Od 1. januára sa v Nemecku sociálne siete ako Facebook, Twitter alebo YouTube musia riadiť vysoko kontroverzným zákonom, ktorého predkladatelia si od neho sľubovali potlačenie nenávistných prejavov a falošných správ na internete. Do 24 hodín od prijatia sťažnosti by mali vyššie zmienené firmy vymazať „očividne trestný“ obsah. Inak im hrozia vysoké pokuty, až do 50 miliónov eur.

„Zákon na zlepšenie presadenia práva na sociálnych sieťach“ (ako sa predpis oficiálne nazýva) alebo skrátene tiež „Netzwerkdurchsetzungsgesetz“ (v krásnej právnickej nemčine) schválili vlani v lete poslanci veľkej koalície kresťanských a sociálnych demokratov. Stojí za ním spolkový minister spravodlivosti Heiko Maas (SPD).

Prakticky od začiatku sa voči nemu ozýva hlasná kritika. A to sprava i zľava.

Otázne motívy

Sociálnodemokratický minister obhajoval potrebnosť zákona na základe štúdie nemeckého kompetenčného centra pre ochranu mládeže na internete. Podľa nej platformy ako Facebook alebo Twitter vykazovali len slabú odozvu pri mazaní nezákonného obsahu.

Lenže na štúdiu, na ktorú sa odvolával minister spravodlivosti, sa ešte vlani na jar lepšie pozrel mníchovský profesor pre mediálne právo Marc Liesching a vytkol jej vážne metodologické nedostatky. Ten doslova píše o „hodnotení právnych laikov“.

A skutočne. Kompetenčné centrum vo svojej reakcii na kritiku priznalo, že jeho štúdia nikdy nebola zamýšľaná ako empirický podklad pre novú legislatívu.

No otázna motivácia ministra spravodlivosti je iba jedným z problémov nového zákona. Kritici mu vyčítajú najmä „privatizáciu“, či „outsourcing“ presadzovania práva, kedy sa rozhodovanie o zákonnosti obsahu, čo by malo byť v kompetencii súdov, odovzdáva súkromným nadnárodným firmám.

Nejde len o kritiku zľava (proti zákonu hlasovala postkomunistická Die Linke, kým Zelení sa zdržali). Aj Facebook návrh kritizoval s tým, že nemá záujem suplovať zanedbania právneho štátu.

Nemecká demokracia ako alibi pre diktátorov

V Spolkovom sneme proti návrhu hlasovala tiež konzervatívna poslankyňa vládnej koalície Iris Eberl (CSU), kým Zväz nemeckých žurnalistov sa obrátil na spolkového prezidenta, aby zákon nepodpísal. Predpis kritizoval aj osobitný spravodajca Spojených národov pre slobodu prejavu, či mnohí ďalší.

Bavorské noviny Augsburger Allgemeine si napríklad všimli, že bieloruský diktátor Alexander Lukašenko sa na nemecký zákon odvolával ako na alibi pre vlastné potláčanie opozičných hlasov na internete. Reportéri bez hraníc upozornili na podobné odvolávanie sa na nemecký vzor v Putinovom Rusku.

Nejde o nový fenomén. Pred pár rokmi britský týždenník Economist upozornil, že keď napríklad západní diplomati kritizujú zákony proti rúhaniu v autokratických moslimských štátoch, ich vlády zvyknú namietať, že hanobiť islam je predsa trestné aj v európskych demokraciách. Zákony, obmedzujúce slobodu prejavu v demokratických štátoch, dlhodobo slúžia diktátorom po celom svete ako alibi pre vlastné pošliapavanie tohto práva.

Overblocking

Asi najväčšou hrozbou, ktorá pre slobodu prejavu vyplýva z nového zákona je takzvaný overblocking. Inak povedané, kombinácia krátkych lehôt a hrozby drakonických pokút povedie k tomu, že sociálne siete budú preventívne mazať akýkoľvek čo i len trochu kontroverzný obsah. Lenže verejná debata je z princípu vyrušujúca a nie všetko, čím sa ktokoľvek cíti dotknutý, je alebo by malo byť zároveň trestné.

Že táto obava bola oprávnená, naznačujú už prvé dni, kedy sa sociálne siete musia zákonom riadiť. Hneď na Nový rok novú úpravu otestovala poslankyňa populistickej Alternatívy pre Nemecko (AfD) Beatrix von Storch.

V Kolíne nad Rýnom, kde počas Silvestra v roku 2015 došlo k hromadnému obťažovaniu žien prevažne mužmi prisťahovaleckého pôvodu, teraz polícia uverejnila novoročný vinš vo viacerých jazykoch, vrátane arabčiny. Poslankyňu to pobúrilo: „Čo do pekla sa deje v tejto krajine?“ Napísala na Twitteri. „Prečo tvítuje oficiálna policajná stránka zo Severného Porýnia-Vestfálska po arabsky? Myslíte, že tým utíši barbarské, moslimské skupinovo znásilňujúce mužské hordy?“

Následne Twitter zablokoval na 12 hodín poslankyni účet. Kvôli zverejnenému odkazu na ňu vraj bolo podaných niekoľko stoviek trestných oznámení.

Zaujímavosťou však je, že výrok pravdepodobne nie je trestný. Profesor trestného práva Matthias Jahn pre noviny Süddeutsche Zeitung zdôvodnil, prečo takáto formulácia je z hľadiska rozhodovacej praxe nemeckých súdov prípustná: „Nejde o prípad pre trestné právo.“

A to stojí za povšimnutie, lebo Maasov zákon hovorí o okamžitom mazaní iba „očividne trestného“ obsahu, kým pri menej jednoznačných výrokoch sa lehota pre sociálnu sieť predlžuje z 24 hodín na 7 dní. Ako vidieť z prvých skúseností, Twitter nečakal, neanalyzoval, ale radšej preventívne hneď mazal.  

Aj satira, aj minister

No cenzorský zákon mal ešte ďalšie nezamýšľané následky. Twitter v prvých dňoch nového roka zablokoval aj nemecký satirický magazín Titanic, ktorý uverejnil paródiu na političku AfD Beatrix von Storch. Cenzori zjavne majú problém rozlišovať kontext jednotlivých príspevkov, ktoré musia posudzovať.

A nemecká verejnosť v týchto dňoch špekuluje, či sa obeťou svojho vlastného zákona nestal aj samotný minister spravodlivosti Heiko Maas. Zmizol totiž jeho dávnejší kritický tvít na adresu bývalého straníckeho kolegu Thila Sarrazina, ktorý patrí ku kritikom nemeckých prisťahovaleckých politík. Maas ho vtedy označil za „idiota“.

Politici AfD sa vidia ako obeť cenzúry a prirovnávajú situáciu k pomerom v komunistickej NDR. Liberálna FDP medzičasom vyzvala k zrušeniu kontroverzného zákona. Veľké výhrady majú aj politici z ďalších strán.

Napriek opätovnej vlne kritiky Heiko Maas svoj predpis stále obhajuje. Jeho SPD rokuje momentálne o pokračovaní veľkej koalície s kresťanskými demokratmi Angely Merkelovej.