Afrika sa dnes preberá zo sna

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Afrika sa dnes preberá zo sna

Lekár Vladimír Krčméry hovorí aj o tom, prečo museli kvôli korupcii a bezpečnosti ukončiť niektoré humanitárne projekty v Afrike.

Vladimír Krčméry je lekár, odborník na tropickú medicínu. Je zakladateľom viacerých humanitárnych misií v krajinách tretieho sveta a rektorom Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave.

Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety prevádzkuje v zahraničí viacero humanitárnych projektov. Ktorý z nich momentálne považujete za ťažiskový?

Tých projektov sme mali päťdesiat. Náš projekt Tropic team, teda tím lekárov a sociálnych pracovníkov, ktorý ročne ošetrí desiatky tisíc pacientov v mnohých krajinách sveta, bude mať v týchto dňoch dvadsať rokov. Niektoré naše projekty v konkrétnych krajinách skončili, ale rozbehli sme iné. V ostatnom čase sme pätnásť projektov ukončili, otvorili sme však dva nové na Ukrajine, v Mariupole a Charkove. Obidva sú zamerané na odstraňovanie následkov vojny na východnej Ukrajine.

Čo presne znamená, že sú zamerané na odstraňovanie následkov vojny?

V Mariupole máme sociálne zariadenie pre zranených veteránov, napríklad ľudí, ktorí majú amputované končatiny. Pôsobí tu docentka Bujdová so študentmi sociálnej práce a psychológie. Teraz sme k tomu otvorili aj výdajňu stravy. Je to kúsok od frontovej línie. V Charkove zase profesor Bučko so študentmi misiológie robí v spolupráci s gréckokatolíckymi a pravoslávnymi kňazmi terénnu sociálnu prácu.

Zároveň naša vysoká škola ponúka štipendiá zamerané na ošetrovateľstvo pre ukrajinských študentov. To už je však skôr taká aktivita pre Slovensko. U nás, aj podľa najkonzervatívnejších odhadov, chýba viac ako dvetisícpäťsto zdravotných sestier. Túto dieru nie sme schopní zaplniť vlastnými študentmi a budeme musieť sestry doviezť. Najlepšie z takých krajín, kde je malá jazyková bariéra. Sestra musí vedieť jazyk. Na rozdiel povedzme od lekára – mikrobiológa. Pre zdravotnú sestru je to však veľmi dôležitá vec, napríklad pri riešení osamelosti či depresívnych stavov pacientov. Takéto štipendiá ponúkame aj Slovákom žijúcim v srbskej Vojvodine, ktorých je asi šesťdesiattisíc.

Plánujete v dohľadnom čase aj otvorenie nejakých ďalších nových projektov v zahraničí?

Chceli by sme rozbehnúť projekt zameraný na rozvoj pôrodnej asistencie v Bosne a Hercegovine, čo je krajina s najvyššou detskou úmrtnosťou v Európe. Čiže svoje humanitárne aktivity sme začínali v treťom svete, ale dnes časť z nich presúvame do Európy. Aj preto, že niektoré problémy, ktoré sa v minulosti spájali najmä s tretím svetom, sú dnes už aj našimi problémami. Napríklad migračná kríza. Predtým, keď bola rwandská kríza, tak utečenci utekali do okolitých krajín. Dnes ľudia pred Boko Haram masívne utekajú do Európy.

Budete mať nové projekty aj na Slovensku?

Z tých nových vecí sa sústredíme najmä na bezdomovectvo. Mali sme jeden útulok, dnes máme tri. Z toho jeden je denný stacionár, ďalšie dva majú dvadsaťštyrihodinovú prevádzku. Jeden je vysokoprahový, druhý stredneprahový. Plus lekárskymi zmenami podporujeme nemocnicu, ktorú prevádzkuje rehoľa vincentínov.

S humanitárnymi projektmi ste začínali v Afrike. Koľko tam ešte máte projektov?

Ten počet sa zmenšuje. V Keni sme stále rovnako prítomní, ale z dôvodu korupcie sme zavreli projekt v Tanzánii a pre nepriateľskú atmosféru voči cudzincom aj v Etiópii.

Pre korupciu znamená, že si od vás pýtali úplatky úrady?

Všetci si pýtali. V Tanzánii bola taká veľká korupcia, že z toho, čo som zažil, bola väčšia iba na Haiti. Aj odtiaľ sme z tohto dôvodu odišli. Pri aktivitách v takýchto krajinách musíme s nejakou mierou korupcie počítať, ale nemôžeme pripustiť, aby sa viac ako tretina našej pomoci rozkradla.

V Tanzánii sa stalo aj to, že naša pomoc mala paradoxne pre obyvateľov negatívne dôsledky. Manažment nemocnice, kde sme pôsobili, začal od obyvateľov vyžadovať väčšie platby. Na základe toho, že tam pracujú bieli doktori. Pre tých najchudobnejších to znamenalo, že sa už vôbec nemohli dostať k zdravotnej starostlivosti. Rovnako začali vyberať platby za vyšetrenia na ultrazvuku, ktorý sme tam však doniesli my. Boli to také „pálky“, že to pre chudobných bolo nedostupné. Efekt bol teda presne opačný. Chceli sme priniesť zvýšenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti, ale došlo k jej zníženiu. Tak sme si povedali, že to robiť nebudeme.

Čo sa presne stalo v Etiópii, kde ste tiež zrušili projekt?

V tejto krajine je v dôsledku diktátorských režimov, ktoré tam boli a stále sú, silne zakorenená nedôvera k cudzincom. Presvedčiť sa o tom nakoniec mohol aj náš veľvyslanec Milan Dubček, ktorý si vyšiel bez dokladov do parku zabehať a ocitol sa v rukách tajnej služby a polície. Bez mihnutia oka ho zavreli a na tri dni sa po ňom zľahla zem. Nikto nevedel, či vôbec žije. V takejto atmosfére som nechcel riskovať životy našich lekárov.

Jedným z cieľov našich aktivít v Afrike je rozbehnúť projekt, zaškoliť ľudí a potom ho odovzdať miestnym zdravotníkom. V týchto dňoch takto odovzdávame nemocnicu v Rwande.

O Afrike sa dnes v súvislosti s jej problémami a prudkým demografickým rastom hovorí ako o potenciálnej hrozbe pre Európu. Vidíte to tiež tak?

Skôr by som hovoril o veľkej zmene pre Európu. Európa vymiera, máme málo detí, čiže skôr či neskôr nám budú chýbať ľudia. Zároveň budeme konfrontovaní s migračným tlakom z Afriky. A hoci dnes to tak nevyzerá, viem si predstaviť, že časom budú prestarnutí Európania, o ktorých sa nebude mať kto postarať, ľudí z Afriky vítať.

Čo dnes ľudí vyháňa z Afriky?

Tri veci. Korupcia a ňou spôsobená nemožnosť dopracovať sa vlastnými silami k lepšiemu životu. Potom je to obmedzený prístup k vzdelaniu a k zdravotnej starostlivosti.

Toto všetko je problémom Afriky už dlho.

Áno, ale s nástupom internetu a satelitnej televízie majú aj kmene v najzapadnutejších oblastiach oveľa viac informácií. To jednak vedie k väčšej nespokojnosti, zároveň ľudia vidia, že sú časti sveta, kde veci fungujú lepšie. Afrika sa dnes akoby preberá zo sna. Ľudia sú bojovnejší, viac sa dožadujú svojich práv. Keď zistia, že nedokážu svoju krajinu zmeniť, tak sú oproti minulosti odhodlanejší hľadať lepší život inde.

V Afrike v poslednom období masívne investuje Čína. Mení to situáciu k lepšiemu?

V niektorých krajinách to vidno. Treba si však uvedomiť, že Číňania si pri veľkých investičných projektoch vozia vlastnú pracovnú silu. Afričanom príliš nedôverujú. Na počet pracovných miest pre miestnych ľudí to teda nemá až taký vplyv, ako by sa pri pohľade na objem týchto investícií mohlo zdať. Číňanom ide hlavne o rýchly profit z využívania afrických nerastných zdrojov, o rozvoj sa príliš nestarajú. Na rozdiel od Európanov, ktorí keď tam investujú, tak sa snažia zamestnávať aj miestnych ľudí, tlačiť na korupciu a podporiť aj nejaké miestne komunitné vzdelávacie či sociálne aktivity. Čínske firmy to robia menej.

Do akej miery sú problémom Afriky aj kmeňové vojny a radikálny islam?

To sú, samozrejme, faktory, ktoré spôsobujú veľké utečenecké vlny a tým aj demografickú nerovnováhu.

Foto: Andrej Lojan

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo