Mária Terézia sa ako prvá podujala asimilovať Rómov

Mária Terézia sa ako prvá podujala asimilovať Rómov

Mária Terézia sa rámci reforiem podujala asimilovať Rómov v rakúskej monarchii a stala sa tak európskou priekopníčkou.

Meno jednej z najvýznamnejších habsburských panovníčok sa spája s reformami. K nim možno zaradiť aj prvý svetový pokus o asimilovanie Rómov.

Tento rok si 13. mája pripomíname 300. výročie narodenia Márie Terézie. Táto naša panovníčka vládla rakúskej monarchii v rokoch 1740 až 1780, pričom sa v závere sa o panovanie podelila so svojím synom, nástupcom Jozefom II., ktorý sedel na tróne až do svojej smrti v roku 1790.

Obdobie panovania týchto dvoch postáv sa zvykne označovať ako osvietenecký absolutizmus. Reformný pohyb bol natoľko významný a nevídaný, že anglický historik R. J. W. Evans označil osvietenstvo rakúskych cisárov za najambicióznejšie reformné európske hnutie pred francúzskou revolúciou v roku 1789.

Od týchto čias poznáme na našom území jednotnú menu, povinnú školskú dochádzku, kataster nehnuteľností či slobodu náboženstiev. Jozef II. dokonca ešte pred francúzskou revolúciou urobil pokus stanovenia rovnosti obyvateľov pred zákonom. Usilovný panovník vydal až šesťtisíc výnosov a bol taký posadnutý zvyšovaním efektívnosti procesov, že dokonca nariadil, aby zosnulých ukladali do truhiel s otváracím dnom. Keď truhlu položili nad vykopanú jamu, otvorilo sa dno, mŕtvola vypadla do hrobu a truhla bola pripravená na ďalšie použitie. Toto nariadenie bolo pre jeho nedôstojnosť zrušené, no mnohé iné sa ujali.

Mária Terézia bola po vymretí mužskej vetvy rakúskych Habsburgovcov prvou ženou na tróne. Nemala to ľahké, svoju legitímnosť potvrdzovala vo vojnách. Na obranu monarchie sa chtiac-nechtiac zmierila s odbojnou uhorskou šľachtou. V záujme centralizovania modernizujúcej sa ríše však musela začať presadzovať jednotný jazyk, ktorým sa stala nemčina. Jej nástupca spravil z nemčiny úradný jazyk, čo narazilo na odpor inak hovoriacich obyvateľov, najmä Maďarov.

Práve do obdobia vlády osvieteneckých cisárov spadá novodobé prebudenie Maďarov, kodifikovanie maďarského jazyka a po rakúskom vzore snaha o jeho všeobecné úradné rozšírenie po celom Uhorsku. To zas po maďarskom vzore vyvolalo odpor tamojších prebúdzajúcich sa národov, medzi nimi aj Slovákov. Tu treba hľadať zárodky vzniku moderného slovenského národa.

Rómska osada v Šariši.

Osvietenecká snaha o unifikovanie ríše sa týkala všetkých etník. Za osobitnú skupinu považovali v monarchii Rómov. Práve v Uhorsku bol v porovnaní s inými krajinami Európy ich podiel jedným z najvyšších. Preto nie div, že neunikli pozornosti Márie Terézie, ktorá sa rozhodla pretvoriť ich na štandardných obyvateľov ríše. Cestou mala byť asimilácia.

Ak odhliadneme od skoršieho, vyslovene násilného skoršieho pokusu v Španielsku, išlo o prvú významnú európsku reformu zamierenú priamo na Rómov.

Prvenstvo bádateľa zo Slovenska

V 18. storočí sa práve na území dnešného Slovenska objavil nezvyčajný bádateľ, ktorý sa pokúsil študovať a opísať rómsku populáciu v Uhorsku. Bol to prvý pokus na svete, keď sa niekto podujal na niečo podobné. Jeho meno bolo Samuel Augustiny ab Hortis.

Tento Nemec sa narodil vo Veľkej Lomnici v dnešnom okrese Kežmarok a pôsobil ako evanjelický pastor na Spiši. V roku 1775 začal vo Viedni v novinách Wiener Anzeigen anonymne vydávať články o Rómoch. Napokon ich v priebehu dvoch rokov bolo vyše štyridsať a poskytli prvý ucelený pohľad na Rómov, ktorý bol postavený na štúdiu literatúry i vlastnom poznaní.

Rómovia žili v 18. storočí v rámci podunajskej monarchie hlavne v Uhorsku. Podľa odhadov ich bolo okolo 70-tisíc, časť z nich usadená. Tereziánske reformy mierili najmä na kočujúcich Rómov. Najskôr sa mali usídliť, potom získať trvalú obživu a napokon sa úplne premiesiť s miestnym obyvateľstvom.

Rómovia žili v 18. storočí v rámci podunajskej monarchie hlavne v Uhorsku. Podľa odhadov ich bolo okolo 70-tisíc, časť z nich usadená. Zdieľať

Augustiny bol obdivovateľom politiky Márie Terézie. S cieľom podporiť jej snaženie sa podujal spísať poznatky o Rómoch v Uhorsku a svojimi podloženými závermi podporiť panovníčku. Hoci z dnešného pohľadu sa nám môžu zdať niektoré jeho závery nepodložené a nevedecké, ako prvý si napríklad položil otázku, odkiaľ Rómovia skutočne pochádzajú. Ich pôvod nachádzal v Ázii.

Tu je jedna z ukážok, ako v roku 1756 opisoval vtedajší priekopnícky bádateľ toto etnikum: „Cigáni sú od prírody nadaní skoro na všetko, na čo sú štátu potrební. Majú veľkú telesnú silu a údy zdravé na prácu, sú veselí, vtipní a duchaplní. Lenže zlá výchova a zlé zaobchádzanie s nimi zadusia všetko, čo je v nich dobré, čo dostali do vena od prírody, a spravia z nich otrokov zlých vášní a bezhraničnej slobody, ktorú si želajú pre svoj život. Keď sa im ale otvorí cesta k získaniu dobrých vlastností a dobrou výchovou a zaobchádzaním sa od mladosti priučia usilovnosti, poslušnosti a poctivosti, a keď sa rozumným spôsobom odvedú od výtržností, ktoré ich lákajú, a privedú sa k dobrým spôsobom, potom začnú úplne inak myslieť a jednať.“

Naznačil cieľ reformy: „Zmenia sa ich zvyklosti, výzor a správanie sa a čím ďalej, tým menej sa budú podobať na svojich rodičov a predkov. Takto sa toto pokolenie môže vo svojich potomkoch bezmála úplne vytratiť. Z detí a vnukov tohto ľudu, ktorý dnes tak veľmi podceňujeme a znevažujeme, môžu vyrásť v budúcnosti takí občania a poddaní, ktorí sa od ostatných obyvateľov krajiny nebudú líšiť vernosťou, usilovnosťou a poslušnosťou. Povesť o týchto liečivých nariadeniach, ktorých účinky budú viditeľné a obdivované až v budúcnosti, urobia večnou a nesmrteľnou našu veľkú a úctyhodnú Teréziu.“

Prvý citát sa zmieňuje o pozitívnych vlastnostiach Rómov, čo bolo v dovtedajšej histórii nevídané. Priblížiť sa mu môžu len slová uhorského palatína Jána Turza, ktorý 140 rokov pred ním písal o Rómoch ako ľuďoch stíhaných osudom a hodných súcitu, hoci jeho výroky nemuseli byť až také úprimné, lebo potreboval Rómov ako vojakov do uhorskej armády. Jeho nasledovník podal uvedené výroky úprimne, lebo Rómov skúmal a dospel k tomuto presvedčeniu.

V druhom citáte Augustiny podporuje politiku cisárovnej Márie Terézie, ktorá sa podujala uhorských Rómov asimilovať. Teda nie vyhnať či zotročiť, ako bolo dovtedy v Európe zvykom, ale prerobiť na bežných poddaných.

Jedinečný pohľad na Rómov

Rakúska cisárovná nebola v myšlienke asimilovania Rómov úplne prvá. O niečo podobné sa hrubším spôsobom pokúsil jej habsburský príbuzný Filip IV. už v 17. storočí v Španielsku.

V Španielsku miestnych Gitanos nútili usadiť sa a prispôsobiť sa ostatným pomenovaním, jazykom, odevom a náboženstvom. Kto stretol potulného Róma, mohol si ho ponechať ako nevoľníka. Pokus sa nevydaril, a tak sa na začiatku 18. storočia opatrenia pritvrdili. Gitanos mali povolenie usadiť sa iba v pár desiatkach lokalít. Napokon ich pochytali, donútili v okovách pracovať v lodeniciach a prepustili ich až po takmer dvadsiatich rokoch.

Mária Terézia niečo prevzala, niečo vymyslela sama a opatreniam dodala osvietenecký duch druhej polovice 18. storočia. V Uhorsku vtedy kočovalo 15- až 20-tisíc Rómov. Mnohí z nich boli pravdepodobne migranti z iných európskych krajín, odkiaľ ich vyhnali. Rómsky problém sa stál pálčivý.

Rómske dievča a uhorskí žandári.

Panovníčka sa rozhodla kočovníkov pripútať k pôde a prerobiť ich na poddaných, ktorí sa nebudú ponevierať po krajine, ale usadia sa a budú platiť dane. Reformy smerovali na celú rómsku populáciu, využiť sa malo to, čo jej poradcovia registrovali už u usadených Rómov.

Jej súčasník Augustiny sa snažil realisticky zmapovať dobré a zlé stránky Rómov. Tu sú niektoré v zjednodušenom prepise: Muži sú najčastejšie zámočníkmi a kováčmi. Druhý spôsob ich obživy predstavuje obchod s koňmi. Tretím spôsobom je hudba. Nerobia si zásoby, živia sa zo dňa na deň. Cigán, keď ho hlad nepritlačí, nejde pracovať. Hlboko vkorenená pohodlnosť sa u nich spája s nechuťou voči všetkému, čo súvisí s námahou a vyžaduje si trpezlivosť. Veľmi im záleží na farbe odevu, najviac sa im páči zelená a predovšetkým červená. Svoje deti milujú pravou opičou láskou. Hádavý a táravý je tento ľud, a to v najväčšej možnej miere. Ich najrozšírenejšou neresťou je kradnutie a klamanie. Dni, keď sú omámení pijatikou skoro do bezvedomia, považujú za najlepšie a najšťastnejšie vo svojom živote. Jedia uhynuté zvieratá.

Na ich obranu uvádza: Ich nespôsoby nekorenia vo vrodených vlastnostiach, ale vo výchove, v zlom zaobchádzaní a v dlho pretrvávajúcich návykoch. Tento ľud napriek doterajšej zlej výchove prejavuje dôvtip, má mnoho dobrých nápadov a je vynaliezavý. Keby schopnosti a nadanie využili na užitočné veci, mohli by priviesť svoje vedomosti a zručnosť dosť ďaleko.

Sledujúc štátny záujem Augustiny uvažuje: Keď teda pozorujeme tento ľud v jeho takejto podobe, je nám zrejmé, že pri uvedenom spôsobe života nie sú pre štát užitoční, sú preň ťarchou a vynára sa otázka, či má byť v štáte vybavenom všetkými náležitosťami ponechaný a trpený.

Napokon hľadá východisko odlišné od zaužívanej praxe v zahraničí: Keď sa v niektorých krajinách, po mnohých dôrazných napomínaniach a príkazoch nepolepšili, zbavili ich akejkoľvek ochrany, vyhlásili ich za voľných vtákov a vyhnali ich. Dnes by bolo bezmála povážlivé siahnuť k takejto metóde a poslať naraz také množstvo ľudí na krk svojmu susedovi. Treba sa usilovať urobiť z Cigánov najprv takých ľudí, kresťanov, ako sú ostatní, a potom ich ponechať v krajine ako užitočných poddaných. Keď však chceme Cigána prevychovať, musíme ho vytrhnúť z jeho prostredia tak, aby nemal nijaké styky so svojím ľudom.

Cieľom bola asimilácia Rómov

Rómom v 18. storočí vyčítali často podobné vlastnosti, ako registrujeme u niektorých kritikov v súčasnosti. Riešenie videli v ich asimilovaní a táto myšlienka je rovnako živá dodnes. Mária Terézia a potom jej syn Jozef II. prijali rad opatrení smerujúcich k asimilovaniu, ktoré síce niesli posolstvo osvieteneckých myšlienok, no tvrdosťou odzrkadľovali metódy vtedajšej doby.

Mária Terézia spočiatku pokračovala v politike svojho otca Karola IV. a neusadených Rómov z monarchie vyháňala. Medzi rokmi až 1758 až 1773 vydala nariadenia, ktorých cieľom bolo, aby sa z Rómov stali roľníci slúžiaci svojim zemepánom a platiaci dane. Nebolo to len samoúčelné konanie, po tureckých vojnách Uhorsko stále pociťovalo nedostatok usadeného obyvateľstva.

Najprv museli Rómovia predávať kone a vozy, aby sa usadili a prestali sa sťahovať po Uhorsku. Zakázalo sa im bývať stanoch. Rátalo sa s tým, že si vystavajú domy a budú hospodáriť na poliach, na čo im mali poskytnúť pozemky veľkí majitelia pôdy. Nesmeli jesť uhynuté zvieratá. Zrušila sa funkcia vajdov. Nesmeli používať rómčinu, ale jazyk oblasti, v ktorej boli usadení.

Rómovia mali prijať kresťanské mená a nové priezviská, zohľadňujúce ich nový stav – nazývať sa mali Novosedliak, po nemecky Neubauer, po maďarsky Uj-Magyar. Vtedajší používaný názov Cigán mal symbolicky vymiznúť spolu s rozplynutím tohto etnika. Tu sa Mária Terézia nechala inšpirovať svojím predchodcom v Španielsku, kde sa miestni Gitanos mali premenovať na Novokastílcov. Deti medzi 12. a 16. rokom sa mali vyučiť remeslu. S mužmi po 16. roku veku sa počítalo vo vojenskej službe.

V poslednom nariadení z roku 1773 siahla panovníčka na najcitlivejšie miesto. Sobáše medzi Rómami boli zakázané. Rómski muži si mali brať nerómske manželky a naopak. Zároveň bola stanovená podmienka, podľa ktorej rómske ženy museli preukázať, že dokážu viesť domácnosť, a rómski muži, že uživia rodinu.

Rómske deti sa odoberali rodičom a posielali na prevýchovu do iných rodín. V rodinách pestúnov mali deti podliehať kresťanskej výchove a mali sa priučiť roľníckej alebo remeselnej práci. Za túto činnosť dostávali pestúni finančnú protihodnotu. Rómski rodičia mali k vlastným deťom osobitný vzťah, preto nie div, že tieto opatrenia boli spojené s násilím a neraz sa končili útekom detí späť k rodičom.

Socha Jozefa II v Uničove v Česku. Jozef II. sa pri Rómoch zameral na povinnú školskú dochádzku, vyučenie sa remeslu a návštevy kostolov.

Jozef II. sa po prebratí trónu uberal v stopách svojej matky. V roku 1783 potvrdil jej nariadenia a pridal k nim nové. Rómovia museli ako ostatní bývať v očíslovaných domoch. Úplne sa zakázalo kočovanie a Rómovia mohli navštevovať trhy len v mimoriadnych a zdôvodnených prípadoch. Žobranie bolo postavené mimo zákona.

Svojvoľné usadzovanie Rómov sa nepovoľovalo. Remeslo kováčstva sa obmedzovalo, hudobná produkcia bola povolená len v prípadoch, že na poliach nebola práca. Sprísnili sa podmienky na prevýchovu detí u pestúnov, dôraz sa kládol na školskú výchovu. Rómovia sa mali úplne pokresťančiť a cisár dbal na to, aby pravidelne navštevovali bohoslužby.

Uvedené opatrenia siahali priamo na podstatu života vtedajších Rómov, a preto je pochopiteľné, že sa stretávali s odporom. Tresty bolo tvrdé. Napríklad za používanie cigánskeho jazyka stihol pristihnutého trest 24 palíc. Tá istá pokuta padala na tých, ktorí konzumovali mäso uhynutých zvierat.

Pokus dopadol neúspešne, no inšpiroval

Reforma osvieteneckých panovníkov po smrti Jozefa II. upadla v monarchii podobne ako mnohé ďalšie do zabudnutia. Nie div. Popri odpore Rómov sa stretávala s nevôľou rozličných vrstiev obyvateľstva. Takých nadšencov, ako bol Augustiny ab Hortis, bolo málo.

Majitelia pôdy sa bránili financovaniu reformy, lebo na hospodárenie bola potrebná pôda, na výstavbu domov materiál. Podobný prístup mali stolice, ktoré mali financovať ďalšie veci, napríklad prevýchovu detí. Cechoví remeselníci odmietali prijímať do učenia rómskych tovarišov.

Miestni Maďari, Slováci a ďalšie národnosti nevítali vstup do manželských zväzkov s Rómami a Rómkami. Prevoz odňatých detí bol spojený s prepravnými ťažkosťami – napríklad rómske deti zo Žitného ostrova sa vozili na vzdialené Záhorie.

Sami Rómovia sa reforme bránili najviac. Ak im aj postavili nové domy, neraz sa vrátili späť do rozbúraných chatrčí. Na vzájomné spolužitie mužov a žien nepotrebovali sobáše, a preto bolo nariadenie o zmiešaných manželstvách odsúdené na neúspech.

Sami Rómovia sa reforme bránili najviac. Ak im aj postavili nové domy, neraz sa vrátili späť do rozbúraných chatrčí. Zdieľať

Pohŕdanie Rómami bolo všeobecné rozšírené. V strede rozbehnutého procesu sa v roku 1782 odohral proces so 173 Rómami, nazývaný ako hontiansky. V ňom obžalovaných neprávom obvinili z kanibalizmu a potrestali. Proces sa stal predmetom záujmu vtedajších novín a k ústretovosti obyvateľov k Rómom určite neprispel.

Napriek tomu nemožno hovoriť o úplnom zlyhaní reformy. Dokazujú to prieskumné správy, čo si nechala vypracovať na pokyn Viedne uhorská miestodržiteľská rada.

Na začiatku 70. a potom s desaťročným odstupom na začiatku 80. rokov 18. storočia sa vykonali súpisy obyvateľstva, kde sa sledoval pokrok reforiem. Čísla treba brať s rezervou, keďže stoliční predstavitelia neposielali do centra len objektívne správy, lebo v záujme vylepšenia výsledkov svojej práce ich neraz prikrášľovali. No na ich základe si predsa možno urobiť obraz o rómskom osídlení Slovenska i o určitých pokrokoch v tejto oblasti.

Napríklad na Žitnom ostrove v južnej časti Bratislavskej stolice vzrástol do roku 1782 počet Rómov o polovicu, na prevýchovu alebo do služby bola zaradená štvrtina všetkých detí, pár detí už chodilo aj do školy. Z chatrčí sa presťahovali do domov, intenzívnejšie sa zamestnávali, pôvodného cigánskeho oblečenia sa vzdala posledná tretina Rómov. Z vyše 300 rodín sa však medzi sedliakov zaradila iba jedna rodina. Takže Rómovia sa priblížili k inému miestnemu obyvateľstvu, ale nevčlenili sa medzi sedliakov, čo bol hlavný zámer reformy.

Pre úplnosť treba dodať, že po tomto súpise pokračovalo ešte osem rokov sprísnených reforiem cisára Jozefa II., no ich výsledky už nikto nezmapoval.

Osvietenecká reforma dopadla neúspešne, i keď určite prispela k ďalšej fáze usadenia rómskeho obyvateľstva v monarchii vrátane Slovenska. Ak možno hovoriť o nejakom väčšom úspechu, tak azda iba v Burgenlande neďaleko Viedne.

Dnes sa reforma hodnotí ako násilnícka. Tak na ňu hľadí napríklad francúzsky romológ Jean Pierre Liégeois a Angličan Agnus Fraser. Slovenský etnológ Arne Mann uznáva, že išlo z dnešného pohľadu o nehumánne a diskriminačné opatrenia, ale na reformách oceňuje dovtedy nevídaný prístup – Rómov konečne nevyháňali a nevraždili, ale počítali s nimi ako s obyvateľmi vlastnej krajiny. Stali sa inšpiráciou pre ďalších panovníkov Španielska a Nemecka.

Foto: Flickr.com, Wikimedia

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo