Hriech Mariána Kuffu

Hriech Mariána Kuffu

Foto: Ján Kuruc

Prečo sa Marián Kuffa stal konšpirátorom.

Na Slovensku už nejaký čas prebieha kampaň proti prijatiu Istanbulského dohovoru Zastavme zlo z Istanbulu, ktorej hlavnou tvárou je katolícky kňaz Marián Kuffa. Takmer okamžite, ako sa táto kampaň rozbehla, sa stal Kuffa terčom kritiky v médiách. Vyčítajú mu, že vo svojich vystúpeniach šíri klamstvá a konšpiračné teórie. Nič také však Marián Kuffa nerobí.

Čo Kuffa hovorí?

Poďme však pekne po poriadku. Konzervatívcom na Istanbulskom dohovore (Dohovore Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu) prekáža najmä to, že v duchu dnes modernej gender ideológie nedefinuje rod ako biologickú, ale ako sociálnu kategóriu. V dokumente sa píše: „Pojmom rod sa rozumie súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania, činností a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov.“ 

Konzervatívci síce pripúšťajú, že v dokumente sú aj viaceré užitočné ustanovenia, zároveň sa však obávajú, že prostredníctvom dokumentu sa do nášho právneho a vzdelávacieho systému dostane definícia rodu, ktorá nesúvisí s biologickou realitou a stiera prirodzené rozdiely medzi mužmi a ženami.

Vráťme sa teraz ku Kuffovi. Je to nesporne kňaz so silnou osobnou charizmou a zrozumiteľným, ľudovým jazykom. Keď vo svojich vystúpeniach hovorí o Istanbulskom dohovore ako o „trójskom koni“ gender ideológie, tak nekonšpiruje, ale len expresívnejším slovníkom a s využitím metafory upozorňuje na jeden dnes pomerne rozšírený trend.

Na to, ako sa progresívne elity súčasnosti snažia využiť medzinárodné zmluvy, nadnárodné inštitúcie a súdny aktivizmus na pretlačenie agendy, na ktorej presadenie by vo svojich krajinách nenašli dostatočnú politickú podporu.

Keď Kuffa hovorí o Istanbulskom dohovore ako o „trójskom koni“ gender ideológie, tak nekonšpiruje, ale len expresívnejším slovníkom a s využitím metafory upozorňuje na jeden dnes pomerne rozšírený trend. Zdieľať

Príkladov, ktoré tento trend dokazujú, je množstvo a nemusíme po ne chodiť ani ďaleko do minulosti. Stačí si spomenúť na to, ako pochodili stredoeurópske krajiny s odmietaním utečeneckých kvót. Hoci sa tento ich postoj opieral o široký politický aj spoločenský konsenzus, v rámci štruktúr EÚ boli prehlasované a kvóty sa stali povinné. Česko, Poľsko a Maďarsko kvôli ich odmietaniu čelia žalobe na Súdnom dvore EÚ.

Alebo si môžeme pripomenúť minuloročné rozhodnutie rakúskeho Ústavného súdu, ktoré povolilo – s odvolaním sa na antidiskriminačnú legislatívu – párom rovnakého pohlavia uzatvárať manželstvá. Napriek tomu, že dve najsilnejšie rakúske politické strany, ľudovci a Slobodní, ktoré v ostatných voľbách volila väčšina voličov, boli proti.

Podobnú snahu o obídenie verejnosti a politických elít v niektorých krajinách môžeme sledovať aj pri Istanbulskom dohovore. Slovensko ho ešte za vlády Ivety Radičovej podpísalo, ale doteraz ho neratifikovalo. Na to, aby sa tak stalo, v súčasnosti neexistuje v našom parlamente potrebná väčšina.

Medzitým však už k tomuto dohovoru Rady Európy stihla v závere minulého roka pristúpiť aj Európska únia ako celok. Brusel síce oficiálne tvrdí, že členským štátom, ktoré Istanbulský dohovor zatiaľ neratifikovali, z toho vyplývajú isté povinnosti len v oblastiach, ktoré spadajú do kompetencie EÚ, ako je napríklad justičná spolupráca.

Faktom však je, že problematická definícia rodu sa týmto krokom už stala súčasťou práva EÚ a európskym inštitúciám sa tak otvoria dvere k jej interpretácii a ďalšej aplikácii.

Pristúpením EÚ k Istanbulskému dohovoru sa, samozrejme, zvýšil aj tlak na tie členské štáty, ktoré tak doteraz neurobili. Európska komisia ich k tomu už začala vyzývať.

Keď Marián Kuffa vo svojich vystúpeniach hovorí o trójskom koňovi a obchádzaní vôle ľudu, tak len poukazuje na javy, ktoré dnes kritizujú zástupy akademikov a politikov. Označiť to za konšpiráciu je smiešne.

Kuffa neklame ani nekonšpiruje ani vtedy, keď hovorí, že niektoré organizácie sú za svoj postoj k Istanbulskému dohovoru diskriminované pri získavaní finančných prostriedkov na svoju činnosť.

Už v minulosti sme aj v Postoji písali o mimovládnych organizáciách, ktoré pre tento svoj názor nezískali peniaze z takzvaných nórskych fondov. „Jednou z hlavných myšlienok Istanbulského dohovoru je, že násilie na ženách je rodovo podmienené. Pokiaľ organizácie odmietajú tento koncept, tak nemôžu byť z toho programu podporené.“ (...) „Ak by sme finančnú podporu týmto inštitúciám poskytli, dopustili by sme sa porušenia nariadení o implementácii Nórskeho finančného mechanizmu,“ obhajoval vtedy v médiách toto rozhodnutie šéf Odboru grantov Európskeho hospodárskeho priestoru a Nórska na Úrade vlády.

Treba tiež povedať, že Kuffa vo svojich vystúpeniach násilie na ženách nijako nezľahčuje a o jeho obetiach hovorí s empatiou a znalosťou človeka z terénu. Človeka, ktorý sa konkrétnej pomoci týraným ženám či ženám, ktoré prišli o strechu nad hlavou alebo sa živili ako prostitútky, roky venuje. Jeho pohľad na vzťah muža a ženy sa síce niekomu môže zdať staromódny a isté kruhy môže iritovať, ale opäť, ani to nie je žiaden dôvod na to, aby sme ho označovali za konšpirátora.

A prečo je to problém?

Aby však nevznikol mylný dojem. Dôvodom kritiky Mariána Kuffu nie je jeho jazyk ani komunikačný štýl. Je za ňou niečo úplne iné.

Dnešné progresivistické elity nemajú s veriacimi kresťanmi problém, ak prejavy ich viery zostávajú redukované na sakrálne priestory. Alebo keď sa venujú charite. Vtedy sú im ochotné aj zatlieskať. Pretože to je presne tá poloha, v ktorej ich chcú mať.

Len čo však veriaci kresťania vstúpia do verejného priestoru a hovoria svoje názory na aktuálne spoločenské a politické témy, stávajú sa nepohodlnými. Treba ich zosmiešniť, onálepkovať, označiť za konšpirátorov.

Toto je jediným hriechom Mariána Kuffu.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo