Vychádza prvý životopis Anny Kataríny Emmerichovej v knižnej podobe

Pre dielo, ktoré po svojej smrti v roku 1824 zanechala svetu, ju mnohí pripodobňujú k Márii Valtorte. A v skutku, vďaka autentickým, nadprirodzeným zjaveniam, ktoré mali tieto mystičky, ich nemožno nazvať inak, ako blízkymi Božími priateľkami. Presne tak totiž Emmerichovú nazval jej súčasník a generálny vikár, Clemens August Droste.

Vďaka Clemensovi Brentanovi, talianskemu básnikovi a prozaikovi, ktorý strávil s blahoslavenou Annou Katarínou množstvo hodín, sa jej zjavenia mohli rozšíriť do celého sveta. Čitateľom však vždy akosi chýbal ucelený, zreteľný a jasný pohľad na osobu ženy, ktorá svojimi víziami priniesla očité a kľúčové svedectvo nielen tých udalostí, o ktorých čítame v evanjeliách, ale aj tých, ktoré v nich spomenuté nie sú. Takýto pohľad na Emmerichovú a okolnosti jej života by napomohol k lepšiemu chápaniu jej zjavení i celého jej diela.

Širšieho obrazu na život blahoslavenej sa však dočkáme až teraz a to vďaka knihe augustiniánskeho pátra Thomasa Wegenera – Anna Katarína Emmerichová – životopis. A bol to on, komu odovzdal doktor teológie a dekan dómu v Münsteri, Caspar Franz Krabbe, vyšetrujúci pravdivosť a vernosť jej stavu a nadprirodzených zjavení a všetky spisy z vyšetrovania. Tie sa stali podkladom pre to, aby vznikol tento životopis. Emmerichová a celý jej prípad sa práve vďaka Wegenerovi dynamicky posunul vpred.

Kniha vďaka jeho literárnemu i faktografickému štýlu láskavo, no bez zbytočného prikrášľovania a prifarbovania, dokumentuje život blahoslavenej A. K. Emmerichovej, okolnosti jej vízií, jej zdravotný stav i útrapy, ktoré mala v priebehu vyšetrovania a dokazovania pravosti jej zjavení.

Kniha je sondou do jednoduchého a prostého života vestfálského dievčaťa, ktorého vonkajší život bol síce spojený s ukrutnými bolesťami, biedou a samotnou, no jej vnútorný – duchovný svet Boh zahrnul zázrakmi a svojimi nadprirodzenými darmi. Anna Katarína sa už ako dieťa stala nástrojom Jeho prozreteľnosti. Wegener približuje jej detstvo, prvé sväté prijímanie, dospievanie i túžbu vstúpiť do kláštora, ktorá sa naplnila až oveľa neskôr. A to všetko pretkáva nadprirodzenými zážitkami, zjaveniami, stigmatizáciou a nebeským videním života. Autor vsádza jej život do spoločensko-historického kontextu, ktorý vrhá mystické skúsenosti do celkom nového svetla.

Doktor Wegener v knihe z dielne vydavateľstva Zachej.sk tiež tlmočí Emmerichovej najväčšiu požiadavku: „Vždy som považovala službu blížnym za najvyššiu cnosť. Už za mladi som Boha prosila o silu, aby som mohla slúžiť svojim blížnym a byť im užitočnou. A teraz už viem, že moju prosbu vtedy vypočul.“ No a ako by mohla blížnym slúžiť viac, ak nie ako po dlhé roky nevládna a pripútaná na lôžko?! Anna Katarína Emmerichová sa tak stala naplnením verša z Prvého listu Korinťanom: „..čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby zahanbil silných.“