podpísalo dohodu s Gazpromom o spolufinancovaní druhej vetvy plynovodu Nordstream (na obr.), ktorý spája Rusko s Nemeckom a obchádza Ukrajinu a Slovensko. Ide o spoločnosti Engie (Francúzsko), OMV (Rakúsko), Royal Dutch Shell (Holandsko), Uniper a Wintershall (Nemecko), správu priniesol poľský denník Rzeczpospolita. 

Výlučným vlastníkom plynovodu Nordstream 2 AG má byť Gazprom, účasť západných spoločností zablokovalo Poľsko. Dohoda o 50-percentnom financovaní Nordstreamu 2 ukazuje, že západné firmy našli spôsob, ako to obísť. Či ide o formu úveru alebo iný mechanizmus, nie je známe. Akcie Gazpromu reagovali na podpis dohody posilnením o 4,3 percenta.

Čakalo sa, že k podpisu príde až po nemeckých voľbách, stalo sa tak skôr. Až bude niekto najbližšie hovoriť o tom, aký je Západ zásadový a Slovensko nezásadové vo vzťahu k Rusku a Ukrajine, oplatí sa spomenúť si.

Foto: nord-stream2.com

Lukáš Obšitník pred 1 d

V týchto dňoch sa v amerických kinách začal premietať veľkofilm venovaný genocíde Arménov Sľub (The Promise). Jeho režisérom a scenáristom je Terry George, ktorý v minulosti pracoval na skvelých filmových dielach ako V mene otca (1993) o IRA a politickej situácii v Severnom Írsku alebo Hotel Rwanda (2004) o kmeňovej vojne v Rwande. Vo filme Sľub hrajú napr. Oscar Isaac, Christian Bale, Charlotte Le Bon či Jean Reno.

Rozpočet dosiahol 100 miliónov dolárov, čo je prísľubom kvalitnej produkcie. Ide o prvý veľký film na tému genocídy Arménov. Termín jeho uvedenia na Slovensku alebo v Českej republike zatiaľ nie je známy.

Foto: imdb.com

Jozef Majchrák pred 1 d

Marine Le Penová udala hneď po prvom kole francúzskych prezidentských volieb smer, akým sa bude uberať jej kampaň pred druhým kolom. „Chcem sa stretnúť s Francúzmi a upriamiť ich pozornosť na dôležité témy, ku ktorým patrí aj islamský terorizmus. Prinajmenšom chcem povedať, že pán Macron je voči nemu slabý. Máme tu teda niekoho, kto kandiduje v prezidentských voľbách a nemá program na ochranu francúzskeho ľudu pred terorizmom,“ povedala Le Penová na tlačovej konferencii. 

Druhé kolo prezidentských volieb bude podľa nej referendom o nekontrolovanej globalizácii. 

Podľa jej poradcu Floriana Philippota nie je Macron vlastenec a obvinil ho aj z toho, že kritizoval francúzsku kultúru. 

Foto: TASR/AP

Ján Krupa pred 1 d

24. apríl predstavuje výročný deň zatýkacej akcie osmanskej tajnej polície medzi príslušníkmi arménskej elity v Konštantínopole, ktorá sa konala v roku 1915 a znamenala začiatok genocídy Arménov. Je potešiteľné, že tento deň sa vo svete začína sláviť ako spomienka na všetky obete vyhladzovacej kampane proti kresťanom v Osmanskej ríši počas prvej svetovej vojny a bezprostredného povojnového obdobia.

Rukami Mladoturkov prichádzali o majetok a životy nielen pravoslávni a katolícki Arméni, ale aj pravoslávni a katolícki Sýrčania, pravoslávni Asýrčania a katolícki Chaldejci a napokon aj pravoslávni Gréci. A pritom nie je vylúčené, že som nejakú ďalšiu dotknutú kresťanskú konfesiu vynechal.

Je dobré, že dnes už aj títo kresťania majú svoj hlas. Niekoľko rokov ma totiž prenasleduje hypotéza, že niektoré spomenuté konfesie postihla vyhladzovacia kampaň v podobnej miere ako Arménov, ak porovnáme  počty ich príslušníkov pred a po vyhladzovacej kampani. Na podloženú odpoveď historikov si rád počkám. Čo sa týka opodstatnenosti uvedenej hypotézy, prečítajte si príbeh Asýrčanov a Chaldejcov.     

Foto: wikimedia

Jaroslav Daniška pred 1 d

Ak zrátame všetky protestné hlasy, to znamená hlasy, ktoré konvenčná žurnalistika označuje ako krajnú pravicu/ľavicu, získame číslo 42,8 percenta. Keď k tomu prirátame 2,6 percenta prázdnych hlasovacích lístkov hodených do urien, získame súčet voličov, ktorí sú krajne nespokojní s vývojom vo Francúzsku. Ak zrátame počet hlasov, ktorí volili kandidátov volajúcich po zmene zahraničnej politiky (v EÚ, voči Rusku), do čoho rátam aj Fillona, dostaneme sa k číslu 68,4 percenta. Macron pravdepodobne druhé kolo vyhrá, ale ako vidieť, nespokojnosť je vo Francúzsku obrovská – voči systému aj v voči EÚ. Toto je hlavný paradox nedeľných volieb: Francúzi sú nespokojní s domácou aj zahraničnou politikou, napriek tomu ich budúcim prezidentom zrejme bude Macron.

Ak spočítame, ako si viedli dve hlavné francúzske strany, spolu získali 26 percent, socialisti spadli oproti roku 2012 z 29 na 6 percent, republikáni z 27 na 20 percent. To je prvá časť niečoho, čo treba nazývať Macronov efekt. Tú druhú budeme môcť posúdiť podľa toho, ako sa mu po predpokladanom víťazstve v druhom kole a nadchádzajúcich parlamentných voľbách bude dariť vládnuť. To, ako o tom doteraz hovoril Macron, vyzerá dosť iluzórne. Keď som sledoval jeho vystúpenia na konci kampane, mám pocit, že Francúzsko čaká obrovské sklamanie. Najmä ak sa socialisti a republikáni budú snažiť rehabilitovať v očiach voličov.

Uvidíme. To zaujímavejšie ako výsledky druhého kola sa začne až potom.

Foto: wikimedia

Ján Krupa pred 1 d

Novú knihu o mierových iniciatívach pápeža Benedikta XV. počas prvej svetovej vojny (1914 – 1918) predstavili v piatok v štátnej knižnici pre cudzojazyčnú literatúru v Moskve. Pri prezentácii si zároveň pripomenuli 90. výročie narodenia Benedikta XVI., ktorý si svoje pápežské meno zvolil vzhľadom na mierové iniciatívy Benedikta XV.

Kniha ruskej historičky Natálie Zazulinovej nesie názov „Benedikt XV., apoštol mieru“. Ako zdôrazňujú vydavatelia knihy, ktorá vyšla v ruskom a anglickom jazyku, táto publikácia je venovaná „menej známym aspektom prvej svetovej vojny“.

Ide o detailné predstavenie neustálych pozývaní, ktoré Benedikt XV. adresoval hlavám štátov a vlád svojej doby, aby ukončili vojnové operácie a začali mierové rokovania. Okrem toho ruská historička opísala mnohé humanitárne iniciatívy vtedajšieho pápeža, aby ponad všetky konfesionálne hranice v spolupráci s Červeným krížom dosiahol úľavy pre vojnových zajatcov. Predslovy do knihy napísali ruský veľvyslanec pri Svätej stolici Alexander Avdejev a bývalý apoštolský nuncius v Moskve arcibiskup Ivan Jurkovič.  

Foto: Benedikt XV. vo svojej pracovni, zdroj: wikimedia

Adam Takáč pred 2 d

Donald Trump nakoniec požiada o audienciu u pápeža Františka počas májovej cesty do Talianska. Potvrdil to hovorca Bieleho domu Sean Spicer. „Budeme sa snažiť o kontakt s Vatikánom a audienciu u pápeža, čo by bola pre nás pocta,“ vyhlásil Spicer podľa TASR.

Americký prezident pricestuje koncom budúceho mesiaca na samit G7, ktorý sa uskutoční na Sicílii. Bude to jeho prvá cesta do Talianska, pri ktorej sa očakávalo, že podľa zvyku navštívi aj hlavu katolíckej cirkvi. V uplynulých týždňoch sa však objavili informácie, že Trump pravdepodobne pápeža Františka obíde.

Niektoré médiá v tom videli nevôľu uskutočniť stretnutie pre napäté vzťahy z obdobia americkej prezidentskej kampane, keď si Trump s Františkom vymenili kritické odkazy na tému prístupu k migrantom. Iní tvrdili, že k audiencii nedôjde z logistických dôvodov.

Podľa portálu Vatican Insider môžu byť napokon za žiadosťou o audienciu aj ľudia z Trumpovho okolia. Spomínajú sa katolíci ako predseda Snemovne reprezentantov Paul Ryan, bývalý predseda republikánskej strany Jim Nicholson alebo kongresman Francis Rooney. Nicholson aj Rooney v minulosti pôsobili ako veľvyslanci USA pri Svätej stolici.

Foto – TASR/AP

Ján Duda pred 3 d

Evanjelium druhej veľkonočnej nedele (23. 4. 2017) je o tom, ako sa apoštol Tomáš dotkol rán zmŕtvychvstalého Ježiša i uveril, že je živý. Keď mu o Ježišovi vraveli ostatní učeníci, uveriť nechcel, kým neuvidí jeho rany a nedotkne sa rán jeho umučenia a smrti (Jn 20,19-31).

(1) Dotknúť sa Krista: pre apoštola Tomáša to bolo fyzické dotknutie. Lebo mu Pán povedal: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri svoju ruku a vlož ju do môjho boku. A nebuď neveriaci, ale veriaci.“ A Tomáš povedal: „Pán môj a Boh môj.“ My sa nemôžeme dotknúť Ježiša fyzicky, ale duchovne áno. Ježiš nám môže umožniť, aby sme sa ho duchovne dotkli. Bez dotknutia sa Krista nemôžeme zvolať „Pán môj a Boh môj“ a byť veriacim, a nie neveriacim.

(2) Spôsob „dotknutia sa Ježiša“ môže byť mnohoraký. Chcem poukázať na eucharistické dotknutie sa Ježiša. Pápež Benedikt XVI. píše o „poznávaní Ježiša v liturgii sv. omše“ (Posledné rozhovory). Keď poznáva zmysel postojov, modlitieb, gest a iných úkonov sv. omše, stále hlbšie poznáva samého Ježiša. Liturgia je pre neho neustálym poznávaním Boha. Podobne je to aj v Sk 2,47.

(3) Málo ľudí si uvedomuje zásadnú skutočnosť: sv. Tomáš, keď sa dotkol Ježiša, vlastne sa dotkol jeho rán po klincoch a vložil ruku do jeho prebodnutého boku. Dotkol sa znakov jeho umučenia, smrti, zmŕtvychvstania. Čo ak naša viera v zmŕtvychvstalého Ježiša sa bude musieť „zrodiť“ v našom utrpení? Áno, až tam. Stačí spomenúť „stigmy“ sv. Františka či pátra Pia. Ak im z rán vytekala skutočná krv, márne budete hovoriť, že ich to nebolelo...

Ponaučenie: často sa stretávajme s Ježišom v Eucharistii, aby tak rástla naša viera a nádej večnosti s Kristom aj naša láska k Nemu. Lebo ak nerastie, upadá.

A majme úctu k trpiacim, lebo majú účasť na utrpení Ježiša (touto cestou spásy kráčala Matka Tereza).

Požehnanú druhú veľkonočnú nedeľu všetkým prajem a vyprosujem Božie požehnanie.

Ján Duda