K VECI: Svätý Augustín o sláve a páde Ríma

Prednedávnom som prednášal stredoškolským študentom o sv. Augustínovi a jeho spise O Božej obci. Diskutovali sme o cnostiach, ktoré sú nevyhnutné na založenie a rozvoj veľkého mesta. Augustín začal písať Božiu obec niekoľko rokov po tom, čo Rím, „večné mesto“, dobyli Vizigóti na čele s Alarichom. Augustín už na začiatku svojho diela zdôrazňuje, že chce brániť kresťanstvo proti útokom vtedajšej intelektuálnej elity, podľa ktorej príčinou úpadku Ríma malo byť prijatie kresťanstva. S takýmto obvinením sa možno často stretnúť aj dnes, napríklad v monumentálnom diele Úpadok a zánik rímskej ríše od známeho historika, Edwarda Gibbona.

Už samotný Augustín však poukazuje na tú skutočnosť, že mnohí z Rimanov, ktorí útočili na kresťanstvo, dokázali prežiť najmä vďaka tomu, že sa skryli do jednej z kresťanských bazilík v meste, keďže tie zostali ušetrené pred ničivými nájazdmi barbarov. Preto by mali podľa Augustína radšej „úprimne velebiť Kristovo meno, keďže v strachu pred smrťou sa k nemu nepoctivo utiekali“.

K tejto Augustínovej uštipačnej poznámke treba doplniť niekoľko súvisov. Augustín vedel, že to nebolo až tak dávno, keď jeho kresťanskí bratia následkom mučenia umierali na tých istých miestach, pretože neboli ochotní zriecť sa Kristovho mena. „Ctení“ rímski pohania však už takúto odvahu v otázke nasledovania Krista nemali.

Augustín ďalej uvádza: „Kde ste boli, ctení pohania, počas obliehania mesta? Boli ste azda na barikádach? Bránili ste svoj milovaný Rím bok po boku spoločne so svojimi rímskymi bratmi? Nie! Triasli ste sa od strachu a zaliezli ste do kresťanských bazilík, tvárili ste sa ako kresťania, prisadli ste si k veriacim (na čo by ste si za normálnych okolností nikdy nenašli čas), ktorí sa tam pravdepodobne modlili za svojich bratov a otcov. Tí boli práve tam vonku, aby obetovali svoje životy za vás. A koho teraz obviňujete? Kresťanstvo!“

"Kríza, ktorá napokon viedla k pádu Ríma, bola kríza charakteru. Cicero a Seneca si to uvedomovali už dávno predtým: sociálny poriadok a zdravie štátu stojí predovšetkým na morálnom poriadku občanov. Neexistuje spôsob, ako dosiahnuť jedno bez druhého." Zdieľať

Z ďalšieho textu spisu O Božej obci je zrejmé, že odkazom na pohromu, ktorá postihla Rím, chce Augustín čitateľa povzbudiť nielen k uvažovaniu v širokých súvisoch, ale aj podnietiť k úvahám o celkom konkrétnych otázkach. Augustín síce vníma Rím v širšom historickom kontexte dejín spásy, no nikdy neprestáva klásť dôraz na osobnú zodpovednosť za konanie dobra v každom historickom okamihu.

Pre Rimanov bol Rím všetkým. Bol pre nich zmyslom života. Ak vášmu životu dáva zmysel čosi pominuteľné a náhle sa to stratí, čo bude s vami potom? Rím, pokračuje Augustín, nikdy nebol zmyslom osebe, ale rovnako ako všetko ostatné, iba zohral svoju historickú úlohu vo veľkom prozreteľnom Božom pláne. Existuje iba jedno „večné mesto“, ale to nie je z tohto sveta. Naozaj milovať tento svet znamená vidieť ho v širšom kontexte Božej prozreteľnosti a v kontexte dejín spásy.

Preto skutočné korene krízy, ktorá napokon viedla k pádu Ríma, mali k Rimanom omnoho bližšie, než si samotní Rimania predstavovali. Bola to kríza charakteru. Dobytie Ríma nemalo nič spoločné so stratou pohanských kultov, no rozhodne súviselo s autentickosťou pohanských cností. Cicero a Seneca si to uvedomovali už dávno predtým: sociálny poriadok a zdravie štátu stojí predovšetkým na morálnom poriadku občanov. Neexistuje spôsob, ako dosiahnuť jedno bez druhého. V Ríme teda nešlo iba o boj medzi Rimanmi a Vizigótmi. Skutočný boj sa odohrával v srdci každého rímskeho občana. Bol to boj medzi dobrom a zlom, cnosťou a neresťou.


La Cité de Dieu (ilustrovaná strana, Majster Orosius, asi 1410)

Existujú dobré dôvody preto, aby si občania mesta pripomínali cnosti svojich zakladateľov, ktorým na rozdiel od tých ďalších generácií nechýbal zmysel pre povinnosť, odvaha, obetavosť alebo vytrvalosť. Vďaka úspechu zakladateľov štát prosperoval a naberal na sile. Naopak mľandraví a skorumpovaní občania, ktorým chýbajú cnosti, nemôžu vytvoriť silný a bezpečný štát.

"Milujte svoju krajinu, ale nerobte z nej modlu. Rímski občania neboli veľkí pre slávu Ríma; Rím sa stal slávny vďaka veľkému duchu jeho ľudí." Zdieľať

Diskusia so študentmi o Augustínovej Božej obci prebehla v klimatizovanej učebni v jeden horúci letný deň v centre Houstonu: „Uvážte, akí ľudia postavili Houston,“ povedal som študentom, „v čase, keď ešte ľudia nemali klimatizáciu. Museli mať vnútornú silu vydržať tieto horúčavy a milovali svoju krajinu, pretože tu žili a mnohí pre ňu aj umierali. Ale keď v Houstone dôjde k nejakej katastrofe a klimatizácia bude na dlhšiu dobu vyradená z prevádzky, nečakajte na nás, severanov, aby sme vám obnovili vaše mesto. My odtiahneme na sever a počkáme si, kým nejaký tvrdý chlapík z Texasu zase nakopne elektrinu. Prídeme znovu, ale až potom, keď sa tu bude dať znovu žiť.“

Spojené štáty prežívajú ťažké časy. Ak by žil Augustín dnes, asi by nám povedal to isté, čo svojim rímskym spoluobčanom: Milujte svoju krajinu, ale nerobte z nej modlu. Rímski občania neboli veľkí pre slávu Ríma; Rím sa stal slávny vďaka veľkému duchu jeho ľudí.

Históriu má v rukách Hospodin, ktorý ju riadi. Čo môžeme urobiť my? Môžeme sa usilovať zmeniť svoje srdcia. Nenechať sa zlomiť. Vydržať. Obetovať sa pre spoločné dobro. Dávať na druhých pozor. Prosiť o milosť, ktorá nás robí cnostnými v našich srdciach, aby sme dokázali čeliť výzvam tak neoblomne, ako naši predkovia. Neexistuje žiaden zázračný elixír, žiadna skratka, žiadna magická páka, ktorou keď potiahneme, tak všetko bude zase dobré. Existuje iba dlhá, úzka a strmá cesta premeny srdca a mysle.

Modlime sa a vydajme sa na túto cestu. Je to cesta, ktorá vedie do Božej obce.

Randall Smith
Autor je profesorom teológie na University of St. Thomas, Houston, Texas.

Pôvodný text: The Virtues of the City, ilustračné foto: thecatholicthing.org

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo