Ekonómia pápeža Františka

Minulý týždeň sa na prvej strane newyorských Daily News objavil veľký titulok „VERIA V BOHA-TSTVO: Plutokrati sa búria. Františkova kritika bohatých môže vyjsť sv. Patrika draho.“

Ken Langone, zakladateľ obchodnej siete Home Depot, povedal, že niekoľkí bohatí katolíci hrozia zadržaním svojej finančnej podpory pre 180-miliónový projekt obnovy katedrály sv. Patrika na základe pápežových poznámok o ekonomike v Evangelii Gaudium. Títo nespokojní donori si mysleli, že je proti demokratickému kapitalizmu a ľuďom, čo sa snažia byť úspešní.

Langone povedal kardinálovi Dolanovi: „Vaša eminencia, toto je ďalšia prekážka, ktorou sa dúfam nemusíme zaoberať. Mohli by ste si dávať pozor na zovšeobecňovanie. Bohatí ľudia v jednej krajine sa nesprávajú rovnako, ako bohatí ľudia v inej krajine.“

Zdieľať

Dolan odpovedal, že František bol nepochopený: „Pápež miluje chudobných ľudí. Miluje aj bohatých ľudí. Miluje ľudí... Je potrebné čo-to poopraviť, aby sme mali istotu, že tento pán rozumie posolstvu Svätého Otca správne.“

Dolan dodal, že podľa pápeža Františka sú „peniaze samy osebe morálne neutrálne. Peniaze, naše bohatstvo, je dar od Boha. Morálnosť spočíva v tom, ako ich používame... Pápež chce povedať, že ak sa stanú bohom, ak sa stanú modlou, nie je to správne, lebo Boh je len jeden.“

Cirkev nevyučuje ekonómiu, ale morálku

Kardinál má pravdu. Mnohí konzervatívci – jedným z nich je aj Rush Limbaugh – nazvali pápeža marxistom. Ľavičiari vyhlásili, že prijíma socializmus. Mýlia sa jedni aj druhí. Historicky sa pápeži stavali aj proti socializmu aj proti bezuzdnému kapitalizmu. A pápež František nehovorí nič, čím by sa veľmi líšil od svojich predchodcov.

Cirkev nevyučuje ekonómiu, ale morálku. Ekonomický život je však podriadený morálnym pravdám. Preto Cirkev tvrdí, že ekonomika by nám mala umožňovať zarábať stabilnú, slušnú mzdu na zabezpečenie seba aj svojej rodiny, na poskytnutie skromnej príležitosti pre pohodlie a zábavu, ako aj možnosti pre rast podľa našich záujmov, talentov a pohnútok.

Cirkev podporuje súkromné vlastníctvo, slobodné podnikanie, tvorbu zisku a preinvestovanie kapitálu za účelom expanzie a tvorby väčšieho množstva bohatstva i pracovných miest, ak tieto inštitúcie a aktivity rešpektujú aj morálne a sociálne povinnosti.

Cirkev sa však stavia proti extrémistickým systémom každého druhu, ktoré, ako povedal pápež Pius XI. v encyklike Quadragesimo anno (1931), neberú ohľad „ani na dôstojnosť robotníkov, ani na sociálny charakter hospodárstva, ani na samotnú sociálnu spravodlivosť a spoločné dobro.”

"Cirkev podporuje súkromné vlastníctvo, slobodné podnikanie, tvorbu zisku a preinvestovanie kapitálu, ak tieto inštitúcie a aktivity rešpektujú aj morálne a sociálne povinnosti."

Zdieľať

V encyklike Rerum novarum (1891) Lev XIII. upozorňoval „bohatých“, že je ich povinnosťou zabezpečiť, aby „robotníci neboli držaní v stave otroctva; rešpektovať ich ľudskú dôstojnosť, zušľachtenú kresťanským charakterom.“

V encyklike Quadragesimo anno Pius XI. odsúdil socializmus (ako už aj predtým Lev XIII.), lebo ohrozuje ľudskú slobodu, keď sústreďuje ekonomickú moc do rúk niekoľkých, ktorí vnucujú svoje opatrenia širokej verejnosti: 

Spoločnosť, ako si ju predstavuje socializmus, nemôže existovať ani chápať sa oddelene od naozaj prehnaného obmedzovania, a na druhej strane ostáva napospas nemenej falošnej voľnosti, pretože jej chýba pravá spoločenská autorita. Táto sa však nemôže zakladať na časných a materiálnych výhodách, ale môže pochádzať jedine od Boha... Náboženský socializmus a kresťanský socializmus sú teda výrazy protirečivé: nik nemôže byť dobrým katolíkom a zároveň pravým socialistom.

Pápež Ján Pavol II. v encyklike Centesimus annus k stému výročiu Rerum novarum vyhlásil: „Prvotná zodpovednosť [za ľudské práva v ekonomickom sektore] neleží na pleciach štátu, ale na jednotlivcoch a na rôznych skupinách a združeniach, z ktorých sa spoločnosť skladá. Štát by nemohol priamo zabezpečiť právo na prácu všetkým občanom bez toho, že by neriadil takmer vojenským spôsobom celý hospodársky život a nepotláčal iniciatívu jednotlivcov.”

Poznamenáva tiež, že „voľný trh sa zdá byť najúčinnejším nástrojom na investovanie prostriedkov a na najlepšie uspokojovanie potrieb.“ Zároveň však máme aj viac než len materiálne potreby. „Jestvuje však aj veľa ľudských potrieb, ktoré vôbec nemajú prístup na trh... A práve na tejto rovine spočíva špecifický a rozhodný príspevok Cirkvi k pravej kultúre.“

František iba pokračuje v tradičnom cirkevnom učení

Pápež František pokračuje v tejto tradícii. Správne odsudzuje chamtivých a nemorálnych ľudí, ktorí žijú podľa kréda sociálneho darwinizmu vyznávajúceho prežitie najschopnejších. Takisto karhá bezuzdný konzumizmus, kultúru s postojom „vyhadzovania“ aj voči životu, vrátane vlastnej hodnoty ľudskej osoby. A kritizuje aj idolatriu peňazí, vrátane krajín, ktoré devalvujú úspory ľudí a ničia ekonomiky nadmerným zvyšovaním dlhu vlády.

Zatiaľ nič nové.

"Dôstojnosť každej ľudskej bytosti a snaha o spoločné dobro by mali byť základom všetkých ekonomických opatrení. Obchodník či podnikateľ, ktorý slúži spoločnému dobru, má ušľachtilé povolanie.“
pápež František

Zdieľať

František ďalej povedal, že „dôstojnosť každej ľudskej bytosti a snaha o spoločné dobro by mali byť základom všetkých ekonomických opatrení“ a že obchodník či podnikateľ, ktorý slúži spoločnému dobru, má „ušľachtilé povolanie“. Takisto tvrdí, podobne ako Ján Pavol II., že sociálne programy „by mali byť brané len ako dočasné opatrenia.”

Ako človek, ktorý sa venuje investičnému bankovníctvu 37 rokov, a podnikateľ, ktorý založil úspešný podnik, úplne súhlasím. Prečo ten rozruch?

Ideológovia, ktorí chcú presvedčiť svet, že Cirkev je na ich strane, si vyberajú jednotlivé slová alebo vety. Inými slovami, úmyselne vytrhávajú Františkove vyjadrenia z kontextu.

Napríklad keď pápež použije slovo „nerovnosť“, ľavičiari ho interpretujú tak, že je za prerozdelenie príjmu a nie za rovnosť príležitostí. A potom sú tu pravičiari, ktorí nechápu, že Cirkev sa už zo svojej prirodzenosti musí stavať proti ateizmu, materializmu a marxizmu, pretože popierajú ľudskú dôstojnosť, práva a slobodu.

Nepomáha ani nepretržitý spravodajský cyklus. Aby sa vyplnil čas, reportéri dnes vyrobia titulok z komentára akéhokoľvek krikľúňa – nech by bol akokoľvek neinformovaný.

Pre niekoho, kto obhajuje učiteľský úrad Cirkvi na verejnom fóre, je to frustrujúce. Vatikán dlhodobo vysiela dobré a stále posolstvo. Musí sa snažiť, aby ho prívrženci rozličných strán neprekrútili.

George J. Marlin
Autor je predseda správnej rady organizácie Aid to the Church in Need USA (Pomoc Cirkvi v núdzi). Najnovšie napísal knihu Narcissist Nation: Reflections of a Blue-State Conservative (Narcistický národ: Úvahy konzervatívca z ľavicového štátu).

Pôvodný text: Pope Francis’ Economics, medzititulky redakcia, ilustračné foto: thecatholicthing.org, flickr.com (licencia CC).

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo