Demokracia mŕtvych: prečo by sme mali rešpektovať tradície

G. K. Chesterton mal zvláštny talent na aforizmy. Jeho definovanie tradície ako „demokracie mŕtvych“ mi vždy pripadalo obrovsky pravdivé. („Demokracia mŕtvych“ v zmysle dať hlasovacie právo svojim predkom. „Tradícia odmieta podvoliť sa malej a arogantnej oligarchii ľudí, ktorí úplnou náhodou sú práve tu.“ Pozn. prekl.) Sme trpaslíkmi na ramenách obrov. To však neplatí len pri génioch, ktorí nás predišli a pripravili cestu pre naše vlastné menšie objavy, ale aj pri miliónoch obyčajných anonymných ľudí, ktorí občas s ťahmi géniov, ale omnoho častejšie štýlom pokus – omyl postupne vytvorili civilizáciu, ktorú dnes máme.

Za každou vecou, zvykom alebo inštitúciou nášho života sú stáročia experimentov, pokusov, zlyhaní a úspechov. Vezmite si takú jednoduchú vec ako chlieb: raz si niekto uvedomil, že obilie je jedlé. Iný zistil, že zrno sa dá rozdrviť a vyrobiť z neho múka. Niekto, možno iba neplánovane, vylial na múku vodu a hral sa s ňou. Ďalší, možno tiež iba omylom, zistil, že to môže vykysnúť. A že sa to dá upiecť (po objavení ohňa, samozrejme...). No každý jeden z týchto objavov bol vynájdený za cenu omnoho častejších chýb: jedli sa nejedlé obilniny, niekto zničil celé zásoby obilia napríklad vysypaním do rieky, ďalší zmiešal múku s ... melónom a zistil, že nič dobré nevzniklo. Od doby kamennej až po dnešok bolo nespočetne veľa žien, ktoré piekli chlieb príliš krátko alebo príliš dlho a museli ho vyhodiť.

Zdalo by sa, že stratégia Sparty by z evolučného hľadiska bola efektívnejšia a vhodnejšia na prežitie, no história preukázala, že spoločnosť, ktorá sa nestará o svojich najkrehkejších členov, nie je zdravou spoločnosťou.Zdieľať

Podobne ako živý organizmus aj ľudská spoločnosť sa vyvíja. A ako sa podľa evolučných teórií stáva živým bytostiam, uspejú iba tie inovácie, ktoré slúžia na lepšie prežitie daného druhu, kým tie, ktoré druhom škodia, bývajú vyradené. Naše úžasne komplexné orgány a ohromná stavba nášho tela, pôsobivá interakcia našich buniek a ich nepatrných súčastí sú výsledkom výnimočného výberu, ktorý vyradil nepodarené inovácie a uprednostnil tie, ktoré zlepšili šance na prežitie. Takto je to aj so spoločnosťou: môžeme predpokladať, že v dávnych viac či menej temných dobách došlo k mnohým podobám ľudského združovania, kmeňových pravidiel a spoločenských experimentov a že úspech istej podoby spoločnosti na rozdiel od inej často závisel od jej stratégií, zákonov a spoločenských väzieb.

Ako myšlienkový experiment si predstavme odľahlú dedinu spred desiatich tisícov rokov, kde ľudia napríklad nemali právo spať viac ako dve hodiny za noc. Aké by boli šance na prežitie tohto kmeňa v porovnaní s ich silnejšími susedmi, ktorí spávali osem hodín a prebúdzali sa svieži? Alebo si predstavme kmeň, ktorého náčelník prikázal, aby sa deti od veku jedného roka ponechali samy na seba. Koľko detí by sa dožilo dospelosti? Spoločnosť by po krátkom čase vymizla.

Bez uchyľovania sa k myšlienkovým pokusom si pripomeňme príklad Sparty, v ktorej sa zo skaly Ταΰγετος vrhali zdravotne postihnutí dospelí a deti, aby neboli na príťaž spoločnosti najschopnejších a najsilnejších. No hoci sa Sparta tešila mnohým vojenským víťazstvám, v dlhodobom meradle to bol model Atén, ktorý uspel a ktorý svojimi hodnotami položil základy západnej civilizácie. Zdalo by sa, že stratégia Sparty by práve z evolučného hľadiska bola efektívnejšia a vhodnejšia na prežitie, no história v skutočnosti preukázala, že spoločnosť, ktorá sa nestará o najkrehkejších zo svojich členov, nie je zdravou spoločnosťou.

V historickom období, v ktorom žijeme, vidíme vo všetkých oblastiach ľudskej kultúry a života množstvo noviniek: technologické inovácie, ktoré sa len pred 10 rokmi zdali fantastickými; lekárske objavy, ktoré dramaticky posunuli našu priemernú dĺžku života; rozpadnutie starobylých inštitúcií ako „tradičná“ rodina založená na sexuálnej komplementarite a vernosti; vznik nových foriem  inštitucionalizovaného spolužitia ako rovnakopohlavné manželstvá; nové a neslýchané možnosti rozmnožovania – od oplodnenia in-vitro po prenájom maternice – a rozhodovania o načasovaní tehotenstva pomocou antikoncepcie a potratov; zrušenie spoločenskej stigmy vzťahujúcej sa k určitému správaniu, ktoré po stáročia bývalo tabu; rastúce rozvracanie náboženského presvedčenia v mnohých západných krajinách a podobne.

Niektoré z týchto inovácií sa väčšinou prijali s veľkým nadšením. Nedá sa poprieť, že naše životy sú omnoho pohodlnejšie, dlhšie a bezpečnejšie, než aké mali naši predkovia. Mobilné telefóny nám umožňujú prístup k obrovskému množstvu informácií bez ohľadu na to, kde sa nachádzame. Medicína dokáže vyliečiť kedysi nevyliečiteľné ochorenia a zachraňuje životy mladých aj starých. Všetci sa zhodneme, že takéto novinky sú užitočné a dobré. Rada by som však podotkla, že aj pri takých zjavne dobrých veciach sa z dlhodobého hľadiska môžu objaviť niektoré negatívne účinky, ktoré si dnes nevieme predstaviť. Mobilné telefóny sa objavili len pred niekoľkými desaťročiami a desaťročia sú ničím pri porovnaní s ľudskou históriou.

„Demokracia nám hovorí, aby sme neodmietali názor dobrého človeka, ani ak ide o nášho sluhu. Tradícia nás žiada neodmietať názor dobrého človeka, ani ak ide o nášho otca.“
ChestertonZdieľať

To isté možno z dobrého dôvodu povedať o iných novinkách, z ktorých sme mnohí zmätení alebo priamo znepokojení. Akoby sme človeku implantovali tretie oko, druhý nos a ďalší pár nôh tvrdiac, že tri sú lepšie ako dva, dva lepšie ako jeden a štyri lepšie ako dve. Zdalo by sa, že táto nová bytosť je lepšie vybavená na prežitie v mestskej džungli ako väčšina z nás „normálnych“ ľudí. No ak by takýto superčlovek začal z nejakého dôvodu umierať, nevedeli by sme, či je to pre to tretie oko, druhý nos či ďalší pár nôh. Kvantita a kvalita inovácií, ktoré prijíma naša spoločnosť, sú neslýchané a môžu znemožniť liečenie jej chorôb.

Nie som „tradicionalista“. Vítam novinky a teším sa z experimentov, skúšok a prekvapení. Ale som vážne znepokojená, že popieraním „demokracie mŕtvych“ ako nejakou „pseudomúdrosťou“ či väzením brániacim slávnemu pochodu Pokroku ignorujeme bohatstvo vedomostí a skúseností, na ktorých stojíme. Používame veľmi veľa vecí, pri ktorých ani nepomyslíme na to, koľko práce, nápadov, zlyhaní a pokusov stálo ich vytvorenie, a šťastne a bezmyšlienkovite ich ničíme. Opäť slovami Chestertona: „Nikdy nerúcajte plot, ak nepoznáte dôvod, pre ktorý bol postavený.“

Tradícia by sa nemala oceňovať ako absolútna hodnota, ako kult minulosti alebo tradicionalizmu. No mala by sa pokorne rešpektovať, ak nechceme upadnúť do samoreferenčnej arogancie, ktorá pohŕda múdrosťou starých čias len preto, že je to múdrosť a pretože je stará. Ako to vyjadril Chesterton: „Demokracia nám hovorí, aby sme neodmietali názor dobrého človeka, ani ak ide o nášho sluhu. Tradícia nás žiada neodmietať názor dobrého človeka, ani ak ide o nášho otca.“

Pôvodný text: The ‘democracy of the dead’: why we should respect tradition. Uverejnené so súhlasom Mercatornet.com, preložil L. Obšitník.