KULTUREVUE: Spomienka na Jaroslava Pelikána

Na krajanov v zahraničí by sme nemali zabúdať. Hlavne preto, aby sa dostali do nášho kultúrneho povedomia.

V tomto mesiaci uplynulo 7 rokov od smrti svetoznámeho cirkevného historika Jaroslava Pelikána, ktorý o kresťanoch často hovoril ako o dedičoch neznalých svojho vzácneho pokladu. Pelikán po celý život bojoval so zabúdaním kresťanov: či už so zabúdaním Západu na východné kresťanstvo alebo zabúdaním kresťanstva na jeho židovskú minulosť a klasické grécke dedičstvo.

Jaroslav Pelikán je autorom 40 kníh a jeho magnum opus predstavuje päťzväzkové dielo „Kresťanská tradícia“, v ktorom sa zaoberá rozdielom medzi tradíciou a tradicionalizmom. Pelikán hovorí: „Kým tradícia je živá viera mŕtvych, tradicionalizmus je mŕtva viera živých.“ A tiež: „Tradícia znamená žiť v dialógu s minulosťou, nezabúdajúc na to, kde a kedy žijeme a že sme to my, kto sa musí rozhodovať. Tradicionalizmus však predpokladá, že nikdy nemožno urobiť niečo po prvý raz...“

Pre ekumenický dialóg je závažné predovšetkým Pelikánovo dielo „Kréda a vyznania viery v kresťanskej tradícii“. Pre náš kultúrny priestor je dôležité, že tento historik náboženstva napísal životopisnú prácu „Kardinal Josif Slipyj – vyznavač medzi Východom a Západom“, kde vyjadril hlboký obdiv k hlave ukrajinských katolíkov, mužovi, ktorý – kým ho neoslobodila Chruščovova amnestia – strávil 18 rokov v sovietskych pracovných táboroch.

"Pelikán odkrýval potenciál kresťanských tradícií vzájomne sa obohacovať. Preto zostáva príkladom zahraničného Slováka, ktorý sa neuzavrel do hromadenia osobného bohatstva, ale využil duchovné možnosti slobodného sveta."

Zdieľať

Jaroslav Pelikán bol prezidentom Americkej akadémie vedy a umenia a zakladateľom Vedeckej rady Kongresovej knižnice. Začiatkom 90-tych rokov navštívil Slovensko. Pri tej príležitosti sme viacerí mali príležitosť vypočuť si jeho prednášku na Umenovednom ústave SAV.

Zomrel 13. mája 2006. V tejto súvislosti dodajme ešte pár životopisných dát:

Jaroslav Pelikán sa narodil 17. decembra 1923 v Ohio v rodine slovenského evanjelického pastora. Celý život bol horlivým evanjelikom, kým roku 1998 nevstúpil do pravoslávnej Cirkvi. Okrem teologického štúdia mala na tom podiel aj skutočnosť, že pravoslávie bolo vierou jeho srbskej matky. O tolerantnosti konfesionálne zmiešanej rodiny, do ktorej sa Jaroslav Pelikán narodil, svedčí aj výrok, ktorým ho vtipne charakterizoval jeho otec: „Jaroslav v sebe spája nemeckú protestantskú učenosť so slovanskou pravoslávnou zbožnosťou – a, našťastie, nie naopak.“ Povedané vecnejšie: Pelikán odkrýval potenciál kresťanských tradícií vzájomne sa obohacovať.

Preto zostáva príkladom zahraničného Slováka, ktorý sa neuzavrel do hromadenia osobného bohatstva, ale využil duchovné možnosti slobodného sveta.

Anna A. Hlaváčová
Autorka je režisérka a scenáristka, zaoberá sa dejinami a teóriou umenia.

Foto: svots.edu

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo