Komentáre a názory 09. január 2018

Hriech Mariána Kuffu

Jozef Majchrák
Jozef Majchrák
Prečo sa Marián Kuffa stal konšpirátorom.
Prečo sa Marián Kuffa stal konšpirátorom.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Jozef Majchrák

Hriech Mariána Kuffu
Foto: Ján Kuruc

Na Slovensku už nejaký čas prebieha kampaň proti prijatiu Istanbulského dohovoru Zastavme zlo z Istanbulu, ktorej hlavnou tvárou je katolícky kňaz Marián Kuffa. Takmer okamžite, ako sa táto kampaň rozbehla, sa stal Kuffa terčom kritiky v médiách. Vyčítajú mu, že vo svojich vystúpeniach šíri klamstvá a konšpiračné teórie. Nič také však Marián Kuffa nerobí.

Čo Kuffa hovorí?

Poďme však pekne po poriadku. Konzervatívcom na Istanbulskom dohovore (Dohovore Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu) prekáža najmä to, že v duchu dnes modernej gender ideológie nedefinuje rod ako biologickú, ale ako sociálnu kategóriu. V dokumente sa píše: „Pojmom rod sa rozumie súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania, činností a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov.“ 

Konzervatívci síce pripúšťajú, že v dokumente sú aj viaceré užitočné ustanovenia, zároveň sa však obávajú, že prostredníctvom dokumentu sa do nášho právneho a vzdelávacieho systému dostane definícia rodu, ktorá nesúvisí s biologickou realitou a stiera prirodzené rozdiely medzi mužmi a ženami.

Vráťme sa teraz ku Kuffovi. Je to nesporne kňaz so silnou osobnou charizmou a zrozumiteľným, ľudovým jazykom. Keď vo svojich vystúpeniach hovorí o Istanbulskom dohovore ako o „trójskom koni“ gender ideológie, tak nekonšpiruje, ale len expresívnejším slovníkom a s využitím metafory upozorňuje na jeden dnes pomerne rozšírený trend.

Na to, ako sa progresívne elity súčasnosti snažia využiť medzinárodné zmluvy, nadnárodné inštitúcie a súdny aktivizmus na pretlačenie agendy, na ktorej presadenie by vo svojich krajinách nenašli dostatočnú politickú podporu.

Keď Kuffa hovorí o Istanbulskom dohovore ako o „trójskom koni“ gender ideológie, tak nekonšpiruje, ale len expresívnejším slovníkom a s využitím metafory upozorňuje na jeden dnes pomerne rozšírený trend.Zdieľať

Príkladov, ktoré tento trend dokazujú, je množstvo a nemusíme po ne chodiť ani ďaleko do minulosti. Stačí si spomenúť na to, ako pochodili stredoeurópske krajiny s odmietaním utečeneckých kvót. Hoci sa tento ich postoj opieral o široký politický aj spoločenský konsenzus, v rámci štruktúr EÚ boli prehlasované a kvóty sa stali povinné. Česko, Poľsko a Maďarsko kvôli ich odmietaniu čelia žalobe na Súdnom dvore EÚ.

Alebo si môžeme pripomenúť minuloročné rozhodnutie rakúskeho Ústavného súdu, ktoré povolilo – s odvolaním sa na antidiskriminačnú legislatívu – párom rovnakého pohlavia uzatvárať manželstvá. Napriek tomu, že dve najsilnejšie rakúske politické strany, ľudovci a Slobodní, ktoré v ostatných voľbách volila väčšina voličov, boli proti.

Podobnú snahu o obídenie verejnosti a politických elít v niektorých krajinách môžeme sledovať aj pri Istanbulskom dohovore. Slovensko ho ešte za vlády Ivety Radičovej podpísalo, ale doteraz ho neratifikovalo. Na to, aby sa tak stalo, v súčasnosti neexistuje v našom parlamente potrebná väčšina.

Medzitým však už k tomuto dohovoru Rady Európy stihla v závere minulého roka pristúpiť aj Európska únia ako celok. Brusel síce oficiálne tvrdí, že členským štátom, ktoré Istanbulský dohovor zatiaľ neratifikovali, z toho vyplývajú isté povinnosti len v oblastiach, ktoré spadajú do kompetencie EÚ, ako je napríklad justičná spolupráca.

Faktom však je, že problematická definícia rodu sa týmto krokom už stala súčasťou práva EÚ a európskym inštitúciám sa tak otvoria dvere k jej interpretácii a ďalšej aplikácii.

Pristúpením EÚ k Istanbulskému dohovoru sa, samozrejme, zvýšil aj tlak na tie členské štáty, ktoré tak doteraz neurobili. Európska komisia ich k tomu už začala vyzývať.

Keď Marián Kuffa vo svojich vystúpeniach hovorí o trójskom koňovi a obchádzaní vôle ľudu, tak len poukazuje na javy, ktoré dnes kritizujú zástupy akademikov a politikov. Označiť to za konšpiráciu je smiešne.

Kuffa neklame ani nekonšpiruje ani vtedy, keď hovorí, že niektoré organizácie sú za svoj postoj k Istanbulskému dohovoru diskriminované pri získavaní finančných prostriedkov na svoju činnosť.

Už v minulosti sme aj v Postoji písali o mimovládnych organizáciách, ktoré pre tento svoj názor nezískali peniaze z takzvaných nórskych fondov. „Jednou z hlavných myšlienok Istanbulského dohovoru je, že násilie na ženách je rodovo podmienené. Pokiaľ organizácie odmietajú tento koncept, tak nemôžu byť z toho programu podporené.“ (...) „Ak by sme finančnú podporu týmto inštitúciám poskytli, dopustili by sme sa porušenia nariadení o implementácii Nórskeho finančného mechanizmu,“ obhajoval vtedy v médiách toto rozhodnutie šéf Odboru grantov Európskeho hospodárskeho priestoru a Nórska na Úrade vlády.

Treba tiež povedať, že Kuffa vo svojich vystúpeniach násilie na ženách nijako nezľahčuje a o jeho obetiach hovorí s empatiou a znalosťou človeka z terénu. Človeka, ktorý sa konkrétnej pomoci týraným ženám či ženám, ktoré prišli o strechu nad hlavou alebo sa živili ako prostitútky, roky venuje. Jeho pohľad na vzťah muža a ženy sa síce niekomu môže zdať staromódny a isté kruhy môže iritovať, ale opäť, ani to nie je žiaden dôvod na to, aby sme ho označovali za konšpirátora.

A prečo je to problém?

Aby však nevznikol mylný dojem. Dôvodom kritiky Mariána Kuffu nie je jeho jazyk ani komunikačný štýl. Je za ňou niečo úplne iné.

Dnešné progresivistické elity nemajú s veriacimi kresťanmi problém, ak prejavy ich viery zostávajú redukované na sakrálne priestory. Alebo keď sa venujú charite. Vtedy sú im ochotné aj zatlieskať. Pretože to je presne tá poloha, v ktorej ich chcú mať.

Len čo však veriaci kresťania vstúpia do verejného priestoru a hovoria svoje názory na aktuálne spoločenské a politické témy, stávajú sa nepohodlnými. Treba ich zosmiešniť, onálepkovať, označiť za konšpirátorov.

Toto je jediným hriechom Mariána Kuffu.

 



Keďže ste náš pravidelný čitateľ, tak už viete, že články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. 

Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0