Zdieľať
Tweetnuť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
28. 11. 2017, 11:37

S dôverou v budúcnosť alebo ako sa vysporiadať s nárastom extrémizmu

S dôverou v budúcnosť. Pod týmto textovo jednoduchým, ale myšlienkovo mimoriadne silným mottom sa minulý týždeň v bratislavskom Primaciálnom paláci uskutočnila konferencia Nadácie Konrada Adenauera.
S dôverou v budúcnosť alebo ako sa vysporiadať s nárastom extrémizmu

Pavol Demeš, Larry Diamond, Mikuláš Dzurinda, Christoph Bergner

Podujatie pripravené v spolupráci s Inštitútom pre verejné otázky sa nieslo v znamení presvedčenia, že aj napriek rozličným aktuálnym antidemokratickým tendenciám v štátoch naprieč celou Európou, existuje stále viera, že hodnoty demokracie a právneho štátu odolajú tlaku vnútorných, ako aj vonkajších nepriateľov.

Organizátor konferencie, Nadácia Konrada Adenauera, pôsobí nielen na Slovensku, ale v desiatkach ďalších krajín už niekoľko desaťročí. K cieľom tejto v Nemecku veľmi vplyvnej politickej nadácie blízkej Kresťansko-demokratickej únii (CDU) možno v prvom rade zaradiť posilňovanie hodnôt demokracie a právneho štátu. Svoje ciele dosahuje podporou výskumu, vzdelávania alebo aktivít tretieho sektoru. Je pravidelným vydavateľom monografií na rôzne politické témy, publikácií k hodnotám kresťanskej demokracie, vzdelávacích materiálov i vlastných časopisov. K jej partnerom na Slovensku patrí dlhodobo Inštitút pre verejné otázky (IVO), ktorý sa vo svete vedy a výskumu presadil svojimi mimoriadne hodnotnými a pre ďalší výskum podnetnými publikáciami analyzujúcimi rozličné elementy slovenskej spoločnosti. A k nim bezpochyby patrí aj aktuálny rast podpory myšlienok nedemokratických ideológií.

Ako uchrániť liberálnu demokraciu pred posunom k autoritárstvu

Skutočnosť, že súčasné európske demokracie čelia viacerým nebezpečenstvám, vrátane pravicového extrémizmu, potvrdil už vo svojom úvodnom slove nemecký veľvyslanec na Slovensku Joachim Bleicker. Podľa neho existuje množstvo ľudí spochybňujúcich deľbu štátnej moci, s vierou v konšpiračné teórie a bez schopnosti kriticky posudzovať falošné správy. Výsledok sa prejavuje v náraste politického extrémizmu, a preto je konanie podobných konferencií na správnom mieste.

Vysvetlenie aktuálnych antidemokratických tendencií prezentoval v plenárnej prednáške uznávaný americký politológ a odborník na výskum demokracie Larry Diamond. Tento vedec a pedagóg zo Stanfordskej univerzity potvrdil nárast populizmu a pravicového extrémizmu nielen na európskom kontinente, ale napríklad aj v USA. Mimoriadny záujem publika vzbudilo predstavenie dvanástich bodov, ktorými Diamond popísal aktivity nedemokratických síl. Patrí k ním napríklad urážanie opozičných politikov, podkopávanie autority niektorých verejných inštitúcií, spochybňovanie slobody médií alebo manipulácia volebného systému. Dôležitá bola jeho poznámka, akoby vystrihnutá zo slovenskej reality, že akonáhle opoziční politici získajú podiel na vláde a spravovaní vecí verejných, antidemokratické sily začnú ich legitimitu okamžite spochybňovať. Z tohto dôvodu musia byť demokrati na podobné situácie pripravení. V žiadnom prípade by teda demokrati nemali rokovať s autoritársky naladenými politikmi a už vôbec by s nimi nemali uzatvárať koalície. Demokracia totiž stráca, ak sa nedemokratom podarí na svoju stranu zlákať aj prodemokraticky zmýšľajúcich občanov, prípadne ak sa extrémistom podarí zasadnúť do parlamentu a svoj mocenský potenciál ešte rozšíriť. Z tohto dôvodu by mali demokratickí aktéri dostatočne aktívne poukazovať na akékoľvek chybné kroky extrémistov.

Diamond nielenže analyzoval aktuálne nedemokratické tendencie, ale rovnako predstavil návod na ich potieranie. Dôležitú úlohu v tomto procese zohráva občianske vzdelávanie. Toto by však nemalo byť súčasťou len jedného-dvoch predmetov na základnej alebo strednej škole, ale malo by byť zakomponované naprieč celým školským systémom. Občianske vzdelávanie by malo byť súčasťou každého predmetu, preto je namieste kompletne zreformovať celý vzdelávací systém. S občianskymi hodnotami by sa mali ľudia oboznamovať už vo svojom mladom veku. Mladí ľudia by mali vedieť kriticky uvažovať, byť opatrní vo vzťahu k rôznym falošným informáciám a zároveň rešpektovať vedecky potvrdené závery.

Proti nedemokratickým tendenciám by mali aktívne zasiahnuť tiež mimovládne združenia, think-tanky, univerzity, ale rovnako aj politické strany demokratického stredu. Extrémistom sa darí získavať voličov z okraja spoločnosti. Nielen z pohľadu príjmu, ale napríklad aj z pohľadu svojich hodnôt. Na ilustráciu, mnohí konzervatívne uvažujúci voliči sa dnes cítia odstrkovaní kvôli silnej loby za práva homosexuálov. Etablované strany by sa tak mali vrátiť k obhajovaniu záujmov aj týchto občanov. Ponúknuť im dostatočný program a presvedčiť ich, že aj oni a ich tradičné hodnoty stoja v centre ich záujmu.

Uznávaný americký politológ a odborník na výskum demokracie Larry Diamond.

Populizmus a voľby. Je demokracia v Európe ohrozená?

Larry Diamond svojou prednáškou inšpiroval aj účastníkov nasledujúcich dvoch panelov. V prvom paneli zahraniční analytici diskutovali o situácii vo Francúzsku, Nemecku, Holandsku a Rakúsku, v druhom o neliberálnych procesoch v štátoch V4. Pri vzájomnom porovnaní oboch panelov vystúpilo do popredia podobné definovanie dôvodov súčasného rastu popularity populistov. Populisti dávajú jednoduché odpovede na komplexné otázky, sú veľmi obratní vo využívaní sociálnych médií na komunikáciu s voličmi. Samých seba vidia ako aktérov stojacich mimo existujúceho systému a práve preto majú predstavovať alternatívu. Tú zmenu, po ktorej túži veľká časť spoločnosti. Týmto spôsobom komunikácie oslovujú a získavajú na svoju stranu práve tých voličov, ktorí sa sami cítia sociálne vylúčení.

Svoju komunikačnú stratégiu európski populisti zakladajú na vyvolávaní pocitu ohrozenia. Tento faktor je spoločný pre všetkých radikálnych populistov alebo pravicových extrémistov, a to bez ohľadu na to, či ide o staré alebo nové členské štáty Európskej únie. Zdrojom ohrozenia – bezpečnosti, kultúrnej identity, prípadne právneho štátu – majú byť podľa populistov aktéri medzinárodnej migrácie, v prvom rade utečenci z moslimských štátov a ekonomickí migranti.

Spoločným znakom oboch panelových diskusií bolo vyzdvihovanie domnienky, že rast antidemokratických tendencií je intenzívne podporovaný Ruskom. Vláda Ruska má mať záujem zvrátiť demokratický vývoj v bývalých socialistických satelitoch a narušiť tak existujúci systém medzinárodného poriadku, v ktorom Rusko ťahá za kratší koniec. Účastníci jednotlivých panelov sa rovnako zhodli, že populizmus v týchto krajinách, tak v Nemecku, Holandsku, Rakúsku, Francúzsku, ako aj v štátoch strednej Európy, existuje napriek mimoriadne dobrej kondícii národných ekonomík a vysokej životnej úrovni.

Obsahový rozdiel v oboch panelových diskusiách bol evidentný najmä pri otázke, ako riešiť nárast pravicového extrémizmu. Hostia z Rakúska alebo Holandska totiž vyzdvihovali znižovanie vplyvu populistov využitím populistických nástrojov. Inak vyjadrené, demokratickí politici prípustným spôsobom preberú časť tém ako aj spôsob komunikácie politických extrémistov, aby tým do svojich radov pritiahli časť voličov extrémistických subjektov a extrémistom tak zobrali vietor z plachiet.

Bývalý rakúsky kancelár Wolfgang Schüssel upozornil na analýzu, podľa ktorej v súčasnom svete existuje cirka 70 štátov s regresívnym vývojom demokracie.

Postkomunizmus, populizmus a euroskepticizmus v strednej a východnej Európe

Otázne samozrejme ostáva, ako by metóda používania populistických nástrojov s cieľom eliminovať ich vplyv fungovala na Slovensku. Na Slovensku totiž máme skúsenosť, keď predseda sociálnych demokratov využíval slovník pravicového extrémizmu a sám vytváral paniku z možného príchodu utečencov, hoci tí Slovensko zďaleka obchádzali. Nielen kvôli nižšej životnej úrovni, horším ekonomickým ukazovateľom, prípadne kvôli chýbajúcim migračným sieťam, ktoré v tradičných prisťahovaleckých krajinách fungujú spoľahlivo a sú dôležitým pull faktorom pri výbere cieľového štátu. Slovensko migranti obchádzali aj kvôli vlne šovinizmu, ktorej svedkami sme už niekoľko mesiacov.

Metóda eliminovania populistov prebratím ich nástrojov tak nemusí fungovať v každom štáte s rovnakými výsledkami. Zatiaľ čo v Rakúsku sa napríklad Sebastianovi Kurzovi z Rakúskej ľudovej strany podarilo predbehnúť FPÖ (Rakúska strana slobodných) a zvíťaziť, na Slovensku populistický slovník Roberta Fica len legitimoval rétoriku Mariána Kotlebu a vytiahol ho tak do parlamentu.

Účastníci diskusie podrobne prebrali situáciu u slovenských susedov. Odborníci so znepokojením sledujú vývoj v Maďarsku a Poľsku a po ostatných parlamentných voľbách už aj v Českej republike. Slovensko tak akoby ostávalo ostrovom stability demokratického poriadku. Vzhľadom na pokles popularity Roberta Fica a predpokladané pokusy tento, z pohľadu Smeru negatívny trend zvrátiť, by sme nemali zostať pasívnymi optimistami. Naopak verejnosť by mala zintenzívniť kontrolu nad činnosťou volených štátnych funkcionárov.

Aký je stav demokracie v Európe? Musíme obnoviť našu demokraciu?

Na konferencii Nadácie Konrada Adenauera vystúpili aj bývalí vysokopostavení politickí aktéri z radov kresťanských demokratov. Či už to bol Mikuláš Dzurinda, Wolfgang Schüssel alebo bývalý ministerský predseda spolkovej krajiny Sasko-Anhaltsko Christoph Bergner. Posledným vrcholom podujatia bolo určite vystúpenie bývalého rakúskeho kancelára. Wolfgang Schüssel upozornil na analýzu, podľa ktorej v súčasnom svete existuje cirka 70 štátov s regresívnym vývojom demokracie. Rovnako podčiarkol, že napriek rôznym stratégiám potierania pravicového extrémizmu, jediná paušálne správna metóda neexistuje. Vláda každého štátu musí pri jej výbere zobrať do úvahy miestne podmienky, historické skúsenosti, prípadne volebný a stranícky systém a podľa nich na extrémizmus reagovať.

Demokracia podľa Schüssela neznamená presadzovanie jedného a toho istého názoru. Naopak, pre demokraciu je typický konflikt, výmena názorov, vytváranie iných demokratických alternatív. Politika je procesom, pre ktorý sú charakteristické dve dynamiky – dynamika strachu a dynamika nádeje. Politici majú podniknúť všetko preto, aby ľudia nepociťovali strach a ich túžby a nádeje boli čo najskôr zrealizované.

Konferencia bola mimoriadne zaujímavá a určite by si zaslúžila väčšiu mediálnu i akademickú pozornosť, než len tých niekoľko desiatok prítomných hostí sediacich v publiku. Nešlo totiž o štandardnú vedeckú debatu, pri ktorej často človek nevie, o čom je reč. Zmyslom konferencie bolo práve to, že sa o politickom extrémizme nielen hovorilo, ale rovnako sa predstavili metódy, ktorými proti nemu bojovať. A práve preto mohlo byť toto podujatie inšpiráciou pre všetkých ľudí formujúcich verejnú mienku. Od lokálnych názorových lídrov, cez učiteľov na všetkých stupňoch štúdia, až po špičky súčasnej slovenskej politiky.

Podujatie sa konalo 21. novembera 2017 v Bratislave v Primaciálnom paláci.

Autor fotografií: Stano Župa 

Odporúčame