Budujte, ak môžete. Je v tom niečo božské

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Budujte, ak môžete. Je v tom niečo božské

Michael Novak. Foto - Acton Institute

V časoch, keď sa všetci stavajú do roly obete, je odkaz Michaela Novaka ešte aktuálnejší ako pred pár rokmi.

Počas uplynulého víkendu sa viaceré z najvýznamnejších svetovových médií vrátane New York Timesu či Wall Street Journalu venovali v rozsiahlych esejach synovi potomkov slovenských emigrantov Michaelovi Novakovi.

Potomok slovenských spišských emigrantov, filozof a teológ, spočiatku ľavicový liberál a neskôr hlas konzervatívneho katolicizmu, bol jedným z najsilnejších kresťanských hlasov vo verejnom živote Ameriky.

Pôsobil aj v praktickej politike, za Ronalda Reagana bol americkým vyslancom pri komisii OSN pre ľudské práva. Bol členom úzkeho kruhu poradcov, fakticky spoluautorov najvýznamnejšej sociálnej encykliky Jána Pavla II. Centesimus annus, kde sa pápež zamýšľal aj nad dôsledkami pádu komunistického režimu. Napísal štyri desiatky kníh na rozličné témy, od športu cez kultúru a politiku až po ekonomiku.

Po Nežnej revolúcii často navštevoval Slovensko a vystúpil tu s viacerými prednáškami, z jeho iniciatívy tu vznikla letná škola pre mladých Free Society Seminar, na ktorú sám pravidelne chodil. Kto sa na niektorej z jeho prednášok zúčastnil, zažil M. Novaka ako prívetivého rečníka a trpezlivého diskutéra.

Napriek šírke svojho záberu sa Michael Novak zapísal do povedomia najmä ako filozof obraňujúci kapitalizmus. A je to v podstate spravodlivé zaškatuľkovanie. K tejto téme sa vracal opakovane, z viacerých strán a v rozličných spojeniach. Z nášho pohľadu sa môže zdať zvláštne, že sa tejto pragmatickej téme venoval aj z teologického pohľadu. V USA bolo zrejme ešte zvláštnejšie, že to robil ako katolík.

Obrana kapitalizmu a slobodného podnikania je tam silne spätá najmä s protestantským kresťanstvom, ktoré svojou silnou morálnou podporou pre slobodné podnikanie výrazne dopomohlo k rýchlemu rozvoju Ameriky v uplynulých storočiach. Katolíci boli výraznejší skôr v sociálnych hnutiach.

Najspomínanejším dielom M. Novaka je jeho opus Duch demokratického kapitalizmu. (No pre tých, ktorí chcú rýchlejšie polopatistickejšie vysvetliť, prečo Novaka tak nadchýna slobodný trh, viac poslúži jeho útlejšia kniha Biznis ako poslanie.)

Kapitalizmus nie je božstvo

Novak sa pridáva k tým, ktorí na obranu kapitalizmu používajú tradičné a overené argumenty, ako napríklad jeho inovatívnosť, efektívnosť či schopnosť rýchlo reagovať na dopyt. Hoci, ako sám opakuje, nič z tohto nefunguje v kapitalizme dokonale, všetky ostatné systémy v dvadsiatom storočí, najmä socializmus, v týchto kategóriách zlyhali neporovnateľne viac.

No to sú pre neho až sekundárne argumenty, nefascinujú ho samy osebe. To, čo ho fascinuje, je schopnosť človeka tvoriť, ak sa ocitne v slobodnom prostredí. Vytvárať nepredpokladané vzťahy, ktoré to umožňujú, hoci aj s ľuďmi, s ktorými by ste si inak žiadne vzťahy nevytvorili. Všíma si tiež, ako zdravý kapitalizmus núti tých šikovnejších, aby svoje schopnosti investovali, ako zlepšiť svet aj ostatným, ktorí sú ich klientmi.

Túto neutíchajúcu pohnútku niečo tvoriť pokladá za súčasť božskej stopy v človeku, stvoreného na obraz Stvoriteľa, pre ktorého je tvorenie súčasť jeho podstaty.

