Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
27. august 2018

John McCain? Záleží na tom, koho sa pýtate

Pre jedných zlosyn a vojnový štváč, pre iných hrdina a šampión demokracie. Zosnulý senátor John McCain.
John McCain? Záleží na tom, koho sa pýtate

Americký senátor John McCain zomrel v sobotu, štyri dni pred svojimi 82. narodeninami. FOTO TASR/AP

Ak aj úmrtie skoro 82-ročného senátora, o ktorom bolo už dlhšie známe, že sa lieči na rakovinu, nebolo neočakávané, napokon prekvapilo, koľko uznania sa mu po smrti dostalo. A hlavne, odkiaľ prišlo – vrátane jednotlivcov či médií, u ktorých je pochvala na adresu amerických republikánov veľmi zriedkavá.

Napríklad ľavicovo-liberálny denník New York Times píše o zosnulom konzervatívnom politikovi ako o „poslednom levovi senátu“. Prirovnáva ho dokonca k ikone demokratov Tedovi Kennedymu, ktorý zomrel pred deviatimi rokmi.

Mladá demokratická socialistka Alexandria Ocasio-Cortezová, ktorú porovnávajú s Berniem Sandersom, akurát s tým rozdielom, že patrí ku generácii mileniálov, označila na Twitteri McCaina za „jedinečný príklad ľudskej slušnosti a americkej služby“.

U nás zase podpredseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka napísal, že taký politik ako McCain „sa už nenarodí“. Čo je dosť odvážna predpoveď.

Toľké uznanie od politických protivníkov by malo pohnúť k opatrnosti. Iste, sčasti ide zrejme naozaj o rytiersku schopnosť vzdať vo chvíli smrti úctu aj vplyvnému politikovi z opačného tábora.

Veď John McCain zastupoval Arizonu v americkom senáte nepretržite od roku 1987. To je dlhšie, než existuje samostatná SR a v našej relatívne mladej demokracii podobná dĺžka politickej kariéry nemá obdobu. Nevieme, ako by sme na Slovensku reagovali na smrť politika, ktorý bol vo verejnom živote nepretržite viac ako tridsať rokov.

Vojnový zajatec   

Potom je tu predchádzajúca služba Johna McCaina ako pilota vojnového námorníctva. V roku 1967 bol zostrelený nad Hanojom. Severovietnamci ho väznili až do roku 1973. Počas tých piatich rokov v zajatí bol opakovane neľudsky mučený, ošediveli mu vlasy a odniesol si trvalé fyzické následky.

Práve so zajatím súvisia najušľachtilejšie momenty McCainovho života. Ako syn jedného a vnuk ďalšieho amerického admirála mohol počítať so skorším prepustením, ktoré by severovietnamskí komunisti vtedy radi využili na propagandistické účely. On však odmietol svojich druhov opustiť.

Napriek mučeniu na Vietnamcov nezanevrel. V 90. rokoch McCain vystupoval ako jeden z najsilnejších zástancov normalizácie americko-vietnamských vzťahov.

Vzostup Číny je výzvou, ktorá tlačí Vietnam i USA do posilňovania svojho partnerstva. A McCaina dnes oceňujú aj v oficiálnom Hanoji za prácu na tomto partnerstve.

Proti mučeniu

S jeho vojnovým zajatím súvisí ešte jeden pozitívny moment. Napriek povesti zahraničnopolitického jastraba McCain vystupoval počas obdobia po teroristických útokoch z 11. septembra 2001 proti vypočúvacej technike, známej ako „waterboarding“.

Nešlo len o to, že získavanie informácií mučením je neľudské, či o obavy, ako sa používanie waterboardingu odrazí na renomé Spojených štátov vo svete. McCain tiež z vlastnej skúsenosti vedel, že fyzickým týraním zlomený človek sa napokon prizná k čomukoľvek, čo mu vypočúvajúci vloží do úst.

McCainove iniciatívy proti využívaniu mučenia Spojenými štátmi, mu akiste treba pripočítať k dobru. Aj keď kritici tvrdia, že z dôvodu politických kompromisov boli v jeho legislatívnych návrhoch diery, ktoré potom využívala CIA.  

Inzercia

Zahraničný intervencionizmus

Asi najväčším zdrojom kritiky McCainovho politického pôsobenia sú jeho zahraničnopolitické postoje.

„McCain slúžil v Kongrese viac ako tridsať rokov,“ napísal Daniel Larison pre server The American Conservative. „Počas tohto obdobia začal ako vietnamský veterán, ktorý varoval pred nemúdrym zapletením sa v Libanone, aby sa postupne stal najhlasnejším a najpredvídateľnejším zástancom pre každú zlú vojenskú intervenciu pod slnkom. Čím dlhšie bol vo Washingtone, tým horšie to bolo.“

Či už išlo o Irak, Líbyu, Irán, alebo Sýriu, McCain bol zástancom intervenčnej politiky. Ak aj práve dostala zelenú, nikdy nepriniesla nič Blízkemu východu ani Spojeným štátom. Jedine ak hrozbu veľmocenského vykrvácania v tekutých pieskoch záujmovo neprehľadnej časti sveta.

Pamätná je nahrávka zo stretnutia s občanmi spred pár rokov, keď Barack Obama zvažoval zásah do sýrskej občianskej vojny – za podpory McCaina. Republikánskeho senátora na nej prehovára jeho volička, Američanka sýrskeho pôvodu, aby sa radšej priklonil k diplomatickému riešeniu.

Hľadanie kompromisov

V domácej politike nekrológy vyzdvihujú McCainovu ochotu podstupovať kompromisy a zastávať v niektorých témach stanoviská bližšie skôr demokratom než republikánom. Žiaľ, sem spadajú aj jeho postoje ku kultúrno-etickým otázkam.

Náboženskú pravicu v roku 2000 kritizoval ako „agentov netolerancie“. V otázke potratov boli jeho postoje zmiešané. V roku 1999 vyhlásil, že nechce, aby bolo zrušené rozhodnutie Roe verzus Wade, ktorým sa v USA legalizovali potraty. V roku 2007 tvrdil opak.

Podobné je to s jeho postojmi k LGBT problematike. V minulých desaťročiach hlasoval v súlade s tým, že manželstvo je zväzkom muža a ženy. V posledných rokoch sa to začalo meniť.

Aj keď časť amerických médií vytvára nostalgiu za politikou konsenzu a kompromisu, akú predstavoval McCain v domácich záležitostiach, ideologická polarizácia politickej scény v USA je v istom zmysle logická. Je dôsledkom toho, že politika čoraz viac naráža na okruh veľmi kontroverzných tém, kde je kompromis medzi politickými tábormi veľmi ťažko realizovateľný.

V roku 2008 sa John McCain dopustil chyby, keď si v prezidentských voľbách vybral ako kandidátku na viceprezidentku guvernérku Aljašky Sarah Palinovú. Svoju úlohu nezvládla a voľby vyhral Barack Obama.

Proti Trumpovi

Napokon je tu McCainov ostrý konflikt s Donaldom Trumpom. Úradujúci prezident sa nemá dokonca ani zúčastniť senátorovho pohrebu.

Skutočnosť, že americkí demokrati a ľavicovo-liberálne médiá mali s Johnom McCainom spoločného nepriateľa v Trumpovi, je zrejme hlavným dôvodom tých oslavných nekrológov na senátorovu adresu. Na stavanie slávobrán je to však trochu málo. 

John McCain dlho slúžil voličom vo verejnom živote a mal veľký vplyv na americkú politiku. Je prirodzené, že tento odkaz je po jeho smrti široko analyzovaný a reflektovaný. No medzi republikánmi by sa našli politici, ktorí lepšie zodpovedajú nárokom hodnotovo konzervatívneho voliča i najlepším tradíciám tejto strany.        

Inzercia

Inzercia

Odporúčame