Zima (Miroslav Válek)

Miroslav Válek
Zima

V zime sú veci čistejšie a belšie. Je sneh
a belosti všade, až to bolí.
Len ona češe prúdy svojej smoly.
Víchor ako britva stromy z kože zdiera,
kdesi vo mne zaskučalo zviera.
Prichádza noc,
objektív luny otočí a poutiera
a do rána ju z každej strany sníma.
A to je už tmavomodrá zima.

Moja zima je biela. Vetry náhodné
sotva šteknú spod brán.
Moja zima je dobrá.
Zahoďme
starý klobúk melanchólie
a bežme prostovlasí do strmého brehu.
Moja zima je nežnosť,
iskrenie hviezd
a číry jagot snehu.

Ešte sú zimy, v ktorých spomeniem
ružovú zimu tvojho tela.
Nadýchal som sa zimy ružovej,
omrzela ma zima biela.
Zo všetkých zím jak ponorka som ustal.

Hlt vzduchu do pľúc ako nôž!
Chcem počuť pukať kĺby kremeňa,
chcem drsný vlas čiernej zimy
omotať si okolo prsta.
Nech na sneh kvapká
krv obyčajná, ľudská,
červená.

Miroslav Válek (1927 – 1991), básnik, prekladateľ, autor literatúry pre deti a mládež, publicista a redaktor, vie stále čitateľsky zaujať a pripraviť doslova poetický zážitok. Obyčajné veci vie dostať do prekvapujúcich vzťahov, ktoré pevne ovláda lyrický subjekt básne.

Text básne Zima som vybral z vydania Miroslav Válek: Básne (Slovenský spisovateľ, Bratislava 1988, doslov napísal Vladimír Mináč, ilustrovala Ľuba Lauffová, graficky upravil Ľubomír Krátky).