Komentáre a názory 22. február 2017

Porovnajme si Sulíkov nacionalizmus

Jaroslav Daniška
Jaroslav Daniška
Napríklad, hoci Rusko odrezalo Ukrajinu od plynu, Západ spolupracuje s Gazpromom na veľkolepom plynovom projekte na úkor Ukrajiny. Ale v prospech voličov.
Napríklad, hoci Rusko odrezalo Ukrajinu od plynu, Západ spolupracuje s Gazpromom na veľkolepom plynovom projekte na úkor Ukrajiny. Ale v prospech voličov.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Jaroslav Daniška

Porovnajme si Sulíkov nacionalizmus
Foto: Michal Svítok/TASR

Richard Sulík najskôr povedal, že nie je európsky liberál, teraz pridal, že sa považuje za nacionalistu. Jedno aj druhé popudilo bratislavských liberálov. Mýlia sa. Sulíkov liberalizmus je taký, aký bol pred dvomi či piatimi rokmi a s nacionalizmom je to rovnako. Ak sa tu niekto zmenil, Sulík to nie je.

Sulíkova definícia nacionalizmu je všetkým možným len nie nacionalizmom.

Na otázku Milana Šimečku či by súhlasil s definíciou, že je slovenský nacionalista, Sulík odpovedá: „Áno. Mojou náplňou práce a poslaním je bojovať za slobodu Slovákov. Koniec koncov, z ich daní som platený. To ale neznamená, že neuznávam slobodu iných národov.“

Bravó! Tak Sulík je nacionalista, povedal to o sebe predsa sám.

Ale v čom? Kedy sa postavil proti právam maďarskej menšiny u nás, kedy chcel diskriminovať Čechov, iných občanov EÚ, kedy hľadal vnútorného nepriateľa, kedy uprel riadny azylový proces žiadateľovi o azyl?

Na čo sa to tu hráme?

Rakúsky kancelár Kern, ktorý navrhuje diskrimináciu občanov EÚ z východnej Európy, ktorí si hľadajú prácu v Rakúsku, je v tejto veci nacionalista. Anglický premiér Cameron aj jeho nástupníčka Mayová, ktorí chceli znížiť počet Východoeurópanov (občanov EÚ) v Británii a skrátiť im sociálne dávky, na ktoré majú ako tamojší pracujúci rovnaký nárok ako Briti, sú v tejto veci tiež nacionalisti.

Keď francúzsky prezident Holland navrhoval, aby šoféri kamiónov z iných štátov EÚ, ktorí pôsobia vo Francúzsku, mali povinne vyššie mzdy (na francúzskej úrovni), bol za tým ekonomický nacionalizmus, pretože opatrenie malo poškodiť Poliakov či Rumunov na úkor Francúzov.

Keď kancelárka Merkelová spolu s Francúzmi presadila, aby grécky dlh voči európskym bankám prešiel na štáty, bol za tým aj nacionalizmus, pretože tým výrazne pomohla nemeckým a francúzskym bankám a poisťovniam a dlh preniesla na občanov všetkých štátov EÚ.

Keď jej predchodca podpísal dohodu s Ruskom o plynovode Nordstream a jej nástupca (veľmi pravdepodobne) podpíše dohodu s Ruskom Nordstream II, bol a bude to nacionalizmus, pretože Nemci tým priamo poškodia nielen Ukrajinu, ale aj členské krajiny EÚ (najmä Slovensko a Poľsko) a uprednostnia svoj prospech.

Mapa plynovodu Nordstream I, ktorý úmyselne obchádza Ukrajinu a štáty východnej Európy. Kauza vyjednávania Nordstream II je ešte vážnešia, keďže Nemci o dohode s Rusmi uvažujú v čase ostrého konfliktu o Ukrajinu. Foto: wikimedia

Podobných príkladov nájdete v EÚ desiatky. Nacionalizmus nie je len doktrínou Marine Le Penovej či Jaroslawa Kaczynského, nacionalizmus je prítomný aj v politike liberálov, socialistov či konzervatívcov.

Nejde len o politikov, ale tiež byrokratov. Každý expert na politiku ECB vám povie, že kľúčový zápas v hodnotení stavu európskych bánk a ich toxických úverov sa udial v zákulisí, kde niektoré toxické úvery neboli hodnotené ako toxické len preto, že išlo o talianske či španielske banky. Aby sa im pomohlo. Keďže to presadzovali zástupcovia Španielov a Talianov, ako by ste to nazvali?

Ohrozuje to EÚ? Nuž do istej miery áno, ale nie je to náhodou tak, že boj proti takémuto nacionalizmu ohrozuje prežitie EÚ ešte viac? EÚ predsa nie je štátom a nemôže sa ním stať, členské štáty musia cítiť výhodnosť zo spolupráce, prípadne ju obísť v miere, ktorá neohrozuje celok.

Vráťme sa ale k Sulíkovi. Vedel by niekto ukázať prstom, kedy niečo podobné urobil Sulík voči Nemcom, Rakúšanom, Britom, Poliakom? Toľko k debate o jeho nacionalizme.

Sulíkov rozhovor a jeho kampaň na lídra opozície a budúceho premiéra je ale vážna. Nielen preto, že Sulík k nej pristupuje s vážnosťou, akú doteraz venoval iba rovnej dani a odvodovému bonusu, nielen preto, že má iniciatívu a vie zaujať. Ale tiež preto, že Sulík presahuje zvyšok opozície, neurobil chybu a potvrdil inštinkt v ťažkých témach (Grécko, migračná kríza) a má ťah k moci.

Je tu však problém. Veľký problém. Týka sa slovenských konzervatívcov. Najdôležitejšia veta, ktorú Sulík v poslednom rozhovore povedal, znie: „Som za to, aby Slovensko bolo liberálnejšie, než je dnes.“

Sulík túto vetu myslí vážne. Dokazuje to nielen jeho prístup k rozvodom, potratom, eutanázii či adopcii detí homosexuálnymi pármi. Áno, nie sú to jeho srdcovky, nebude o tom veľa hovoriť, ale pri hlasovaní nezaváha. Za svoj program to považuje.

Zvykli sme si, že Robert Fico a jeho ministri námietky Cirkvi a angažovaných kresťanov síce neberú úplne, v mnohom im nerozumejú a určite sa s nimi nestotožňujú, ale berú ich s rešpektom. Čo niekedy celkom stačí, aby sa mnohé veci zastavili alebo pozmenili.

Čo myslíte, ako vážne by ich bral Richard Sulík?

Ako by asi vyzerala diskusia o eutanázii? A koľko by trvala, ak by v parlamente bola k dispozícii väčšina?

Týmto textom chcem povedať jednu vec. Robert Fico pevne sedí na stoličke premiéra. Richard Sulík sa pomerne úspešne snaží zvyšok spoločnosti presvedčiť, že na stoličke budúceho premiéra sedí on. Ak sa to podarí, to najznepokojivejšie je, ako to vypovedá o zmene našej krajiny.

Bývalý komunista na jednej stoličke. Liberál slovenského typu na druhej stoličke.

Nechýba vám tam niečo?

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0

Najčítanejšie

Deň Týždeň

Najčítanejšie

Deň Týždeň
Diskusia 0