Hoci je Novak pevným zástancom kapitalizmu, nijako si ho nezbožšťuje, na to je príliš teologicky zakorenený. Zdieľať

Novak tiež podotýka, že tieto prirodzené pohnútky vložené do „srdca človeka“ nie sú samoúčelné, ale sú súčasťou jeho poslania v materiálnom svete. Bez tohto motora by nebola možná ani solidarita, charita či iné spôsoby prejavu spolupatričnosti voči iným.

Preto tak nástojí na tom, aby spoločnosť podnecovala a doceňovala iniciátorov tvorenia.

Hoci je Novak pevným zástancom kapitalizmu, nijako si ho nezbožšťuje, na to je príliš teologicky zakorenený. Nevidí v ňom liek na všetky neduhy civilizácií, naopak, vracia sa aj k téme, že bez udržiavania cností jeho aktérov (podnikateľov aj politikov stanovujúcich pravidlá) kapitalizmus degeneruje a jeho prínosy sa strácajú.

Podľa neho však pokusy nahradiť tento systém iným usporiadaním prinesú napokon oveľa viac zla, preto je strategickejšie vyvíjať tlak na budovanie cností v rámci kapitalizmu, ako volať po jeho deštrukcii bez predstavy, čo by ho malo nahradiť. Alebo si nahovárať, že spoločnosť dokáže fungovať vo fantazmagorickom paralelnom vesmíre, ako to hlásal napríklad marxizmus.

Rovnako, korporatívny kapitalizmus či crony capitalism, teda systémy, kde vplyvní hráči deformujú trh vo svoj prospech či budujú komplikované schémy, ako sa vyhnúť dodržiavaniu pravidiel, väčšinou s pomocou vlád, ktoré korumpujú, pre neho už nie sú kapitalizmom. Hoci Novak na tieto veci upozorňuje, dá sa súhlasiť s tým, že sa téme degenerácie kapitalizmu venuje len okrajovo.

Svoju úlohu vníma inak. Medzi intelektuálmi (publicistami, akademikmi), tak v Amerike, ako ako aj v Európe, kde výrazne prevláda prísne kritický ľavicový pohľad na kapitalizmus, chce byť hlasom, ktorý sa ho zastane.

Priamočiarosť, ktorá bude chýbať

V spoločenskej debate už cítiť pretlak tých, ktorí upozorňujú na najrozličnejšie zlyhania kapitalizmu a stanovujú stále nové kritériá, ktorými možno živiť debatu o tom, kto je veľká a kto ešte väčšia obeť dnešného systému.

V niektorých prostrediach je pocit obete oprávnený, no za posledné roky sa zdá, že za obeť sa už považujú všetky vrstvy spoločnosti a zrazu niet nikoho, kto by mal znášať náklady spojené s kompenzáciou pre „utláčaných“. Efekt vidno aj v dátach o tom, ako klesá záujem o podnikanie medzi mladými a zvyšuje sa ich sklon pracovať tam, kde majú istotu. 

Novak cítil, že ak je spoločnosť mentálne nastavená tak, že oceňuje tvorenie, odzrkadlí sa to aj v jej zdravšom politickom smerovaní a zvýši to jej šance ubrániť si svoju slobodu. Zdieľať

Čoraz nástojčivejšie sa objavuje aj otázka, ako korelácia pocitu obete koreluje s rastom atraktivity politikov, ktorých riešenia sú nebezpečnejšie ako problémy samotné.

Novak cítil, že ak spoločnosť bude presadzovať slobodu podnikať a oceňovať tých, ktorí túto slobodu korektne využívajú, odzrkadlí sa to v jej zdravšom politickom smerovaní a zvýši to jej šance ubrániť si svoju slobodu ako takú.Preto svojou životnou prácou vyzýval k takémuto mentálnemu nastaveniu. Snažil sa nadchnúť ľudí, aby sami seba vnímali ako tvorcov, aby sa pustili do „dobrodružstva budovania“. Zvlášť to kládol na srdce tým najschopnejším, pre ktorých to podľa neho je až spoločenská povinnosť.

V debate expertov preplnenej analýzami o príjmovej nerovnosti či o tom, ako sofistikovane regulovať najrozličnejšie odvetvia či ako využívať poznatky psychológie v behaviorálnej ekonómii s cieľom optimalizovať správanie ľudí, bude tento jeho priamočiary apel chýbať.

Článok vyšiel s podporou Nadácie Konrada Adenauera.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo