V Zemanovom Veselí (Expedícia Európa)

V Zemanovom Veselí (Expedícia Európa)

Český prezident Miloš Zeman máva fotografom počas príchodu na dvojdňový summit združenia Fórum Ázia-Európa (ASEM10) za účasti šéfov štátov a vlád asi 50 krajín v Miláne 16. októbra 2014. FOTO TASR/AP

Martin Leidenfrost sa vybral na českú Vysočinu po stopách fenoménu súčasného českého prezidenta.

Vyzerá choro, dokáže sotva ešte chodiť, svojou svojhlavosťou, vulgárnosťou a nekorektnými výrokmi vzbudzuje neprestajne pohoršenie, ani to však jeho šance na druhé funkčné obdobie nenarušilo – Miloš Zeman, prezident Českej republiky.

Tento muž je fenoménom. Jeho tvár je po všetkých tých rokoch stále neopozeraná, a keďže nikdy nehovorí frázy, ešte stále mu všetci načúvajú. Odhliadnuc od humoru je ešte čosi, čo z neho robí archetyp Čecha – nemá hanby. Treba si pozrieť zábery z leta 2017, keď vyrazil na svoje tradičné člnkovanie na rybníku v Novém Veselí. Približne 100 metrov sa tackal pešo, jeho biele holé nohy iba v plavkách, poltopánky a biele ponožky. Sprevádzali ho dvaja telesní strážcovia, veslá svojho nafukovacieho člnu používal ako barly.

Keď Lidové noviny hlásili, že prestal piť, Zeman to dementoval bez toho, že by sa ho niekto na to spýtal: „Piji dál a s neutíchající chutí.“ Tvrdí, že jeho dennou dávkou je šesť pohárov vína, tri poldeci tvrdého, hlavne becherovky, „slivovici piji až před spaním“.

U prezidenta

Chcel som sa priblížiť tomuto politickému zjavu cez Nové Veselí, jeho odľahlé únikové miesto v rokoch oddychového času. Dúfal som, že na tej neúrodnej vysočine nájdem azda dokonca paliča slivovice, ktorý zásobuje Zemana jeho uspávacím nápojom.

Na Vysočinu som vycestoval na Nový rok. Správy v rádiu prinášali slovenské prejavy k 25. jubileu vzniku nezávislého Slovenska, citovali Kisku a Fica. Od štátnych činiteľov z českej strany ani slovo. Akoby ani nebol založený nový štát aj tu, akoby sa len odlomilo niečo na okraji.

Zošerilo sa. Mestečko Nové Veselí, pre Zemana „nejkrásnější místo“ vôbec, pozostáva zo špinavobielych a sivohnedých obytných škatúľ s hrdzavočervenými strechami. Šedivý farár – v sutane! – práve viedol modlitbový pochod, zúčastňovalo sa na ňom obzvlášť mnoho dospievajúcich.

Po dvoch hodinách sa procesia skončila farárovým vtipom. Šiel som k rybníku, ktorým sa obec pýši ako „jedným z najväčších a najstarších rybníkov“. Vybudo­vali ho už v 16. storočí a v roku 1992 ho reštituovala rodina Kinských, teraz boli široké časti brehu zanesené hnedým bahnom a hlinou. Dobytok, asi ešte rozrušený novoročnými petardami, ryčal do noci.

Hostinec na námestí oproti kostolu, kedysi „Bílá růže“, sa od roku 2013 volá „U prezidenta“. Zdôvodňuje sa to tým, že Zeman tu bol pred svojím prezidentovaním štamgastom, pričom mnohí miestni tvrdia, že „dnu bol azda štyri razy“. Vlastník prominentne ležiacej budovy je rozhádaný s väčšinou domácich. Údajne sľúbil obci, že budovu natrie opäť v historických farbách, priateľskou žltou. Natrel fasádu – hodí sa to ako päsť na oko – antracitovou sivou.

Dnu som vstúpil večer. Prijal ma nerovný pár, svetloplavá pražská penzistka a mladší pražský Cigán. To boli noví nájomcovia. Dva roky zavretú reštauráciu prevzali pred mesiacom a zatiaľ varili len hotovky. Slivovicu nemajú.

Trocha neskôr som u nich večeral. Vybral som si hotový guláš a nealkoholické bowle, ktoré sa ešte zvýšilo zo silvestrovskej oslavy. Cigán a cigánski chlapci zmizli z krčmy. Nejaký čas tu ešte sedel dedinský blázon, hladkal psa nájomníčky a podozrievavo si ma obzeral.

Čoskoro som bol sám so svetloplavou pražskou nájomníčkou v zelených vojenských nohaviciach. „Tunajší ľudia sú patrioti,“ povedala, „nemajú radi vlastníka.“ Nazdávala sa, že „vo volebný večer tu bude opäť ako minule volebný štáb. No detaily pozná iba vlastník, on to dojednal.“ Nepoznala Zemana osobne.

Listoval som v hosťovskej knihe. Predsa bola podpísaná prezidentom: „Zas jsem tady byl a libilo se mi tady. Miloš Zeman, 2. 7. 2014.“ V knihe dominovali posolstvá, ktoré mu venovali jeho fanúšikovia: „Fandíme Vám!!! Buďte svoj!“ Alebo: „Díki za Vaše odvážne netradiční (nepriposrané) postoje a názory!“ Niekto sa pýtal: „Pa­ne prezidente, rád bych se vas zeptal, podle Vás, ži­jeme v sub­stančním nebo ne­­sub­stančním universu?“ V roku 2015 sa hosťovská kniha prerušila, vtedy to vzdali predošlí nájomníci.

U milej Pražáčky som sa cítil príjemne. Celý večer hrala rozhlasová stanica s vysokoakademickými debatami o svetovom dianí, viackrát boli citované analýzy „Židovskej telegrafickej agentúry“ a všetko vrcholilo v diskusii o pozitívach a negatívach monarchie a republiky a o tom, či Masaryk ako možno nelegitímny syn cisára Františka Jozefa mohol vzniesť nárok na českú korunu. Nájomníčka nevedela, ktoré rádio to bolo, „vlastník ho zapol a ja som prinízka, aby som ho preladila“. Na cigánov, akým je jej partner, nedá dopustiť, „ten pracuje lepšie ako podaktorý [hociktorý] Čech.“ To jediné, čo nemohla v živote vystáť, boli moslimovia.

Večer novoročného dňa mal otvorené už len jeden pajzel v polosuteréne „Cyklo Bar“. Spýtal som sa barmana, akú má slivovicu, Jelínek alebo azda domácu. Mrzuto niečo zamrmlal pre seba a pri nalievaní zakrýval fľašu predo mnou. Pri pití som pochopil, bol to odporný brak. Niekoľko plecnatých chlapcov sedelo pri pive. Započul som šarmantný domorodý vokatív, „ty sviňo!“ Šiel som spať.

V utorok som šiel na rannú omšu. Šedivý farár čítal s dôstojným dôrazom, postaršia kláštorná sestra spievala prekrásne, šesť babičiek za aktívnej účasti. Pri podávaní prijímania farár máčal Kristovo telo do Kristovej krvi.

Šiel som k starostovi. Nové Veselí patrí k južným a juhovýchodným oblastiam Českej republiky, kde má katolícka viera ešte svoju váhu. V obecnej rade preto dominuje malá kresťansko-demokratická KDU-ČSL.

Aj primátor, ktorý ako nezávislý kandidoval za KDU-ČSL, sa označuje za „kresťana“. Hoci to nie je povinnosť, v kancelárii visí portrét prezidenta. Poznal Zemana celkom dobre: „On není nějaký chalupař, on tady žil.“ O svojom prezidentovi hovorí len dobre.

Nasleduje zlá správa: primátor nepozná nikoho, kto by v Novém Veselí pálil slivovicu. A aby to nestačilo, „slivkám sa tu nedarí dobre, nie ako dole na Morave alebo na Slovácku, ja, napríklad, nemám žiadne.“ Bolo zbytočné hľadať slivovicu z Veselí. Nebol som v oblasti slivovice. Tu sa kultivoval skôr calvados.

My pijeme všetci

Prešiel som k záhradkárom. Hoci Zeman v živote nič nepestoval, bol aktívnym členom veselského zväzu záhradkárov. Vyhľadal som jedného člena, ktorý si želal zostať v anonymite, a považoval sa za priateľsky spätého so Zemanom. Táto záhradkujúca osoba protirečila starostovi, „môj švagor necháva vypáliť svoje slivky, aj čerešne u nás rastú, miestami dokonca broskyne“. Len marhule sú vraj beznádejné.

Zväz záhradkárov má 45 z väčšej časti osemdesiatročných členov. Tento jeden člen mi rozprával, že Zemanovi „strašne chutilo“ ich každoročné grilovanie kurčiat a budúci prezident inicioval dokonca pamätník pri prameni veľmi nevýznamnej miestnej riečky Oslava, vzdialenej päť kilometrov od Veselí, s tromi každoročnými putovaniami, a síce na sviatky 1. máj, 6. júl a 28. október. „Mám ho velice rád!“

Keď som sa opýtal na Zemanovo slopanie, napríklad jeho nastabilnú statiku pred korunovačnými klenotmi, záhradkujúca osoba povedala s údivom: „Že tam lezie!“ Na Zemanovom konzume alko­holu nie je nič nezvyčajné, „my pijeme všetci“.

Keď to zrátam, tak mi napadá, že všetci moji respondenti v Novom Veselí povedali to isté o Zemanovi: Je veľmi vzdelaný, ba „chytrý“ človek s mimoriadnym prehľadom a veľkou láskou k prírode vo všeobecnosti a k ich mestečku zvlášť. Nepočul som žiadne kritické slovo.

Pozrel som si jeho chalupu. Prísne vzaté, bola to najmenej pekná časť renesančného zámočka, ktorý už v roku 1793 rozdelili na štyri samostatné objekty.

Pred domom malý kus trávnika so starými otesanými kameňmi, podobnými židovským náhrob­ným kameňom. Na samotnej budove bol najmodernejší dažďový odkvap. Do domu sa vstupovalo skrze nízky kamenný portál, nad ním vychádzali rúry. Biela stena, dole vôbec žiadne okná, až hore na prvom poschodí rad polookrúhlych okien, renesancia pre chudobných.

Pôsobilo to odmietavo, zriedkavo, staro. Charakter sa nedal odškriepiť.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo