Nová konzervatívna hviezda a jej limity

Pred dvoma rokmi bola Veronika Remišová investigatívnou blogerkou s obmedzenou verejnou známosťou. Dnes je jednou z najviditeľnejších tvárí parlamentnej opozície a stúpa v rebríčkoch dôveryhodnosti politikov. Šéf OĽaNO o nej hovoril ako o budúcej premiérke a jej meno sa dnes dokonca vážne skloňuje v súvislosti s prezidentskou kandidatúrou.

Remišová využila politickú šancu, ktorú jej ponúkol Igor Matovič, keď ju zavolal na kandidátku OĽaNO, a v parlamente dokázala zaujať. Je aktívna, má istú charizmu, obstojne komunikuje, ale čo je najdôležitejšie, vo svojej kľúčovej politickej téme, boji proti korupcii, pôsobí autenticky a uveriteľne.

Jej slabinou je, že okrem boja proti korupcii sa s ňou žiadna iná silná téma nespája. Napriek tomu, že je podpredsedníčkou školského výboru a tieňovou ministerkou zahraničných vecí, jej hlas v týchto témach neznie zaujímavo. Ani sa jej v nich zatiaľ nepodarilo stať autoritou.

Nie je ňou ani vo vzťahu k Igorovi Matovičovi. Hoci medzi riadkami už dlhší čas naznačuje nespokojnosť s tým, ako hnutie OĽaNO funguje aj s Matovičovým spôsobom komunikácie, zatiaľ nenabrala odvahu na to, aby sa od svojho šéfa aspoň trochu emancipovala. Aj po tých najväčších Matovičových excesoch sa vždy opäť objavila po jeho boku, a ak aj formulovala nejaké výhrady, boli to len jemné povzdychnutia. Toho typu, že ona by to síce robila inak, ale Igor Matovič má svoj vlastný štýl, ktorý rešpektuje.

Jedným z faktorov popularity Veroniky Remišovej je určite aj to, že má sympatie mnohých ľudí z kresťanského prostredia. Oceňujú na nej, že napriek rokom stráveným v politicky korektných európskych inštitúciách sa verejne hlási k svojej viere a konzervatívnym politickým hodnotám.

Dnes je pozornosť na Veroniku Remišovú upriamená najmä preto, lebo viacerí ľudia z tohto politického tábora v nej vidia dobrú prezidentskú kandidátku. Zdieľať

Dnes je pozornosť na Veroniku Remišovú upriamená najmä preto, lebo viacerí ľudia z tohto politického tábora v nej vidia dobrú prezidentskú kandidátku. Vychádzajú z toho, že okrem kresťanov a konzervatívcov by dokázala osloviť aj liberálnejších voličov. A teda by bola kandidátkou so slušnými vyhliadkami na úspech.

Hlasom volajúcim po takom kresťanskom kandidátovi, ktorý má šancu vyhrať, sa dá rozumieť. Úvahy o Veronike Remišovej ako ideálnej prezidentskej kandidátke kresťanského tábora však napriek tomu vyvolávajú pochybnosti. Z viacerých dôvodov.

Remišová je, pokiaľ ide o prezidentské voľby, rukojemníčkou straníckej taktiky. Na všetky otázky týkajúce sa prezidentskej kandidatúry odpovedá vyhýbavo, s tým, že je dôležité, aby sa opozícia dohodla na spoločnom kandidátovi. Už teraz je však jasné, že strany ako SaS a OĽaNO budú nad vlastnými kandidátmi uvažovať len v prípade, ak sa Andrej Kiska rozhodne nekandidovať. Skrátka, Veronika Remišová bude chcieť kandidovať iba v prípade, že Andrej Kiska sa na prezidentskom súboji nezúčastní. Otázkou tiež je, ako by sa zachovala, keby napríklad Richard Sulík prišiel s vlastným prezidentským kandidátom. Podporila by ho? Stiahla by sa? Alebo by do súboja išla?  

Kresťanský tábor však potrebuje svojho kandidáta aj v prípade, ak Andrej Kiska bude kandidovať. Rovnako tiež vtedy, keď opozícia postaví kandidáta, ktorý nebude kresťanov v kľúčových veciach reprezentovať.

V kampani by Veronika Remišová s veľkou pravdepodobnosťou neotvárala témy, ktoré sú pre kresťanov dôležité, a nekonfrontovala by s nimi protikandidátov. Čo je jeden z dôležitých zmyslov účasti kresťanského kandidáta v súboji o prezidentské kreslo. Remišová by takúto polarizáciu, ktorá by mohla odstrašiť časť liberálnych voličov, neriskovala. Aj z dôvodu, že argumentačne je oveľa silnejšia v protikorupčnej agende než v témach kultúrnej identity či ochrany života a rodiny.

Tieto argumenty sa ešte dajú odbiť tým, že dôležitejšie ako otváranie tém v kampani je to, aby kresťanský kandidát dokázal osloviť čo najviac voličov a uspel. Aj úvaha, že Remišová by bola silnou prezidentskou kandidátkou, však má svoje slabiny.

Vychádza z toho, že sa zopakuje situácia z ostatných prezidentských volieb, ktorých ústrednou témou bol úspech alebo porážka Roberta Fica. Tentoraz však môže byť scenár iný. Kampaň môže byť tematicky oveľa rozbitejšia a podobne ako v Česku v nej môžu hrať prím tekutejšie problémy vyplývajúce zo strachu z migrácie či celkovej civilizačnej neistoty.

To bude nahrávať skúseným, argumentačne vyhraneným politikom, ktorí pred týmito témami nebudú utekať a dokážu ich uchopiť.

Ale najmä, dobrý prezidentský kandidát by mal mať za sebou úspešný príbeh z oblasti, v ktorej doteraz pôsobil. V prípade Remišovej je touto oblasťou politika, v ktorej je však len na začiatku a zatiaľ neabsolvovala test toho, ako by zvládla vysokú stranícku či vládnu funkciu. So všetkými tlakmi a nástrahami, ktoré z toho vyplývajú.

Aby však nedošlo k omylu. Nad Veronikou Remišovou určite netreba lámať palicu. Je nádejnou političkou, dokonca nádejnou konzervatívnou političkou. Aj veľa nádejných politikov však už doplatilo na to, že buď oni priamo, alebo ich okolie nedokázali realisticky zhodnotiť svoje limity.