GLÓBUS: Koptská cirkev opäť krváca. Zabíjala armáda

V krajine pyramíd znova tečie kresťanská krv. Tento raz zabíjala armáda, ktorá má Egypt pripraviť na voľby a demokraciu.

V nedeľu 9. októbra sa v Káhire zhromaždili tisícky občanov, väčšinou príslušníkov Koptskej cirkvy, pred budovou štátnej televízie. Požadovali odvolanie guvernéra Aswanskej provincie, ktorý nebol schopný zabrániť vypáleniu kostola extrémistami. Informoval o tom portál BBC.

26 mŕtvych

Svedkovia hovoria, že na protestujúcich začali útočiť provokatéri v civile, načo sa strhla bitka. Krátko po tom zasiahla armáda, rozháňajúca demonštrantov s transportérmi. Hoci bolo počuť výstrely, velenie tvrdí, že do protestujúcich nestrieľali. Pri tomto surovom zákroku zomrelo 26 ľudí a okolo 300 bolo zranených. Armáda oznámila, že celú udalosť prešetrí, no ľudia ju neprestávajú viniť z nedeľných udalostí a žiadajú rezignáciu generála Tantawiho.

K téme:
Masaker egyptských koptov
KRESŤANIA NA MUŠKE: Medzi pyramídami
GLÓBUS: Koptská cirkev vydaná na milosť a nemilosť salafitom
Zdieľať

Situácia koptov, ktorí tvoria desať percent egyptskej populácie, tu nebola nikdy ružová. Tamojší kresťania sú diskriminovaní rôznymi zákonmi. Na stavbu kostola, na rozdiel od mešít, treba špeciálne povolenia. Takisto konverzia je povolená len z kresťanstva na islam, nie však naopak. Okrem týchto právnych obmedzení je navyše tamojšia cirkev vystavená neustálej hrozbe - stačí spomenúť len niektoré udalosti z posledných rokov: máj 2010: Marsa Matrouh, útok na 400 kresťanov zabarikádovaných v kostole. Január 2011: bombový atentát v Alexandrii. Marec 2011: vypálenie kostola v Sole a mnohé ďalšie.

Keď vládne armáda

Posledné udalosti sa však od predošlých v niečom líšia - nešťastnú úlohu v nich zohrala armáda. Aká mohla byť motivácia tohto brutálneho zásahu? 11. februára, po týždňoch nepretržitých masívnych demonštrácií v Egypte, rezignoval dlhoročný prezident Hosní Mubarak a predal vládu v krajine do rúk armáde. Táto mala za úlohu spravovať Egypt v období do prvých volieb, keď bude zvolená nová regulérna vláda. Pred osemnástimi členmi veliteľstva stálo niekoľko úloh. Niektoré z nich boli splnené dôsledne, parlament a Mubarakova politická strana boli rozpustené, bývalí členovia vlády boli vyšetrovaní a súdení. Vznikla dokonca nová ústava, voči ktorej však majú mnohí v Egypte výhrady. Iné sľuby však stále ostávajú nesplnené - dodnes sa nekonali parlamentné voľby, hoci od prevratu prešlo už sedem mesiacov a v Egypte takisto stále platia núdzové zákony posilňujúce právomoci polície a armády. Možno sa toto onedlho zmení, mnohí sa však obávajú, že súčasná napätá situácia vedeniu vyhovuje. Spolu s úlohou "udržovania poriadku" v nestabilnej krajine idú totiž ruka v ruke zvýšené právomoci v podobe núdzových zákonov. To by mohlo byť dôvodom, prečo armáda ešte prilieva olej do ohňa provokovaním koptskej komunity.

Odporcovia revolúcie často hovoria, že kresťanom v Egypte priniesla väčšiu neistotu a ohrozenie. Priateľsky naklonený im však nebol ani predošlý režim. Spoločnosť, ktorá si revolúciou vymohla, alebo snažila vymôcť väčšiu slobodu a má skúsensti, aké je ťažké a bolestné dovolať sa práva, bude možno viac myslieť na rôzne menšiny, ich slobody a ťažkú situáciu. Ako píše portál Egypt.com, svoj nesúhlas s reakciou armády vyjadrili už viaceré egyptské politické strany.

Igor Kossaczký
Foto: Flickr.com

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo