Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
21. február 2017

Prečo sa nepodarilo zakázať hazard v Bratislave?

Existuje viacero indícií, že v pozadí rozhodnutia o hazarde nemuseli byť iba názorové rozdiely.
Prečo sa nepodarilo zakázať hazard v Bratislave?

Bratislavský primátor Ivo Nesrovnal sa rozpráva s mestskými poslancami tesne pred hlasovaním o zákaze hazardu. (Foto: Pavol Rábara)

Ak chceme pochopiť, čo sa stalo minulý štvrtok na mestskom zastupiteľstve, treba sa vrátiť na začiatok.

Je pravda, že petíciu za zákaz hazardu podpísali všetci 45 bratislavskí mestskí poslanci. Bolo by však mylné sa domnievať, že všetci do jedného boli skalopevne presvedčení zástancovia zákazu.

V čase, keď petícia vznikala, bola iná atmosféra. Zákon vtedy vyžadoval, aby petíciu podpísalo 30 percent dospelých obyvateľov Bratislavy, čo nevyzeralo ako automaticky úspešný projekt.

Je preto možné, že niektorí poslanci podpísali petíciu len preto, aby sa na nich zbytočne neukazovalo. V skutočnosti však kalkulovali s tým, že organizátorom petície sa potrebný počet podpisov nepodarí vyzbierať.

Lenže stalo sa.

Nerušme, regulujme

Na magistrát priniesli vlani začiatkom leta 136 139 podpisov Bratislavčanov. A tu prišla ďalšia zápletka. Tretina z nich sa vyparila, čo malo viacero následkov. Petíciu dal primátor Nesrovnal prekontrolovať na register obyvateľstva do Banskej Bystrice a hlavne, medzičasom sa zmenil zákon.

Dobrou správou bolo, že sa novelou znížilo kvórum, takže Bratislave už stačilo 15 percent podpisov. Lenže novela zároveň zaviedla štyri kategórie budov, v ktorých môže samospráva hazard regulovať.

A tak, keď primátor Nesrovnal predstavil koncom januára návrh VZN o zákaze hazardu, začali viacerí poslanci špekulovať, že nie sú za úplný zákaz, ale „v zmysle zákona“ za reguláciu podľa kategórií.

Presne o tom bola celá dráma štvrtkového hlasovania. Časť poslancov chcela presadiť, aby sa VZN-ko „rozbilo“ na štyri časti a hlasovalo o každej zvlášť. Lenže v tom videli odporcovia hazardu riziko. Ak by sa ponechal hazard v hoteloch, zostal by legálny aj v penziónoch, keďže ide podľa zákona o tú istú kategóriu. A existovala obava, že malé herne by sa účelovo preklasifikovávali na malé penzióny.

Vývoj na štvrtkovom zastupiteľstve spôsobil, že k rozčleneniu VZN-ka nedošlo. Poslanci požadujúci plošný zákaz chtiac-nechtiac vyšachovali skupinu poslancov, ktorí sa dožadovali inovatívneho hlasovania.

Šlamastika mala pôvod ešte v dopoludňajších hodinách, keď poslanci len ústne súhlasili s procedurálnym návrhom poslanca Drozda o tom, aby sa o VZN-ku hlasovalo nie ako o celku, ale o jeho štyroch kategóriách osobitne. Potom večer, na konci dlhého a únavného dňa, sa začali poslanci naťahovať, či treba hlasovať o Drozdovom návrhu alebo môžu ísť priamo hlasovať o „rozčlenenom“ VZN-ku.

Spor na hodinu a pol paralyzoval zastupiteľstvo. Napokon sa o návrhu rozčleniť VZN-ko hlasovalo, ale neúspešne, a preto sa vzápätí rozhodovalo o samotnom VZN-ku ako celku. A tu sa veľká časť poslancov zdržala, respektíve nehlasovala. K prijatiu zákazu hazardu chýbal jeden hlas. 

Podozrenia na scéne

Tu treba zasvietiť reflektory na pár postáv.

Prvou je primátor Nesrovnal. Ako predseda petičného výboru za zákaz hazardu nedokázal zabezpečiť hlasy v prospech VZN od svojich dvoch námestníkov: Milana Černého a Ľudmily Farkašovskej. Teda ľudí, ktorí sú vo funkciách len vďaka jeho rozhodnutiu.

Nesrovnal to doteraz nevysvetlil. Na pondelkovom brífingu novinárom povedal, že námestníci sú momentálne na dovolenke a rozprával sa zatiaľ iba s jedným. „Je to veľmi ťažké a závažné zlyhanie,“ konštatoval Nesrovnal s tým, že pripúšťa úvahy o druhej šanci pre nich.

Treba tiež povedať, že primátor riadil zasadnutie zastupiteľstva spôsobom, ktorý v niektorých chvíľach viedol k chaosu, čo bola voda na mlyn pre všetkých, ktorí mali záujem plošný zákaz hazardu sabotovať.

Poslanci, ktorí hlasovali proti plošnému zákazu hazardu, sa obhajujú arzenálom procedurálnych, odborných a ideových argumentov. Zo strany viacerých z nich však táto obhajoba vzhľadom na ich predchádzajúce vystupovanie neznie príliš presvedčivo a posilňuje podozrenie, že ide o účelovú komunikačnú stratégiu s cieľom ustáť verejnú kritiku.

Inzercia

Napríklad mestský poslanec z Dúbravky Peter Hanulík patril v minulosti k najhlasnejším kritikom hazardu. Na minulotýždňovom zastupiteľstve však začal odrazu argumentovať prieskumom, ktorý si dal urobiť. Podľa neho je vraj 52 percent obyvateľov Dúbravky, ktorí odpovedali na jeho dotazník, proti plošnému zákazu hazardu. A tak aj pán poslanec zmenil názor.

Otázniky vyvoláva aj správanie ďalšieho mestského poslanca Jozefa Uhlera. Tento čerstvo ohlásený kandidát na post bratislavského župana tiež viackrát verejne tvrdil, že podporuje plošný zákaz hazardu. Akurát neprišiel na zasadnutie zastupiteľstva, kde sa tom hlasovalo. Vraj zo zdravotných dôvodov.

Jedna z prestávok počas 13-hodinového zasadnutia mestského zastupiteľstva. 

Podobné piruety, ale tiež fakt, že na strane odporcov plošného zákazu sa aktívne angažovali komunálni lobisti, ako mestský poslanec za Smer Martin Borguľa (známy aj z kauzy predraženého upratovacieho tendra na ministerstve obrany za minsitra Kašického), odštartovali okamžite po hlasovaní špekulácie, že v pozadí rozhodnutia nemuseli byť iba názorové rozdiely.

Asi najďalej zašiel mestský poslanec z Petržalky Ján Hrčka, ktorý v článku na portáli aktuality.sk poukázal aj na takúto súvislosť. „Pri hlasovaní išlo o veľa, lebo v hazarde sa točí veľa peňazí. PR agentúra zástupcov hazardných hier pravdepodobne pripravila argumentáciu, prečo je táto petícia nezmyselná a nerealizovateľná. Vyškolená časť poslancov, ktorí sami seba nazvali „rozumnou koalíciou“, ich opakovali ako z pásky.

Keď si pozriete ich mená, pochopíte, že sa tam vyskytujú najznámejší politickí kšeftári. Tie isté mená zahlasovali za predaj PKO za 1 euro, za mestské podniky, kde boli preukázateľne korumpovaní a kupovaní poslanci, či už za funkcie, alebo iné plnenia. Väčšina z týchto poslancov mala v minulosti najdrahšie volebné kampane.“

Hrčka tiež uviedol, že cena jedného hlasu za nepodporenie plošného zákazu hazardu sa údajne pohybovala okolo 50-tisíc eur.

Ako ďalej?

Vyzerá to tak, že sa črtá nový súboj. Odporcovia hazardu chystajú opätovný pokus o plošný zákaz. Naznačuje to aj primátor Nesrovnal, podľa ktorého by sa malo hlasovať o pôvodnom návrhu, teda o absolútnom zákaze hazardu na území mesta, teda tak, ako žiada petícia.

Na najbližšom zastupiteľstve sa však môže objaviť aj nový návrh VZN-ka, ktoré bude za zákaz herní len v niektorých kategóriách. Poslanci, ktorí minulý týždeň nepodporili plošný zákaz, vydali stanovisko, v ktorom avizujú zbieranie podpisov na zvolanie mimoriadneho zastupiteľstva, na ktorom sa má VZN o regulácii hazardu schváliť.

„Chápeme obavy niektorých kolegov, že z dôvodu zle formulovaného zákona, ktorý neumožňuje úplne detailné rozdelenie budov, ako napríklad zachovať len živé kasína v luxusných hoteloch, nemusí regulácia priniesť želané výsledky. Preto dávame verejný prísľub, že ak sa schválená regulácia neosvedčí a nebude stačiť, na budúci rok sme pripravení prijať aj úplný zákaz hazardu,“ napísali 17 poslanci v spoločnom stanovisku.

Takýto postup verejne napadol starosta bratislavského Starého Mesta Radoslav Števčík.

Podľa neho je jedinou právne čistou možnosťou hlasovať opäť za úplný zákaz hazardu, inak bude nariadenie napadnuté ako nezákonné.

„Ak má byť schválená zákonná norma obce, bude sa musieť opäť hlasovať v súlade s petíciou o úplnom zákaze hazardu. Na to, aby obec mohla prijať reguláciu a čiastočný zákaz, ako to požadujú niektorí poslanci a starostovia, bude potrebná nová petícia, ktorú podpíše najmenej 15 percent bratislavských voličov,“ myslí si komunálny politik.

Svoj plán majú aj aktivisti z Iniciatívy Zastavme hazard. Oznámiť ho majú ešte tento týždeň.

Foto: Pavol Rábara

Odporúčame