Afrín naznačuje kolaps amerického vplyvu v Sýrii

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Afrín naznačuje kolaps amerického vplyvu v Sýrii

Tureckí vojaci pripravujú tanky na okraji tureckej hraničnej dediny Sugedigi so Sýriou. Foto: TASR/AP

Washington opustil Kurdov a tým neostávalo nič iné, len sa obrátiť o pomoc na Asadovu vládu a jej ruských podporovateľov. Dnes je to už moskovská šachovnica.

Washington opustil Kurdov a kurdské ozbrojené sily boli preto za pokračujúceho bombardovania tureckou armádou nútené požiadať o pomoc Rusko – a aj ju dostali. Hovorca kurdských milícií YPG 20. februára oznámil, že Ruskom podporovaná vláda Bašára al-Asada vyšle na pomoc Kurdom posily. France24 uviedla, že konvoj proasadovských síl za paľby tureckého delostrelectva vstúpil do Afrínu a turecký prezident Recep Erdogan vyhlásil, že vládne jednotky sa musia vrátiť spať.

Situácia v teréne je nejasná, ale je bolestivo zrejmé, že USA opustili Kurdov iba necelý mesiac po tom, čo Pentagon oznámil vytvorenie „pohraničných bezpečnostných síl“ s 30-tisíc mužmi v severnej Sýrii zložených prevažne z kurdských bojovníkov, ktorí vytlačili ISIS z tejto oblasti. Turecko na túto americkú iniciatívu odpovedalo inváziou do severnej Sýrie a bombardovaním týchto Kurdov, pričom podľa správ zabili niekoľko stoviek civilistov. Na rozdiel od Turecka USA neurobili nič, a tak Kurdi požiadali o pomoc Rusko.

Ako 19. februára v nemeckom denníku Die Welt napísal Alfred Hackenberger: „V prípade vzniku sýrsko-kurdskej vojenskej aliancie by sa stalo víťazom Rusko. Značne by to rozšírilo jeho kontrolu krajiny. A Turecko by muselo zastaviť inváziu do Afrínu, pretože konfrontácia so sýrskymi jednotkami by ich vohnala do priameho konfliktu s Ruskom.“

Die Welt: V prípade vzniku sýrsko-kurdskej vojenskej aliancie by sa stalo víťazom Rusko. Turecko by muselo zastaviť inváziu do Afrínu, pretože konfrontácia so sýrskymi jednotkami by ich vohnala do priameho konfliktu s Ruskom. Zdieľať

Obliehanie Afrínu sa, samozrejme, javí ako nepatrná epizóda dlhého a zničujúceho kurzu sýrskej občianskej vojny, ale môže sa ukázať ako referenčný bod toho, že americký vplyv v regióne sa nenapraviteľne zrútil. Kurdi, trénovaní americkou a nemeckou armádou, predstavovali jedinú účinnú silu v teréne nezávislú od Rusmi podporovaného Asadovho režimu po porážke sunitských milícií podporovaných USA, Tureckom a Saudskou Arábiou. Kurdské oživenie v Sýrii však vyvolalo zúrivú odpoveď zo strany Turecka, ktoré sa obáva, že sa kurdská samospráva v Iraku a Sýrii na jeho juhovýchodných hraniciach napojí na jeho vlastné rýchlo rastúce kurdské obyvateľstvo. V polovici 5. desaťročia tohto storočia budú etnickí Kurdi vo veku do 30 rokov tvoriť polovicu tureckej populácie.

USA po svojej bolestivej skúsenosti v Iraku a Afganistane už do Sýrie okrem súčasných zopár tisíc príslušníkov špeciálnych jednotiek nevyšlú viac vojakov. Kurdi bojovali proti ISIS ako pomocná sila NATO a nechceli nič viac, len alianciu s USA. Turci sú medzitým členmi NATO už len formálne a voči americkým záujmom konajú nepriateľsky. Okrem iných vecí Turci pomáhajú Rusku obísť Ukrajinu pri dodávaní plynu do južnej Európy prostredníctvom ropovodu Turkstream. Turci s Ruskom vyjednávajú tvrdo, ale nakoniec s ním budú spolupracovať.

Washington je však paralyzovaný strachom z toho, že ak by stál za Kurdmi, Turecko by mohlo NATO opustiť. „Nikto nechce byť tým človekom, ktorý príde o Turecko,“ vyjadril sa vládny predstaviteľ.

Cestou najmenšieho odporu pre Washington bolo použiť Kurdov na odrazenie ISIS a potom ich nechať napospas. Kurdom to nenechalo inú možnosť, než sa obrátiť na Asadovu vládu a jej ruských podporovateľov. V dôsledku toho je teraz Rusko kľúčovým spojencom ako Asadovej vlády, tak aj kurdských milícií, ktoré si USA predstavovali ako svojich ľudí v tejto oblasti.

Izrael, jediný skutočný spojenec USA v regióne, si následky uvedomil okamžite. Michael Oren, námestník izraelského ministra pre verejnú diplomaciu, 12. februára pre Bloomberg News povedal: „Americká časť rovnice je podporovať nás,“ ale USA „nemajú v teréne takmer žiadny vplyv. Amerika nevtiahla do Sýrie. Nie je to v hre.“ Dva dni predtým bola nad Sýriou zostrelená izraelská stíhačka F-16. Najviac správ hovorí o tom, že sýrska protiletecká batéria zostrelila lietadlo pomocou ruských rakiet A-7 pochádzajúcich z obdobia studenej vojny, ale existujú aj nepotvrdené správy, že na lietadlo vystrelila ruská posádka s ruskými raketami S-200. Ak by to bola pravda, Rusko by pravdepodobne chcelo dať Izraelu na vedomie, kto kontroluje sýrsku oblohu.

Washington nemá pre Turecko, Sýriu ani Irán žiadnu stratégiu, teda žiadny želaný konečný stav. A ak neviete, kam idete, žiadna cesta vás tam nedovedie. Zdieľať

Zdá sa, že izraelská diplomacia s Ruskom priniesla obmedzené výsledky. Russia Today 20. februára citovala slová ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova (z 19. februára): „Rusko odsudzuje poznámky Teheránu o tom, že by Izrael mal byť vymazaný z mapy, a je tiež presvedčené, že riešenie akýchkoľvek regionálnych problémov by sa nemalo vnímať v prizme konfliktu s Iránom.“ Podľa správy Russia Today: „Toto vyhlásenie urobil na otvorení konferencie Valdajského medzinárodného diskusného fóra s názvom ‚Rusko na Blízkom východe: Hra na všetkých poliach‘. Dodal, že napätie medzi Izraelom a Iránom sa stupňuje a že má historické dôvody.“

Rusko nechce izraelsko-iránsku vojnu, no chce byť regionálnou mocnosťou, ktorá zabráni dvom stranám bojovať. Izrael je po debakli v Afríne Moskve evidentne zaviazaný, pričom po ňom už USA nemajú v Sýrii žiaden vplyv, ako podotkol Oren. Predpokladané pohraničné bezpečnostné sily boli poslednou americkou figúrkou na sýrskej šachovnici, a Washington sa jej vzdal. Je ťažké si predstaviť, aký druh vplyvu by si dnes USA mohli vytvoriť.

„Američania hrajú monopoly, Rusi šach,“ taký bol nadpis eseje, ktorú som publikoval pred desiatimi rokmi. Pre vládu USA sú americké aktíva v regióne ako hotely na doske monopoly, ktoré treba brániť jednotlivo a postupne. Ich relatívnu dôležitosť a polohu neberie do úvahy žiadna jednotná stratégia, ktorá by zvážila, či by ich bolo možné obetovať pre nejaký vyšší cieľ. Rusko svoje aktíva vníma ako figúrky na šachovnici, ktorých výlučnou funkciou je prispieť k jedinému cieľu: vyhrať. Ak to vyžadujú okolnosti, je možné ich nemilosrdne obetovať. Washington nemá pre Turecko, Sýriu ani Irán žiadnu stratégiu, teda žiadny želaný konečný stav. A ak neviete, kam idete, žiadna cesta vás tam nedovedie.

Pôvodný text: Afrin marks the point of collapse for American influence in Syria. Publikované v spolupráci s Asia Times, preložil L. Obšitník.



Keďže ste náš pravidelný čitateľ, tak už viete, že články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. 

Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo