List Trumpovi: Volanie po studenej vojne

List Trumpovi: Volanie po studenej vojne

Slovenský premiér Mikuláš Dzurinda (vľavo) počúva amerického prezidenta Georgea W. Busha, ktorý odpovedá na otázky novinárov počas ich spoločného stretnutia 13. marca 2006 v oválnej pracovni Bieleho domu vo Washingtone. TASR/AP

Sedemnásť bývalých politikov z krajín strednej a východnej Európy napísalo list zvolenému prezidentovi USA Donaldovi Trumpovi. Zo Slovenska je signatárom listu bývalý premiér Mikuláš Dzurinda.

O dokumente je potrebné povedať päť vecí. Po prvé, je to volanie po vojne, prinajmenšom studenej. Po druhé, jeho autori nerozumejú dôsledkom zahraničnopolitických rozhodnutí. Po tretie, jeho metódou je pokrivenie reality. Po štvrté, list je cynický. Podpísali ho aj ľudia, ktorí nás už do jednej úplne zbytočnej vojny, a to v Iraku, voviedli a chceli by opäť poučovať Trumpa i nás. Po piate, aj keď signatári už nie sú v aktívnej politike, listu treba venovať pozornosť, lebo predstavuje v malom to, čo sa teraz deje vo washingtonskej, teda svetovej politike vo veľkom.

Nesmiete sa s Rusmi dohodnúť, pán prezident!

Jadrom listu je výzva zvolenému prezidentovi Trumpovi, aby sa s Putinom nedohodol na žiadnej veľkej dohode. To je vskutku nebývalé. Dohodnúť sa s Putinom nikdy nevedie k niečomu pozitívnemu? Veď aj nemecká kancelárka Merkelová s francúzskym prezidentom Hollandom sa dohodli s Putinom na Minských dohodách, ktoré síce neukončili konflikt na Donbase, ale aspoň vytvorili krehké prímerie a zastavili krviprelievanie, a teda to nebola malá dohoda. Veď účastníkom týchto dohôd bol aj ukrajinský prezident Porošenko. A americký prezident sa nesmie s Rusmi dohodnúť na ničom podstatnom.

Veď zatiaľ sa z Trumpovho tábora spomína jediný predmet možnej rusko-americkej dohody, a to je spolupráca na likvidácii Islamského štátu ISIS, čo nie je nepodstatná vec. Na tom je niečo zlé? Už pred rokom po terore vo Francúzsku, ku ktorému sa prihlásil ISIS, sa o čosi pokúšal francúzsky prezident, keď žiadal Rusov o koordináciu pri následných francúzskych náletoch na pozície ISIS. A americký prezident sa nemá s Rusmi dohodnúť na ničom podstatnom?

Donald Trump navrhuje zmeniť prístup k Rusku a dohodnúť sa na spoločnom postupe proti ISIS. Foto: Gage Skidmore/flickr.com

Jediným výsledkom uskutočnenia predstáv signatárov listu by bola eskalácia napätia medzi Ruskom a Západom. Pokračovanie novej studenej vojny. A keďže signatári v liste stále, i keď pod inými slovami, presadzujú členstvo Ukrajiny v NATO, tak by to bola nielen vojna studená.

Prečo to signatári robia? Preto, lebo ich minulá politická činnosť bola založená na kréde, že Trumpovi predchodcovia v Bielom dome majú vždy pravdu. Lenže Trumpovi predchodcovia ju vždy nemali. Aj oni sa podpísali na súčasnej kríze vzťahov medzi Východom a Západom. Ak Trump vzťahy zlepší, bude vidno aj to, čo všetko škodlivé signatári v minulosti podporovali.

Títo ľudia nevedia predvídať dôsledky zahraničnopolitických rozhodnutí

Značná časť listu je venovaná problému Ukrajiny. Signatári poukazujú na to, že americká politika za Trumpa by nemala demoralizovať tých, ktorí sa snažia o euro-atlantickú orientáciu Ukrajiny. Preložené do normálnej reči, Trump by nemal brániť snahám o začlenenie Ukrajiny do NATO.

Treba otvorene povedať, že pokračovať v snahe začleniť Ukrajinu do NATO znamená oživenie konfliktu na Ukrajine. Znamená to vojnu, a to horúcu. Veď už to k vojne raz priviedlo. To signatári nevedia? Tvária sa, že nie. 

Predstavte si tú nedávnu americkú politiku. Začleniť Ukrajinu do NATO a ohroziť vplyv Ruska na dianie v Čiernom mori. A čakať, že Rusko nič neurobí. Robiť ukrajinsko-americké vojenské cvičenie priamo na Kryme a čakať, že Rusko nikdy nič neurobí. Pochopiť Jeľcinov akt rozpustenia Sovietskeho zväzu tak, že potom už kedykoľvek možno vyhodiť ruskú čiernomorskú flotilu zo Sevastopola, a vojensky neporazená jadrová veľmoc Rusko nič neurobí. Podporovať práve tých ukrajinských politikov, ktorí sa takýmto vyhodením zo Sevastopola Rusom stále vyhrážajú. A myslieť si, že Rusi stále nič neurobia. Potom sa politicky postaviť za násilný štátny prevrat na Ukrajine. Ten odstráni prezidenta, ktorý podporoval neutralitu Ukrajiny, a vynesie k moci opäť garnitúru ukrajinských politikov, ktorí chcú začleniť Ukrajinu do NATO. A stále čakať, že Rusko nič neurobí.

A tváriť sa, že Ukrajinci chcú ísť do NATO ako jeden muž, ignorovať, že celé roky prieskumy verejnej mienky svedčia o nechuti Ukrajincov voči NATO, a potom si zakrývať oči pred tým, že časť obyvateľstva na východe krajiny proti proamerickej kyjevskej vláde povstala so zbraňou v ruke.

A táto politika skrachovala. A čo nám ponúkajú jej vykonávatelia? Ponúkajú nám možnosť permanentného morálneho rozhorčovania sa nad tým, akí tí Rusi sú. Aby sa ľudia náhodou nezačali pýtať, čo to bola za bohorovná ignorantská politika. A či sa ten koniec nedal a nemal predvídať. Tým skôr, že Rusko otvorene protestovalo proti americkému unilateralizmu prinajmenšom od Putinovho prejavu na bezpečnostnej konferencii v Mníchove v roku 2007.

Nevypočítateľný Vladimír Putin? Čo je odraz a čo realita? Foto: TASR/AP

Čo myslíte, čomu má poslúžiť floskula posledných rokov o „nevypočítateľnom“ Putinovi? Iba na ospravedlnenie tých, ktorým skrachovala politika. Veď čo je nevypočítateľné, to sa nedá predvídať, však? Skutočnosť je taká, že ruská reakcia sa predvídať dala a mala. Bola absolútne vypočítateľná. Otázka bola, kedy príde, a nie, či príde.

Nie všetci politici Západu sú autisti neschopní vnímať realitu. Bývalý minister obrany USA v rokoch 2006 – 2011 Robert Gates vo svojich pamätiach (Robert Gates: Služba, Host 2016, str.169) uviedol o snahe začleniť Ukrajinu do NATO:

„Snahy začleniť Ukrajinu a Gruzínsko do NATO boli absolútne cez čiaru. Korene ruského impéria siahajú do Kyjeva 9. storočia, takže to bola obzvlášť monumentálna provokácia.“

Takže monumentálna provokácia. Autor tohto článku by sa neodvážil použiť až taký silný výraz. Ak to hovorí bývalý šéf Pentagonu, no tak o tom premýšľajme. Alebo žeby to bol putinovec?

Lenže signatári listu Trumpovi o tom premýšľať nebudú.

Signatári bojujú proti oligarchom a extrémistom a karhajú bývalé vzory

Signatári varujú, že nesprávne Trumpove rozhodnutia by mohli na Ukrajine posilniť extrémistické, oligarchické a protizápadné prvky. Zamlčiava sa, že oligarchom sa darilo za Janukovyča a darilo sa im i po Majdane. Nie je jasné, ako by signatári vysvetlili, že za oligarchu nepovažujú prezidenta Porošenka, ktorému robil istý čas poradcu signatár Mikuláš Dzurinda.

Čo sa extrémistov týka, krídla im dalo práve to, že Západ ich uznal za súčasť politickej garnitúry Majdanu. Ešte pred februárovým prevratom, v decembri 2013, sa so šéfom extrémistickej strany Svoboda Tyahnybokom stretol hlavný Trumpov republikánsky protivník senátor John McCain. Boli to práve demonštranti hlásiaci sa k Svobode a Pravému sektoru, ktorí uskutočnili prevrat po takpovediac fyzickej stránke. Boli to práve títo ľudia, ktorí vo februári 2014 ignorovali dohodu medzi Janukovyčom a garnitúrou Majdanu, ktorú vyjednali európski ministri zahraničných vecí, medzi nimi signatár listu Trumpovi Sikorski. Veď to bol aj Sikorski, ktorý ich uznal za partnerov v rokovaní. Teraz nás pred nimi varuje?

Na snímke zľava minister zahraničných vecí Nemecka Frank-Walter Steinmeier, ruský šéf diplomacie Sergej Lavrov a ich poľský rezortný kolega Radoslaw Sikorski na tlačovej konferencii po rokovaní v Petrohrade o kríze na Ukrajine 10. júna 2014. Foto: TASR/AP

Signatári sa aj snažia jemne sa odtlačiť od svojich nedávnych vzorov, prezidentov Busha II a Obamu. Ich snaha dohodnúť sa s Putinom na báze priateľstva a dôvery vraj bola chybou. Nuž, pripomeňme, že Bush II chcel napríklad rozmiestniť na východe Európy rakety a Obama chcel zvrhnúť jediného ruského spojenca na Blízkom východe, sýrskeho prezidenta Bašara Asada. Žiadna reálna snaha dohodnúť sa s Putinom tam nebola.

Šli sme s vami do Iraku, počúvajte nás!

Absurdná je pasáž listu, v ktorej signatári píšu: „Keď nás Amerika v minulosti volala, prišli sme. ... Boli sme s vami v Iraku. ... Spolu sme niesli riziko, spolu sme obetovali synov a dcéry.“

Oni sa tým chvália. Niektorí signatári úplne zbytočne kričali Vlk! Vlk!, podporili vojnu v Iraku, ktorá odštartovala sektárske násilie so státisícami obetí a presídlením miliónov, úplný rozvrat Blízkeho východu, ktorý trvá do dnešných dní a ktorý vyústil do obrovskej migračnej vlny do Európy. ISIS vznikol v západnej, sunnitskej časti Iraku ako opozícia voči proamerickému bagdadskému režimu a odtiaľ expandoval do susednej Sýrie, kde sa stal súčasťou dlhodobej občianskej vojny.

A oni sa chvália podporou invázie do Iraku pred Trumpom, ktorý v kampani ničil Bushovcov aj Clintonovú práve preto, lebo schválili vojnu v Iraku. Americký moslim Khizr Khan, ktorého syn zahynul v Iraku ako americký vojak, v slávnom vystúpení na konvente Demokratickej strany kritizoval Trumpom sľubované zastavenie imigrácie moslimov do USA. Trump odpovedal, že keby sa vo veci Iraku realizoval Trumpov odmietavý postoj k vojne, nebol by zahynul ani Khanov syn, ani ďalší Američania. A signatári Trumpovi pripomínajú, ako obetovali synov a dcéry. Absurdné.

Dnes sa črtá ukončenie veľkej vojny na Blízkom východe. Angažuje sa v ňom aj Rusko. A Trump nemá s Ruskom rokovať o ničom veľkom. A žiadajú ho o to aj tí, čo stáli pri začiatku toho rozvratu.

List je malou súčasťou veľkého obrazu

Význam listu je síce limitovaný významom jeho signatárov, ale je dobrou ilustráciou globálneho procesu, ktorý v týchto týždňoch prebieha od Bratislavy až po Washington. To volanie po studenej vojne sa ozýva v radoch americkej Demokratickej strany, v radoch amerických republikánov nelojálnych voči Trumpovi, ako napríklad Marco Rubio a John McCain, aj vo veľkých liberálnych médiách Ameriky. Trump je zatláčaný do polohy akéhosi Putinovho agenta a jeho snaha dohodnúť sa je označovaná za podozrivú. Hlavným argumentom je momentálne ruská kybernetická vojna proti Amerike. O tom, že Rusi robia špionáž proti Amerike (a, samozrejme, Amerika proti Rusom a občas aj proti americkým spojencom) netreba pochybovať. Ale robiť z toho faktor, ktorý ovplyvnil americké prezidentské voľby, je ohlupovanie, ktorého cieľ je spochybniť Trumpovu legitimitu pri jednaní s Rusmi.

Ak by došlo k nejakému vojenskému konfliktu, trebárs aj malému, medzi Ruskom a nejakou európskou členskou krajinou NATO, dajme tomu v Pobaltí, celá táto plejáda starých amerických politkov, liberálnych médií, analytikov neokonzervatívnych thinktankov by bola politicky zachránená.

Ak sa Trump dohodne s Putinom a nastane pokoj, celá táto garnitúra je stratená.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo