Pred dvoma rokmi, keď Richarda Sulíka najviac na svete bavilo chodiť do nemeckých televízií provokovať stúpencov Angely Merkelovej, vyhlásil, že kancelárka po voľbách odíde s hanbou a že voliči jej to zrátajú a možno ju budú v Nemecku aj trestne stíhať.

Na silácke a provplánové predpovede Sulíka, lídra opozície a potenciálneho premiéra, si teraz viacerí s úškľabkom spomenuli. Nie, Angela Merkelová po voľbách neodišla s hanbou, naopak, na základe vôle ľudu bude opäť zostavovať vládu, už po štvrtýkrát. 

Ale neplatí ani téza, že všetko pôjde ďalej po starom.

Najprv to vyzeralo, že až na pár malých otrasov je všetko vlastne tak, ako bolo. Voľby v Nemecku mali byť nudnou formalitou, ktorá mala odštartovať nové obdobie EÚ.

Merkelová a Macron chceli spolu započať novú etapu únie a pokračovať v ďalšej integrácii. Nastala totiž vzácna konštelácia: Politici na čele Nemecka a Francúzska sa dokážu zniesť, majú podobné predstavy a obaja pred sebou ešte štyri roky, počas ktorých môžu spoločne Európe vtláčať svoju víziu. To sa nestáva často.

Nemecké voľby mali byť hotovou vecou. Ale slabé  výsledky CDU-CSU, prepad sociálnych demokratov a nárast protestnej ľavice aj pravice znamenajú, že to tak nie je. Hoci nemeckí voliči neposlali Angelu Merkelovú preč s hanbou, je celkom pravdepodobné, že výrazne zahatali projekt ďalšej integrácie, s ktorým sa už v zákulisí rátalo.

Ako to malo byť

V nedávnom príhovore slovenský minister Peter Kažimír v bruselskom think-tanku Bruegel načrtol víziu jadra eurozóny. Vyplývalo z nej, že ďalšia integrácia sa bude točiť okolo eurozóny, a to vytvorením vlastného typu dlhopisov, dokončenia bankovej únie, vytvorením Európskeho menového fondu, spoločného rozpočtu či automatických sankcií pre rozpočtových hriešnikov. A dohliadať na to by mal niekto ako európsky minister financií, čo predpokladá vznik novej funkcie (a potrebu jej obsadenia). Nešlo pritom o žiadne Kažimírove fantazmagórie, on bol len niečo ako hovorca severu eurozóny.

Z pohľadu politikov, ktorí chcú úniu prehlbovať, je to racionálny scenár. Totiž nič také ako veľká spoločná dohoda celej EÚ na ďalšom scenári vývoja Únie sa konať nemôže, to sa v dnešnej Európe nedá. Integrácia tak mala pokračovať inak.

A v neposlednom rade, scenár integrácie cez eurozónu elegantne rieši problém s rebelmi v Poľsku, Česku a Maďarsku, keďže tí euro nemajú. Zdieľať

Spomínané nástroje, ktoré by vznikli v eurozóne, znejú technicky, ak by sa však realizovali čo len niektoré z nich, vznikla by ďalšia sieť vzájomných prepojení krajín spoločnej meny. Toto je dnes zrejme jediný spôsob, ako by mohlo vzniknúť toľkokrát spomínané jadro, kde by sa následne mohlo uvažovať aj o ďalších spoločných postupoch mimo menových a rozpočtových politík. 

A v neposlednom rade, scenár integrácie cez eurozónu elegantne rieši problém s rebelmi v Poľsku, Česku a Maďarsku, keďže tí euro nemajú.

No tento scenár predpokladal vysokú mieru politického odhodlania a spolupráce na osi Berlín – Paríž. Tá sa ešte v sobotu javila ako zaručená. 

V nedeľu večer to však už neplatilo.

Prepad volebného výsledku CDU-CSU a nárast ľavého aj pravého antisystému limituje Merkelovej slobodu pri koaličnom vyjednávaní. Jej nastávajúci partner, FDP, tvrdo odmieta spomínaný typ ďalšej integrácie eurozóny. Strana to zopakovala aj po voľbách. 

Koaličný partner však nie je jediná prekážka pre kancelárku. Jej voliči odišli práve k stranám, ktoré integráciu odmietajú a samotná CDU-CSU je v tomto nejednotná. Vnútrostranícke rozdiely sa ešte vyhrania, keď sa do strany naplno prenesie sklamanie z volebného výsledku.

Čo ďalej

Hoci Angela Merkelová získala dostatok voličov na to, aby ďalej vládla, téza, že ju voliči vo voľbách vytrestajú, sa do veľkej miery naplnila. Jej možnosti sú dnes citeľne slabšie, ako to vyzeralo ešte pred pár dňami pred voľbami. Naopak, posilnili tí, ktorí k jej politike majú najviac výhrad. Aj jej dejinný súputník – rival i  koaličný partner SPD, ktorému CDU posunom smerom k sociálnej demokracii rozbila identitu, sa rozhodol odísť do opozície.

Ako sa bude postupne usádzať prach po virvare z volieb, ktoré mali byť najnudnejšie za veľmi dlhý čas, sa zároveň bude ujasňovať, ako veľmi nemeckí voliči nabúrali Macron – Merkelovej víziu budovania európskeho jadra.

Z obrysov, ktoré sa začínajú ukazovať, sa zdá, že môže ísť o významnú búračku.