Ďalší krok Smeru a Kiskova zrada liberálov

Zažívame zaujímavý paradox, vlastne dva. Po prvé, na politickú krízu najviac doplácajú najaktívnejší politici. Ten prvý stále nesie zodpovednosť za vládu, aj keď v nej už nie je (Robert Fico), presnejšie povedané za jej zloženie, ten druhý za opozičný rozklad a neustále hádky (Igor Matovič). Jeden aj druhý sú ale v posledných dvoch mesiacoch najaktívnejšími na scéne, a predsa z toho neťažia. Ficov Smer klesá, čo je len logické, a Matovičova firma stagnuje. Akoby sa niečo vyčerpalo. V opozícii mocnie Sulík, v duchu hesla kto nič nerobí, nerobí ani chyby.

Celé to vedie k druhému paradoxu, myslím, že doba je tehotná vznikom niečoho nového, a nedeje sa nič. Dokonca ani s ohľadom na prezidentskú kampaň, najlepšiu zo všetkých príležitostí na štart niečoho nového. Veď na prezidentský úrad potrebujete len jedného kandidáta, nie kandidátku. Dôležitejšie ako peniaze sú témy, príbeh a kompetentnosť. Ak sa to nezmení, čaká nás to, čo poznáme aj zo života, dieťa sa nenarodí a rodičia zostarnú, problémy sa zmenia.

Prezidentské voľby sa zmenia na prvé kolo parlamentných, každá strana postaví svojho kandidáta, budeme mať pelotón kandidátov a tieto voľby stratia zmysel, aký má mať úrad prezidenta. Nebudú v nich prezidentské formáty, ale straníci so straníckymi úlohami. Niekto nakoniec postúpi do druhého kola a vyhrá, iste, ale jeho mandát a autorita, to bude veľká otázka, ktorá sa začne riešiť až potom.

Do toho zapadá rozhodnutie Andreja Kisku. V skutočnosti je to on, kto drží v rukách kľúče od nadchádzajúcej prezidentskej kampane. Ak by kandidoval, väčšina opozície nepostaví kandidátov a vznikne situácia s jasným favoritom aj jasným dopytom po dvoch, maximálne troch typoch vyzývateľov. Spoločenský konflikt by bol zrozumiteľný a užitočný.

Ak Kiska kandidovať nebude, čaká nás prvá vlna kampane na parlamentné voľby. A Kiska tým poškodí svojich najbližších, ktorí mu najviac veria aj ho potrebujú – liberálov.

Kým to slovo nepovie, treba počkať, ale uzavrel by sa tým jeho príbeh. Pred rokom 1989 chcel vstúpiť do komunistickej strany, ale nevstúpil, po roku 1989 obdivoval amerických Židov, ale nestal sa jedným z nich, pred piatimi rokmi sa predstavoval verejnosti ako katolík, ktorý stojí na strane tradičných hodnôt, dokonca referenda, aby potom vycúval a bol najbližší liberálom.

Ak sa z vyššie napísaného cítite sklamaní či nebodaj oklamaní, je to nič oproti tomu, ako sa musia cítiť liberáli. V úrade prezidenta sedí populárny človek, ktorý sa k nim hlási, podporuje ich agendu, aj tú menšinovú, keby založil stranu, zmení to spektrum, keby kandidoval na prezidenta, asi sa ním stane. A on mlčí a nekoná. Je to až banálne prosté, ak nebude Kiska kandidovať, najviac poškodí liberálov. Budú pre neho tým, čím už boli komunisti, Židia aj katolíci.

Napokon jedna poznámka k Smeru.

Vo štvrtok má mať Ficova strana snem, tento týždeň sa očakáva meno nového ministra vnútra, zadanie je zrejmé: Smer musí ukázať silu. Až doteraz robil chyby, odhalil kádrovú slabosť a vnútornú bezradnosť, ale toto vajatanie už začína urážať ich samých, až takí slabí zase nie sú. Preto sa dajú očakávať zákopy a obrana toho, čo zostalo. Na tento zápas neposlúži balíček, voči tomu opozícia kritická až tak nebude, ale najmä nová osoba na ministerstve vnútra.

Podľa toho mena zistíme, o čo chce Smer bojovať, či o Kaliňáka alebo niečo viac.

Keďže ste náš pravidelný čitateľ, tak už viete, že články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. 

Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!