Svoj výsledok nechcem zahodiť

Svoj výsledok nechcem zahodiť

Rozhovor s Jánom Mrvom, starostom Vajnor, ktorý prekvapil v bratislavských župných voľbách a rozmýšľa, že bude kandidovať na primátora.

V roku 2002 ako 32-ročný vstúpil do SDKÚ, deväť mesiacov bol v Sieti, ale po tejto poslednej skúsenosti má podľa vlastných slov zimomriavky pri predstave, že by mal vstúpiť do strany. 

Ján Mrva, dlhoročný starosta bratislavských Vajnor, bol jedným zo skokanov týchto župných volieb, v Bratislave a okolí získal aj vďaka kresťanskému voličskému zázemiu prekvapivých 16 percent. V rozhovore pre Postoj okrem iného hovorí, ako rozmýšľa nad svojou komunálnou budúcnosťou.

Začnime vaším volebným úspechom...

... myslíte? Ja som chcel vyhrať.

Získali ste podstatne viac, než sa očakávalo, aj marketér Adam Znášik, ktorý robil kampaň Andrejovi Kiskovi, teraz českej ODS, v rozhovore pre Postoj uznal, že ste dosiahli výborný výsledok. Opierali ste sa aj o sieť angažovaných kresťanov v Bratislave, myslíte, že to bol zdroj nečakaného zisku?

Na sociálnych sieťach aj novinárom som uviedol, že som jediný konzervatívny kandidát, ktorý sa za svoje presvedčenie nehanbí. Nie som však nejaký bigotný človek, napokon, komunálna politika nie je o tom, či budete propagovať alebo zakazovať registrované partnerstvá.

Pravdou je, že som sa opieral o spoločenstvá kresťanov, sám som aktívny v niektorých spoločenstvách. Aj pri zákaze hazardu sa angažovali väčšinou kresťanské organizácie.

Pred niekoľkými rokmi, ešte keď ste boli v SDKÚ, ste neboli celkom spájaný s kresťanským prostredím, to ste si získali vlastne až nedávno bojom proti hazardu. 

Aj v SDKÚ som bol súčasťou kresťanského krídla. Hazard je morálna aj kresťanská téma. Teda áno, to moje spojenie s týmto prostredím nastalo zrejme s hazardom. Aj v župnej kampani pomohlo, že som bol „namočený“ v dobrej aktivite ako iniciátor boja proti hazardu.

Na druhej strane, vo voľbách ma výrazne podporili Pezinok a Senec, pretože som bol aktivistom v OZ Triblavina v téme dopravnej katastrofy. Ale iste, moje dobré meno šírili aj ľudia vo svojich spoločenstvách.

Vy sám ste súčasťou nejakého kresťanského spoločenstva?

Chodím sedem rokov na manželské stretnutia v Banskej Bystrici, bol som napríklad na modlitbách v združení Kresťan v politike a podobne. Predtým som chodil do YWAMu s rodinou na kresťanské rodinné tábory.

Ja som vlastne konvertita, na kresťanstvo som konvertoval ako 28-ročný. Celé sa to začalo tak, že som bol úplne vyhranený ateista, začal som si čítať Bibliu s tým, že ju vyvrátim, ale akosi sa mi to nedarilo. Moje obrátenie prišlo z večera na ráno ako u Pavla, dostal som facku od života, keď mi takmer zomrela dcérka dvakrát. Akoby mi Boh hovoril, spamätaj sa, ako žiješ a čo robíš.

Toto prostredie ste teda oslovovali celkom cielene?

To nie, nevyhľadával som ich. Ale nehanbil som sa ani v liberálnom médiu priznať, že som konzervatívec a že mojimi voličmi sú konzervatívci, preto sa mi neoplatí vzdávať sa v prospech Juraja Drobu. Mali sme prieskum, podľa ktorého moji konzervatívni voliči nechceli dať hlas Drobovi, možno tak 20 percent z nich, ale opačne, asi 70 percent Drobových nekonzervatívnych, nazvime ich stredových voličov, by mne hlas dali.

Teda chcete povedať, že keby ste boli kandidátom SaS a OĽaNO, tak by ste župné voľby vyhrali?

Určite by som ich suverénne vyhral.

O tejto straníckej podpore ste predtým nevyjednávali?

Bol som s Veronikou Remišovou aj Richardom Vašečkom a čestne mi povedali, že majú už dohody so SaS. Ja som sa definitívne rozhodol v máji.

Lídri veľkých kresťanských spoločenstiev vytvorili pred voľbami zoznam odporúčaných kresťanských kandidátov na župných poslancov na stránke našavoľba.sk. Iniciatíva bola úspešná, tretina z týchto kandidátov bola zvolená, jej rizikom je, že na takýchto iniciatívach sa môžu zviezť aj kandidáti, ktorí nie sú politicky alebo odborne na to vhodní.

Nemyslím si, že kvalifikačným predpokladom pre verejný život je byť kresťanom. Z toho som už vyrástol, veď som 11 rokov starosta a veru, sklamal som sa.

V kresťanoch?

Áno, v niektorých, odborne aj ľudsky, ale nechcem hovoriť konkrétne mená. Nie je to prosto kvalifikačný predpoklad, aby ste išli riešiť verejné veci. Skôr treba byť odborníkom v nejakom fachu, mať niečo, čím viete vecne prispieť, hoci nemusíte o sebe rozkrikovať, či chodíte do kostola a veríte v Boha, musíte svedčiť životom, prácou.

Získali ste nemalý voličský kapitál, krátko po voľbách ste naznačili, že zvažujete kandidatúru na primátora. Už ste sa rozhodli?

Mám v podstate štyri možnosti. Buď nebudem kandidovať na primátora, alebo pôjdem ako nezávislý, tak ako teraz v župných voľbách. Tretia možnosť – pre mňa najoptimistickejšia – by bola, keby som kandidoval ako nezávislý s podporou niektorých strán. Štvrtou možnosťou je, že ma z vyčerpania trafí šľak a umriem, keďže by to boli dve po sebe idúce kampane. (Smiech.)

Ale teda z odpovede vyplýva, že do toho asi chcete ísť a veľa závisí od toho, či sa dohodnete s OĽaNO a SaS. Správne tomu rozumieme?

Rád by som do toho išiel, ak bude záujem, aj ma mnoho ľudí vyzýva. Ak by som sa nedohodol so stranami, bude na mne zvážiť, či do toho pôjdem ako nezávislý s tým, že vytvoríme tím kandidátov na starostov či mestských poslancov, ktorí sú mi názorovo blízki. Pretože niečo si v tomto meste pamätám a je až nehorázne, čo sa tu teraz deje.

Čo?

Napríklad spôsoby pána primátora. Včera večer (minulý týždeň v utorok – pozn. red.) mi príde esemeska, že dnes o 11.30 máme Mestskú radu a musím poprehadzovať program, aj vás. Za pánov Ďurkovského a Ftáčnika nám vopred volali, či môžeme prísť, ale tomuto primátorovi nezáleží na tom, či bude rada uznášaniaschopná.

O čom to má hovoriť?

Je to absolútna ignorancia zo strany primátora. Poslanci a starostovia sú mu jednoducho na príťaž, on je centralista. Podľa mňa by najradšej zrušil mestské časti a urobil možno päť obvodov. Ani sa netají tým, že pripravuje nový zákon o hlavnom meste, mimo mestského zastupiteľstva a starostov.

Nemá istá miera centralizácie pre riešenie niektorých problémov opodstatnenie?

Prekopanie niektorých kompetencií môže pomôcť.

Čo by ste teda zmenili?

Napríklad cestné hospodárstvo by som celé dal na mestské časti. Sú cesty, kde je prícestná zeleň a kde rastie tráva, a vy vysvetľujete obyvateľom, že ide o magistrátnu cestu, lebo tadiaľ chodí autobus, takže to musí pokosiť primátor. Myslíte si, že občania tomu rozumejú?

Čo by ste, naopak, preniesli na magistrát?

Čo najmenej, lebo je ďaleko od ľudí. Predstavte si babku zo Záhorskej Bystrice alebo Devínskej Novej Vsi, ani nevie, kde sedí primátor. Ale vie, kto je starosta a príde mi problém povedať.

Teda vravíte, že by ste chceli byť decentralizačný primátor, v čom je však najväčší problém dnešného fungovania mesta?

Za pána Ďurkovského síce mala mesto v rukách skupina ľudí vylúčená z SDKÚ, ale aspoň mu fungoval úrad. Za pána Ftáčnika sa tiež dalo fungovať, ale teraz nemôžem ísť ani za riaditeľom alebo vedúcim odboru, lebo sa informácia od nich nedostane ku kompetentným. Takže si veci riešim priamo s referentom, napríklad rozbitú cestu.

Vráťme sa ešte k hazardu, vo Vajnoroch ste starostom od roku 2006, máte tam nejakú prevádzku?

Nejaké automaty u nás sú, ale my to nevieme ovplyvniť, lebo licencie na hracie automaty vydáva magistrát. Ešte za bývalých primátorov sme vydali ako miestne zastupiteľstvo uznesenie, že odmietame automaty, ale malo to váhu vyhlásenia vojny Marťanom. Bola to akási rezolúcia, že my vo Vajnoroch nechceme automaty. Ide to však mimo nás, mimo mestských častí.

Vojnu proti hazardu v Bratislave považujete za vyhratú?

Nie, prokuratúra podala žalobu na mesto, kde napadla prijaté nariadenie o zákaze hazardu. Ale my nevieme ani to, aký je obsah žaloby, nevieme, či žiadajú predbežné opatrenie pozastaviť VZN-ko.

To neviete zistiť?

Už sme sa pýtali, ešte pred voľbami, ale zatiaľ nič nemáme.

Ešte keď ste boli v SDKÚ, bol v roku 2005 prijatý zákon z Miklošovej dielne, ktorý liberalizoval prevádzku automatov v dielňach. Ako ste to vnímali?

Priznám sa, že o tomto som vtedy ani nevedel.

Prečo ste sa kedysi rozhodli vstúpiť do SDKÚ, a nie povedzme do KDH?

Mikuláš Dzurinda bol odídenec z KDH, v tom čase sa veľa hovorilo o vybudovaní akejsi CDU či CSU, nechcel som vstupovať do malého KDH, bral som to tak, že aj tak je na ceste do veľkej SDKÚ.

To celkom nevyšlo, napokon KDH prežilo SDKÚ.

Pre mňa nastal problém v tom, keď do SDKÚ prišli okolo roku 2007 aj liberálnejší ľudia ako Lucia Žitňanská, vtedy sa to začalo uberať iným smerom, zrazu som videl, že my konzervatívci sme tam v menšine. Mojím spojencom bol Ivan Štefanec, toho som protežoval za kandidáta na primátora Bratislavy, ale presadila sa Magda Vašáryová, ktorá napokon prehrala.

Keď bolo jasné, že SDKÚ sa potápa, niektorí ako Štefanec išli do KDH, vy ste sa stali členom Siete, aj ste kandidovali v roku 2016 do parlamentu. Prečo Sieť?

Mal som tam na pozícii starostov kamarátov, ktorí boli kresťania. V roku 2014 som videl, že Pavol Frešo ide SDKÚ utopiť a reforma tam nie je možná. Rok predtým som kandidoval za bratislavského šéfa SDKÚ, predpokladal som, že Frešo mi podá pomocnú ruku, keďže som ho v súboji so Žitňanskou podporoval. Nepomohol mi, videl som, že stranu likviduje, nechal som to tak.

Takže preto Sieť?

Hovorili mi, že Sieť bude konzervatívna strana, náhrada za SDKÚ, tak som tam vstúpil, mal som na starosti Bratislavu III. Keď som zistil, že Procházka po voľbách navštívil Kaliňáka a dohodol vládu so Smerom, ktorú som chcel vymeniť, a nie podporiť, tak som odišiel, rovnako ako Beblavý.

Schéma je teda podobná ako pri SDKÚ: strana padla a vy odchádzate.

Ja som neodišiel z padajúcej Siete, mohol som tam zostať, určite by mi pridelili aj nejakú trafiku, ale odišiel som v momente, keď sa rozhodlo, že sa ide so Smerom.

Pred voľbami ste nemali pochybnosti o Sieti?

Hovorili sa všelijaké fámy, ale chcel som im neveriť a nevedel som si ich preveriť.

Aké fámy?

Že sú nejaké prepojenia na ľudí, ktorí to v skutočnosti financujú. Ale nevedel som, čo na tom je, až vstupom do vlády so Smerom sa to preukázalo. Popálil som sa, pokojne napíšte, že sa za to všetko hanbím. Sieť zradila hodnoty, chceli sme budovať a opravovať republiku bez Smeru, zbaviť ju ľudí, ktorí vyciciavajú túto krajinu, a napokon Sieť vstúpila do vlády so Smerom.

Lenže Procházka sa pred voľbami takmer prestal vymedzovať voči Smeru, aj pripustil, že pôjdu spolu, nebol váš skutočný problém v tom, že Sieť bola po voľbách už vlastne mŕtvym projektom?

To predvolebné vyjadrenie Procházku o tom, že pôjdeme aj so Smerom, bola katastrofa, napokon aj preto Sieť dostala necelých šesť percent namiesto pätnástich. Ale čo som mal robiť, vystúpiť z tej kandidátky? Som presvedčený, že keby sa podaril dobrý výsledok, my by sme donútili Procházku, aby nešiel do vlády so Smerom. Ale hanbím sa, nechal som sa nachytať ako malý chlapec, a nielen ja. Už nepoznám nikoho, kto by bol v Sieti, posledné zvyšky pracujú zrejme na ministerstve dopravy.

Ku komu máte najbližšie dnes?

K OĽaNO, poznám Remišovú, Vašečku, Krajčiho, Hegera, Šípoša, Valacha, ale aj mnoho ďalších ľudí. Ale mám zimomriavky z predstavy, že by som sa niekde tlačil, skúsenosť so Sieťou mi stačila. Aj keby som kandidoval na primátora, urobil by som to ako nezávislý, odmakal by som si celú kampaň na uliciach môjho rodného mesta.

Takže by ste sa opäť opierali najmä o bratislavských kresťanov...

Určite áno, ale aj o športovcov.

Športovcov?

Áno, behám vytrvalostné maratónske behy rekreačne, hrával som futbal závodne, ping pong, mňa v Bratislave poznajú v rôznych športových kluboch, aj od týchto ľudí dostávam hlasy.

Bratislava je skôr liberálna, s kresťanským zázemím sa ľahšie vyhráva na Orave než v hlavnom meste.

Veľmi dobre vychádzam s Luciou Štasselovou, podporujeme sa, je kresťanka, možno nie je taká konzervatívna, je mostom k treťosektorovým organizáciám, a tak som si to aj predstavoval, že v našich radoch budeme mať i takýchto ľudí. Veď aj pápež je taký liberálnejší. (Úsmev.)

Takže dobre chápeme, že hoci hovoríte o štyroch možnostiach, už sa kloníte k tomu, že budúci rok idete do boja o primátora?

Ten výsledok nechcem zahodiť. Mesto poznám, vyrastal som tu, hral som tu odmalička futbal, vyhral som kedysi súťaž Poznaj svoje mesto, túto súťaž pre gymnazistov chcem znovu obnoviť, nech sa aj tí dnešní zamilujú do Bratislavy tak ako ja.

Raz darmo, keď sú v mestskom parlamente ľudia zo Žiliny či Považskej Bystrice, došli sem na vysokú školu, im sa ľahko hlasuje, že to či ono ihrisko má zaniknúť. Oni tam nevyrastali, nepotili sa tam. Súčasný primátor žil v Helsinkách, v Kodani, všelikde, ja som nikde nežil, ale svet poznám a vždy, keď sa vrátim, som šťastný, že som odtiaľto.

Naozaj to tu milujem, narodil som sa vo Vajnoroch, potom som žil na Záluhách v Dúbravke, to je najkrajšie sídlisko v Bratislave, prežil som ako dieťa 15 rokov v Petržalke, neskôr som bol v Rači, babku som mal z Devína...

... do vašej zbierky ešte chýba Lamač...

... to je kúsok zo Záluh, tam som chodil s otcom do šenku. (Úsmev.) Viete, ja som kovaný Bratislavák, keď sme ako deti chodili do takzvanej školy v prírode, trebárs do Kežmarku, vždy som v tej prírode ochorel, lebo tam bol čerstvý a ostrý vzduch. Vyzdravel som, až keď sme sa vrátili do Bratislavy.
 

Foto: Pavol Rábara

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo