Štát si našiel cieľ: osemročné cirkevné gymnáziá

Štát si našiel cieľ: osemročné cirkevné gymnáziá

Foto facebook školy sv. Uršule

V Bratislave môže v tomto roku otvoriť osemročné gymnázium len jedna cirkevná škola, ďalších päť končí. (podrobný prehľad)

Osemročné gymnáziá podľa nového zákona prijmú všeobecne menej žiakov ako v minulom roku. Najväčší problém so znižovaním kvót má však hlavné mesto, kde osemročné gymnáziá navštevuje až 19 percent žiakov.

Ministerstvo školstva síce pôvodný plán, podľa ktorého malo znížiť počty malých gymnazistov celoplošne na päť percent, pozmenilo a hranicu posunulo na desať percent detí z jedného ročníka. Aj to však znamená, že v Bratislave forma osemročného gymnázia skončí až na desiatich školách a na ostatných sa zníži počet možných prijatých detí.

O tom, ktoré školy skončia, rozhodujú jednotlivé okresné úrady. Ten bratislavský rozhodol tak, že o najväčší počet žiakov prídu práve cirkevné školy. Podľa dát z portálu svs.edu.sk je zrejmé, že cirkevné školy prídu v školskom roku 2018/2019 o takmer 88 percent žiakov na osemročných gymnáziách, súkromné o takmer 59 percent a štátne len o 25,6 percent.

V Bratislave tak už v tomto roku osemročné gymnázium otvorí len jediná katolícka cirkevná škola, konkrétne Gymnázium Matky Alexie. Ostatné štyri cirkevné školy musia s osemročným gymnáziom skončiť. Rovnako dopadlo aj Evanjelické lýceum, ktoré ešte v roku 2017 mohlo prijať 62 žiakov, v tomto roku ani jedného. Veriaci rodičia v Bratislave majú na výber pre svoje dieťa už len jednu triedu na cirkevnej škole s počtom žiakov 26.

 

Riaditelia cirkevných škôl sú pobúrení, pretože o výbere tých škôl, ktoré osemročné gymnázium už nemôžu otvoriť, sa dozvedeli len v decembri minulého roka. Dane Harmáčkovej, provinciálnej predstavenej Rádu sv. Uršule na Slovensku, ktorý v Bratislave zriaďuje Gymnázium sv. Uršule (GSU), neprekáža samotné znižovanie počtu žiakov na osemročných gymnáziách, ale jeho diskriminačné uplatňovanie. Aj GSU musí v tomto roku s osemročným gymnáziom skončiť.

„Je pre nás smutné a neprijateľné, že Okresný úrad Bratislava nestanovil postupný prechod počtu tried a počtu žiakov, ako mu to ukladá zákon, hoci mal na to dlhé obdobie. V rozhodnutí, ktoré sme dostali, sa OU Bratislava odvolával, že podľa zákona musí zmenšiť počet na 313 žiakov, no v skutočnosti povolil otvoriť triedy s počtom 650 žiakov. Vidíme ako jasne diskriminačné, že nepovolil otvoriť triedy najmä cirkevným a súkromným gymnáziám bez akéhokoľvek preukázateľného kľúča. Dôvod bol uvedený veľmi všeobecne a bol takmer nič nehovoriaci.“

Ďalšia škola, ktorá na nový zákon doplatila, je Spojená škola Svätej rodiny v Petržalke. Jej riaditeľka Helena Jánošíková považuje rozhodnutie Okresného úradu Bratislava za zlé a nespravodlivé. „V Bratislave je celkovo 26 gymnázií s osemročnou formou – z toho je šesť cirkevných, ktoré majú viac ako 20-ročnú tradíciu. V minulom školskom roku sa na tieto gymnáziá hlásilo celkovo 369 záujemcov, je preto očividné, že jedna trieda s 26 žiakmi nezodpovedá ani záujmu rodičov a ani vyhláseniam o postupnom znižovaní počtu žiakov na osemročných gymnáziách. Pre cirkevné osemročné gymnáziá v Bratislave znamená toto rozhodnutie ich postupný zánik.“

Protestujú už aj rodičia

Spojená škola sv. Vincenta de Paul v Bratislave v školskom roku 2018/2019 osemročné gymnázium takisto neotvorí. Jej riaditeľka Andrea Janočková zásadne nesúhlasí so spôsobom, akým bol stanovený počet miest v prvom ročníku osemročných gymnázií.

„Akceptujeme potrebu zníženia celkového počtu miest, či už ide o 5 alebo 10 percent z daného populačného ročníka, ale požadujeme rovnaký prístup orgánov štátnej správy k všetkým typom zriaďovateľov osemročných gymnázií. V porovnaní s minulým školským rokom nastal pokles miest v cirkevných osemročných gymnáziách o 88 percent, pričom v štátnych len o 25 percent. Na základe uvedených faktov považujeme spomínanú formu znižovania počtu miest za diskriminačnú. Ide aj o priamy rozpor s možnosťou voľby pre veriacich rodičov. Toto považujeme za jednoznačnú diskrimináciu cirkevného školstva, ktorá sa môže interpretovať ako prvý krok k postupnej likvidácii cirkevných osemročných gymnázií v Bratislave.“

V Spojenej škole de La Salle v Rači sa zástupcovia rodičov zmobilizovali na odpor proti rozhodnutiu a sú odhodlaní ho ešte zvrátiť. Martin Bábik a Michal Bača zo školskej rady napísali vedúcej odboru školstva z Okresného úradu Bratislava sťažnosť, v ktorej sa pýtajú, aké boli kritériá pri udeľovaní kladných alebo záporných rozhodnutí jednotlivým školám a aké sú dôvody, že k takémuto radikálnemu rozhodnutiu prichádza práve v tomto roku.

Zdroj Arcibiskupský úrad Bratislava

Podľa Martina Bábika, ktorý má na račianskom cirkevnom gymnáziu deti, je rozhodnutie Okresného úradu tendenčné a zvýhodňuje štátom zriaďované školy. „Školstvo na Slovensku vo veľkej miere zakladali a rozvíjali najmä cirkevné inštitúcie a cirkevné osobnosti slovenského života. Myslím si, že ak dnes nedovolíme v dostatočnej miere rozvíjať talenty detí, ktoré sú členmi cirkevných spoločenstiev a komunít, tak Slovensko príde o svoju autentickosť.“

Spojili sme sa aj s Okresným úradom Bratislava, ktorý stojí za rozhodnutím zrušiť najviac tried práve cirkevným školám. Vedúca odboru nás presmerovala na tlačové oddelenie ministerstva vnútra, pod ktoré úrad spadá. Odpoveď sme do uzávierky tohto článku nedostali.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo