Opozičný svet po Kiskovi

Opozičný svet po Kiskovi

Foto: Rob Hurson/flickr.com

Kontúry opozície po kríze a Kiskovom odchode.

O tom, čo znamená rozhodnutie Andreja Kisku pre slovenskú politiku, osobitne pre liberálov, som písal už viackrát. Žiadny iný slovenský politik neurobil svojmu názorovému prostrediu to čo Kiska. Má popularitu, podporu, keby kandidoval na prezidenta, vyhral by, ale on sa rozhodol nekandidovať.

Pre liberálov je to pohroma, aj keď Kiska hovorí, že vo verejnom živote chce nejako zostať (podrobnosti oznámi koncom roka). Niečo podobné sa stalo pred šiestimi rokmi s Ivetou Radičovou. Do Kiskovho životopisu to však zapadá. Pred rokom 1989 chcel byť komunista, a nestal sa ním, v Amerike ho očaril judaizmus, ani židom sa nestal, pred voľbami v rokoch 2013 – 2014 sa prezentoval ako umiernený konzervatívec a katolík, ktorý podporil štyri otázky referenda, keď ale prišlo naň, spochybnil ho. Najviac mu po celý čas verili liberáli, teraz prišli o prezidenta. To je politický odkaz Andreja Kisku.

Tí v čiernom nech si poplačú, slovenská opozícia ale na to nemá čas ani dôvod. Musí sa postaviť na vlastné nohy a najmä sa zobudiť.

V posledných mesiacoch totiž dostala väčšiu ranu, ako je Kiskov odchod: nezvládla najväčšiu politickú krízu dekády, nič z nej politicky nevyťažila a trápi sa. Najväčší darček pre Pellegriniho vládu je odkaz verejnosti potvrdený prieskumom: Opoziční lídri sú viac alebo podobne nedôveryhodní ako Robert Fico.

V pondelok to budú tri mesiace, čo boli zavraždení Ján Kuciak a Martina Kušnírová. Po vražde vypukla politická kríza, v jej dôsledku odstúpil premiér, dvaja ministri vnútra, odstupuje policajný prezident. Pre našu krajinu zlomové udalosti.

Osobité je na celej kríze niečo iné: ako je možné, že taký zásadný politický otras nepomohol opozícii. Pred tromi mesiacmi sme v redakčnom editoriáli napísali, že opozícia je nepripravená na vládu a jej vzťahy sú v zlom stave. Tri uplynulé mesiace to stále nezmenili.

Po prvé, preferencie. Vývoj preferencií opozičných strán je tristný. Uvediem čísla z Focusu z mesiacov január, marec, apríl. Prvý prieskum je z januára pred vraždou, druhý z druhého marcového týždňa už po vypuknutí krízy, posledný v rade je z konca apríla.

SaS  13,1  –  14,0  –  13,2

OĽaNO  11,4 – 10,4  –  9,1  

Sme rodina  9,0 – 10,4 – 9,1

KDH  7,4  –  7,0  –  6,8

Prvé konštatovanie: Žiadna relevantná opozičná strana na politickej kríze preferenčne neposilnila. Opozícia nemala iniciatívu na námestiach, nedokázala tlačiť na vládu, určovať podmienky a politický vývoj. Dokázala zverejniť niektoré užitočné a diskreditujúce informácie, ale nepôsobila ako mocenská alternatíva. Stačí si položiť otázku, kto je prirodzeným kandidátom na ministra vnútra z opozičných radov. Je to trápenie.

Tento dojem dopĺňa ďalší prieskum, v niečom ešte závažnejší. Zverejnený bol pred pár dňami a meral nedôveryhodnosť politikov.

Richard Sulík dôvera 26,6/nedôvera 70,4

Boris Kollár 23,8/73,1

Igor Matovič 23,1/74,6

Alojz Hlina 17,2/72,9

Tie čísla sú šokujúce z viacerých dôvodov.

Dvaja opoziční lídri (Matovič, Hlina) majú väčšiu nedôveryhodnosť a horší pomer +/- ako Fico či Bugár a výrazne horšie čísla ako Pellegrini (34,7/60,9) alebo Danko (31,2/65,2).

Je to paradox ako hrom: Opoziční politici nemajú zodpovednosť, nemajú korupčné kauzy spojené s vládnutím, môžu mobilizovať na všetkých chybách a zlyhaniach vlády. A pritom sú podobne alebo viac nedôveryhodní ako Robert Fico (23,1/74,2) alebo Béla Bugár (25,9/71,3).

Pozoruhodná je aj skladba tých, ktorí jednotlivým opozičným politikom nedôverujú.

Napríklad sympatizanti SaS väčšinovo nedôverujú Borisovi Kollárovi (68 : 31), Alojzovi Hlinovi (69 : 20), naopak, z väčšej miery dôverujú Igorovi Matovičovi (57 : 39).

Sympatizanti Matovičovej strany trom opozičným politikom viac dôverujú ako nedôverujú, výnimkou je Hlina s prevažujúcou nedôverou (75 : 22).

Voliči Sme rodina nedôverujú všetkým opozičným politikom, aj keď Sulíkovi len tesne (51 : 49), Matovičovi trochu viac (60 : 40), Hlinovi najviac (66 : 31).

A napokon prekvapenie za skratkou KDH: sympatizanti tejto strany dôverujú viac prezidentovi Kiskovi (69 : 29) ako svojmu predsedovi a inak nedôverujú všetkým opozičným politikom – Matovičovi (67 : 31), Sulíkovi (80 : 20) aj Kollárovi (79 : 18).

Tieto čísla netreba zbytočne preceňovať, istá dávka nedôvery voči iným je súčasťou straníckej identity, ale niečo sa napriek tomu z obrazu črtá. Najmä ak prieskum doplníme krátkou analýzou konfliktnosti vzťahov medzi opozičnými lídrami.

Sulík a Kollár sa opozičným sporom vyhýbajú systematicky, Matovič nemá spory s Kollárom, viaceré spoločné koalície na župnej a komunálnej úrovni utíšili vzťahy aj so Sulíkom. Matovič stále pestuje viacero silných osobných konfliktov, najmä s Hlinom, pričom Hlina sám má rozohraté ďalšie jednosmerné konflikty, najmä s Kollárom.

Tretí prieskum, ktorý ukazuje neporiadok v opozícii, robil Focus pre denník N, týkal sa prezidentských volieb bez kandidáta Kisku. Ak zostanem len pri opozícii, z prieskumu vyplynulo, že sympatizanti SaS nepoznajú Roberta Mistríka a sympatizanti KDH Mariána Čaučíka. Ťažko si predstaviť horšiu správu rok pred voľbami. Prekvapivo vysoké číslo Ivety Radičovej (13,9 percenta), ktorá kandidovať nebude, v kombinácii s podporou pre Veroniku Remišovú (7,8 percenta) poukazuje na ďalšiu dezorientáciu voličov opozície.  

V opozícii je skrátka neporiadok. Personálny, vzťahový, chýbajú témy aj ľudia.

To najlepšie, čo opozícia má, je čas. Zo všetkého najviac by ju dnes poškodili predčasné voľby. Naopak, ak sa má svetielko v tuneli zväčšiť, opozícia by sa mala vo viacerých ohľadoch zmeniť, ak chcete, poučiť.

Napríklad rýchlo zabudnúť na Kisku. Alebo nezničiť prezidentskú kampaň na to, čo ústava spája s prezidentským úradom. A najmä hľadať ľudí a pomenovávať témy, nielen korupciu.

Nikto dnes v opozícii netematizuje demografiu, dlhodobo najväčší problém našej krajiny, chýbajú témy ako zamedziť podvodom s DPH, ako oživiť školstvo, len nie systémom copy-paste modelu, ktorý sa neosvedčil. Chýba cit pre krajinu, lajdáctvo v nemocniciach aj na úradoch. Celkom sa vytratila zahraničná politika, akoby nám odcestovaný minister ani nechýbal, chýba toho veľa.

Ale začať treba s ministrom vnútra. Tam je najväčšia slabina súčasného systému a najväčší otáznik do budúcnosti.

Keď sa na chvíľu stíšite, budete to počuť: tik-tak-tik-tak..

 



Keďže ste náš pravidelný čitateľ, tak už viete, že články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. 

Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo