Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Kultúra
09. september 2018

Siesta (Štefan Strážay)

Michal Chuda vyberá na každú nedeľu krásne slovenské básne.
Siesta (Štefan Strážay)

Ilustračné foto, TASR – Milan Kapusta

Štefan Strážay
Siesta
 

1
Knižka má biele stránky,
čierne riadky, čierne obrázky,
neprítomne v nej listuje,
veď jedného dňa sa vráti
na začiatok, už nič
nevynechá, všetko pochopí,
v súvislostiach, úplne,
alebo ju už znova neprečíta,
nikto iný,
nikde?

2
Zatváraš sa do izby,
nielen keď prší. Za oknom
ovocné stromy, psíča,
tlmený rozhovor, žena
po rokoch trochu cudzia,
dieťa. Otvoríš novú knižku,
čítaš prečítané, o záhrade,
zlých psoch, deťoch,
o cudzích ženách.

3
Vždy si vlastne potreboval
iba jedno: aby sa okolo teba
náhlivo, surovo
odohrávalo čosi ako život,
a ty aby si kdesi na okraj,
a iba sebe,
pripomínal,
že je tu aj zánik, choroba,
neistota,
radosť.


Štefan Strážay (1940), básnik, redaktor, prekladateľ a pedagóg, sa vo svojej básnickej tvorbe venuje akoby malým veciam tohto sveta. Za vecami je však vždy intenzívne prítomný lyrický subjekt básne so svojím hľadaním a pochybovaním.

Text básne Siesta som vybral z autorovej básnickej zbierky Interiér (Slovenský spisovateľ, Bratislava 1992, edícia Nová poézia).

 

Inzercia

Odporúčame