Rád by som bol, keby si bola ráno iskrou,
aby si mi vždy, keď svitá, padla do oka.
Iskra v oku,
noc, noc hlboká.
V takej noci k nebu by som stúpal.
Napoludnie by si mohla byť môj úpal.
Aby o mne hovorili: Celý horí.
Aby som bol z teba trocha chorý.
Napoludnie:
s hlavou v ohni myslieť na teba.
O pol ôsmej večer: dlho hľadám struny.
Aby som ťa zahral
podľa zlata hviezd
a podľa krvi luny.
O pol ôsmej večer:
aby ťa bol celý vesmír plný.
A rád by som bol, keby si raz v noci bola: áno.
Áno na srdci a áno na ústach.
Iskra v oku, hlava v ohni,
noc, noc hlboká.
Padla si mi do oka.
Miroslav Válek (1927 – 1991), básnik, prekladateľ, publicista, autor literatúry pre deti a mládež, redaktor, je stále čitateľsky príťažlivý a úspešný, hoci sa dnes časť jeho poézie neprijíma až tak jednoznačne. Pre tú jeho príznačnú skepsu a nihilizmus? Možno. Pre „socialistický realizmus“ poémy Slovo? Zaiste. Jeho skoršie básne však stále utvrdzujú, že ich autor je vynikajúci básnik. Tieto texty sú plné jedinečnej poetickej atmosféry a prirodzenej človečiny.
17. júla si pripomenieme jeho nedožitých deväťdesiat rokov.
Text básne S hlavou v ohni som vybral z vydania Miroslav Válek: Básne (Slovenský spisovateľ, Bratislava 1988, doslov napísal Vladimír Mináč, ilustrácie Ľuba Lauffová, grafická úprava Ľubomír Krátky).
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.