Spoločnosť 14. február 2018

Chcem do TV LUX priniesť trochu svetskej optiky 

Pavol Rábara
Pavol Rábara
Rozhovor s novinárkou Ľubou Oravovou, ktorá po 11 rokoch odišla z TA3 do katolíckej televízie LUX.
Rozhovor s novinárkou Ľubou Oravovou, ktorá po 11 rokoch odišla z TA3 do katolíckej televízie LUX.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Pavol Rábara

Chcem do TV LUX priniesť trochu svetskej optiky 

Od nového roka pracuje v televízii LUX dlhoročná novinárka a moderátorka Ľuba Oravová. V rozhovore pre Postoj hodnotí, ako sa zmenili politici, čo jej chýba na mainstreamových médiách aj čím by chcela prispieť do katolíckej televízie.     

Nebýva u nás zvykom, že zo sekulárnych médií príde novinár po rokoch do katolíckeho prostredia. Ako veriacu vás to už od začiatku ťahalo do svetských médií?

Keď som vyštudovala žurnalistiku, boli 90. roky a človek sa snažil vôbec uchytiť v médiách. Preto som v tom čase neuvažovala iným smerom, navyše, okrem Katolíckych novín tu vtedy ani iné kresťanské médiá neboli.

Chceli ste vždy robiť v televízii?

Inklinovala som k televíznej práci. Začínala som vo VTV a potom som prišla do agentúry SITA. Po roku 1998 prišla možnosť pracovať v Slovenskej televízii, potom v TA3, kde som bola 11 rokov. 

Väčšinu vašej práce tvorila politika a spravodajstvo. Bol to sen dostať sa do parlamentu a prinášať odtiaľ živé vstupy? 

Prioritne som mala sen pracovať v médiách a uchytiť sa. Časom prišla možnosť robiť z parlamentu, bola to pre mňa výzva, zvykla som si na to a bavilo ma to. 

Raz ste sa vyjadrili, že s prácou parlamentnej spravodajkyne je spojený „pozitívny stres“. Mnohí to ale dlho nevydržia. Čím si vysvetľujete, že vám sa to podarilo?  

Bavilo ma to. Najmä keď sa riešila skutočná politika. Musím priznať, že ako novinárka cítim v niečom nostalgiu za starou gardou politikov. 

V čom sa zmenili politici za tých desať-dvanásť rokov? 

Jednak vo vystupovaní, ale tiež v posolstvách. Z pozitívneho hľadiska sa zmenili v prístupe k novinárom. Pochopili, že potrebujú médiá. Kedysi sme sa častejšie stretávali s prístupom „no comment“, nezdvíhali telefóny, zatajovali si čísla a podobne. Dnes sú otvorenejší. 

A v čom nastala zmena k horšiemu? 

Politici starej gardy, kam podľa mňa patril aj Mečiar, Dzurinda, dnes Fico, vedeli, že ak vypustia nejaké posolstvo, tak bude obsahovať odkaz nielen pre voličov, ale aj pre politických partnerov. Dnes sú často posolstvá prvoplánové. Ťažko v nich odhadnúť, čo tým chcú povedať smerom k politickým partnerom a ako hlboko ich odkaz zasiahne politickú scénu. 

„Starí“ politici mali určitý politický ťah a mňa veľmi bavilo snažiť sa pochopiť ich zámery, súvislosti v pozadí, ktoré mali vplyv napríklad na rozhodnutia na koaličných radách a podobne. 

Bol na to však priestor v televíznom spravodajstve? 

Priamo v spravodajských príspevkoch na veľkej ploche nie, lebo na to nebol časový priestor. Hovorila som skôr o vnútornom pocite, o mojom osobnom vedomí, ako sa veci v zákulisí majú. 

To ste mohli zrejme viac využiť, keď ste moderovali politické debaty. 

Áno, ale zase na druhej strane nemôžete v debate vytiahnuť niečo, čo nemáte preverené. 

Do TA3 ste prišli v roku 2006, o dva roky sa riešila kauza biele a čierne zoznamy, neskôr nadpriemerný čas venovaný SNS. Ako ste sa s tým vyrovnávali? 

V každom médiu, kde som pracovala, boli problémy. Kde nie sú? Najmä súkromné médiá, ale aj verejnoprávne podliehajú svojím spôsobom tlaku. Otázka je, ako sa dá tento tlak ustáť alebo vyriešiť tak, aby neutrpela povesť inštitúcie. 

Čo sa týka TA3, snažila som sa pri týchto záležitostiach hľadať spôsoby, ako z toho von, ako povesť televízie získať alebo očistiť. Išlo mi o hlavne to, aby nebola ovplyvnená moja práca a zároveň aby mohla televízia v tomto neľahkom prostredí ísť ďalej. Lebo mnohým nám dávala naša práca zmysel. 

Čiže vaše východisko bolo robiť si prácu profesionálne tak, aby sa vás to nedotýkalo?

Áno. 

Nemali ste kvôli tomu konflikty? 

Nie. Keď si človek vedel rozumne vyargumentovať veci, tak sa to dalo.

Pred pár rokmi ste na facebooku uverejnili status, kde ste sa sťažovali, že v Egypte útočia na kresťanské kostoly a naše médiá to neriešia. Bol to len výstrel alebo ste to vnímali ako dlhodobejší problém? 

Pamätám si to presne. V tých časoch sa riešili útoky teroristov v Paríži a iných miestach, preto mi to pripadalo neprimerané, že útoky na kresťanov odbavili naše médiá jednou agentúrnou správou. Nechcem to paušalizovať, lebo niektorí novinárski kolegovia argumentovali tým, že sa to stalo v nedeľu. Iste, napokon prišli aj podrobnejšie informácie a príspevky, len mi to pripadalo neskoro. 

Prečo? 

Niekto by mohol povedať, že sa to udialo mimo nášho kontinentu, ale podľa mňa ide o princíp, že sú to kresťania. Niekedy sa zaoberáme inými útokmi, ktoré nesúvisia s kresťanskou civilizáciou, ale tu išlo o kresťanov, hoci v Egypte. Nevravím, že musia redakcie na miesto vysielať redaktora, dnes máme toľko prístupov k informáciám, no slovenské médiá to spočiatku odbili krátkou agentúrnou správou. 

Čím to môže byť? 

Neviem, zdá sa mi, že tu existuje akýsi predsudok, že kresťanské témy nebudú sledované, že je to tmárske.

Aj niekde v pozadí môjho odchodu z TA3 do TV LUX bolo isté podvedomie, že v poslednom čase viac počuť mainstreamové médiá, ktoré často kresťanské hodnoty a myšlienky odstrkujú na vedľajšiu koľaj. Cez tieto médiá málo počuť ľudí, ktorí majú svoj kresťanský názor a angažujú sa. 

Aký je výtlak veriacich novinárov v sekulárnych médiách? 

Mala som niekoľko relácií k aktuálnym témam spojeným s náboženstvom, preto ich ani svetské médium nemohlo opomenúť. Napríklad smrť významnej osobnosti spojenej s Cirkvou alebo odchod pápeža a podobne.

Robili ste síce hlavne politiku, ale keby ste chceli riešiť nejakú náboženskú tému, dostali by ste ten priestor? 

Ak by to bola aktualita, určite. Iné by bolo, keby som si to zvolila ad hoc s tým, že nemám čo robiť, tak chcem náboženskú tému. Musíte ponúknuť nejaký dôvod, podstatný moment z televízneho hľadiska. Napríklad sme mali v diskusnej relácii V politike Antona Ziolkovského z KBS a Silviu Porubänovú, bolo to v čase, keď sa len začínala téma rodovej rovnosti. Bola to slušná diskusia. 

„V pozadí môjho odchodu bolo isté podvedomie, že v poslednom čase viac počuť mainstreamové médiá, ktoré často kresťanské hodnoty a myšlienky odstrkujú na vedľajšiu koľaj.“Zdieľať

Stalo sa vám osobne, medzi kolegami novinármi, že ste za názory a vieru schytali nejaké posmešky? 

Posmešky neboli, s viacerými ľuďmi som mala hodnotové diskusie, aj počas prestávok v parlamente. Hoci sa stalo párkrát, že niektorí reagovali spôsobom: „Nemáš pravdu, to je spiatočnícke.“ V takých prípadoch nebol priestor na diskusiu. 

Pozerali ste TV LUX počas práce v TA3? 

V práci nie, tam nebolo čas pozerať ani TA3 (smiech). Ale doma sem-tam áno, pustila som si ju. 

Ako ste vnímali TV LUX? 

Ešte keď vznikala, tak sa priznám, často sa mi stalo, že keď som ju zapla, bežala omša. Neskôr som sa dozvedela, že vznikli relácie ako V Samárii pri studni a bola som rada, že aj táto televízia rieši veci, ktoré majú osloviť kresťanov, ktorí žijú vo svete. 

Prečo ste odišli z TA3? 

V poslednom čase mi chýbali veľké témy, ktoré ovplyvnia nielen stranícku centrálu, ale aj spoločnosť. Okrem toho som posledné roky tiež viac uvažovala nad potrebou hodnotových diskusií a rozmýšľala, prečo ich médiá ignorujú alebo im nevenujú dostatočný priestor. 

V roku 2016 som robila reláciu Pozrime sa na to, čo bol mimopolitický priestor, kde som začala robiť témy ako zomieranie a prístup k nemu, násilie na ženách a podobne. 

S moderovaním relácie Pozrime sa na to som skončila v decembri 2016, V politike som prestala moderovať už od septembra 2016. Čiže posledné mesiace som nerobila žiadnu diskusiu, nič publicistického charakteru.

Zavolal vás niekto do TV LUX? 

Nie, vlani cez letné prázdniny som našla na facebooku inzerát „hľadáme moderátorov do TV LUX“. Nevenovala som však tomu pozornosť. 

V septembri sme boli s manželom v Medžugorí a pri ceste na Križevac sa vo mne niečo pohlo. Neviem to dobre opísať, no keď sme sa vrátili, spomenula som si na ten inzerát. V tom čase som už bola rozhodnutá, že so spravodajskou prácou končím. Potrebovala som po prvé zvoľniť a po druhé nabrať druhý dych, robiť niečo také, čo by ma viac napĺňalo. Takže LUX do toho celkom zaklapol. 

Od nového roka ste v TV LUX. Čo presne máte robiť? 

Moderovať reláciu Doma je doma a V Samárii pri studni, ktorá býva v pondelok. Doma je doma sa vysiela pondelok až štvrtok – každý deň. V oboch prípadoch sa striedame viacerí moderátori.

Existuje mienka, že v katolíckych médiách, možno aj tým, že tam začína veľa mladých, je nižšia miera profesionality. Súhlasíte? 

Nemám ten pocit. Samozrejme, nemôžete porovnávať moderátorských matadorov so začínajúcimi talentmi. Druhá vec je, aký štýl má konkrétna televízia. Tu nemá zmysel očakávať napodobeninu svetských televízií. 

Máte nejakú vlastnú víziu, napríklad priniesť viac politiky?  

Nechcem vnášať nejaké prvky politickej debaty do TV LUX v zmysle, aby sa politici hádali. Debaty by mali byť vecné. Do tejto televízie chcem priniesť trochu svetskej optiky. 

Ako to myslíte? 

Ukázať, ako sa na témy pozerá cez svetskú optiku, aby mohli diváci na tento svetský náhľad reagovať svojím kresťanským názorom na svet. Je dôležité pozrieť sa na veci aj sekulárnou optikou, aby mohla prísť od kresťanov adekvátna reakcia. Aby ich argument obstál.



Keďže ste náš pravidelný čitateľ, tak už viete, že články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. 

Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!


Foto: autor

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0