K VECI: Vstaňte, poďme a pohnime rozumom

Boh kresťanského teizmu je Prameňom Rozumu. Sv. Ján nazýva druhú osobu sv. Trojice termínom Logos, čo je grécke slovo, od ktorého je odvodené aj slovo „logika“. V najväčšom prikázaní nachádzame výzvu „Milovať budeš Pána, svojho Boha (...) celou svojou mysľou" (Mt 22:37). Sv. Peter prikazuje veriacim, aby boli „stále pripravení obhájiť sa pred každým, kto [ich] vyzýva zdôvodniť nádej, ktorá [v nich] je“ a „robiť to skromne, s bázňou a s dobrým svedomím.“ (1 Pt 3:15-16). Sv. Pavol prikazuje cirkvi v 1. liste Solúnčanom (5:21) „všetko skúmajte a čo je dobré, toho sa držte“.

Pri objasňovaní otázok týkajúcich sa kresťanskej viery na areopágu [vŕšok starogréckeho boha Área – pozn. prekl.] sv. Pavol preukazuje nadpriemerné znalosti filozofických systémov a predstáv svojich oponentov. Pri spore s epikurejcami a stoikmi cituje gréckeho básnika Epimenidesa (Sk 17:28) alebo úryvky z diela Phainomena od gréckeho básnika Aratosa zo Solúnu (Sk 17:28), pričom v obidvoch prípadoch ide o mimokresťanské pramene. Schopnosť nájsť si čas naštudovať a porozumieť filozofickým systémom intelektuálnych odporcov bolo jednoducho prirodzenou súčasťou Pavlovej brilantnej apologetiky. Snažil sa nájsť spoločnú pôdu s nekresťanským publikom, aby sa s nimi mohol podeliť o príbeh kresťanstva.

Logický omyl falošnej dilemy

Vo svojich odpovediach na ich „zákerné“ otázky Ježiš neváhal odpovedať priamo a bez obalu. Uvážme nasledujúci výstup:

Vtedy farizeji odišli a radili sa, ako by ho podchytili v reči... [Spýtali sa Ježiša:] „Učiteľ, vieme, že vždy vravíš pravdu a podľa pravdy učíš Božej ceste. Neberieš ohľad na nikoho, lebo nehľadíš na osobu človeka. Povedz nám teda, čo si myslíš: Slobodno platiť cisárovi daň, či nie?“ Ale Ježiš poznal ich zlomyseľnosť a povedal: „Čo ma pokúšate, pokrytci! Ukážte mi daňový peniaz!“ Oni mu podali denár. Spýtal sa ich: „Čí je tento obraz a nápis?“ Odpovedali mu: „Cisárov.“ Tu im povedal: „Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu.“ (Mt 22:15,17-22).

Farizeji sa dopustili logického omylu falošnej dilemy, keďže ich otázka mala vzbudiť falošný dojem, že existujú iba dve možnosti, z ktorých jedna vylučuje druhú (napr. „Môžeš sa stať študentom alebo športovcom.“ – pritom pokojne môžeš byť oboje), alebo že okrem prezentovaných alternatív inej možnosti niet (napr. „Ak nie si kresťan, potom si ateista.“ – pritom však môžeš byť napríklad moslim).

Farizeji formulovali otázku tak, aby si Ježiš mohol vybrať medzi dvoma možnosťami – cisárom alebo Bohom, čím sa snažili vzbudiť dojem, že obidve možnosti spolu nie sú mysliteľné. Samozrejme, ak by si Ježiš vybral Boha a vylúčil cisára, pravdepodobne by ho udali Rimanom ako revolucionára. Ak by si vybral cisára a opomenul Boha, odmietli by ho zo židovských pozícií, pretože by tým poprel Boha Abraháma, Izáka a Jákoba.

Ježišova reakcia na túto pascu bola brilantná. Jednoducho poukázal na skutočnosť, že tu nejde o voľbu medzi Bohom a cisárom, ale o to, dať každej autorite to, čo jej patrí. Veď dieťa, ktoré počúvne príkaz rodiča upratať si izbu, tým nijako nenadradí autoritu rodiča nad autoritu Boha. Ak by však cisár rozkázal kresťanským občanom uctievať jeho osobu akoby bol Bohom (čo sa neskôr v dejinách cirkvi aj stalo), kresťania by boli oprávnení nepočúvnuť takýto príkaz, pretože byť adorovaný neprináleží cisárovi ani žiadnej inej ľudskej bytosti, ale výlučne Bohu.

Sv. Pavol na areopágu

Právo dobrej filozofie

Niektorí kresťania čítajú list Kolosanom 2:8 ako dôkaz, že sa majú vyhýbať filozofovaniu či používaniu rozumových argumentov: „Dajte si pozor, aby vás niekto nezviedol filozofiou a prázdnym mámením, založeným na ľudských obyčajoch a na živloch sveta, a nie na Kristovi!“

Lenže táto pasáž vôbec nehovorí kresťanom, aby sa vyhýbali filozofii a rozumovým argumentom rovnako ako príkaz nevypiť jed nehovorí kresťanom, že sa nemôžu stať lekárnikmi. Chcem tým povedať, že nikto nedokáže rozlíšiť zlú od dobrej filozofie a zlú argumentáciu od dobrej argumentácie bez uchopenia základných filozofických a logických princípov, ktoré sú na takéto rozlíšenie potrebné.

Zdá sa, že prístup sv. Pavla k svojim poslucháčom na areopágu hovorí jasnou rečou. Ako raz napísal C.S. Lewis: „Byť nevšímavý a hlúpy – čiže neschopný stretnúť sa so svojimi ideovými oponentmi na ich vlastnom ihrisku – je to isté ako odložiť zbrane a zradiť svojich nevzdelaných bratov, ktorí tu na zemi nemajú nikoho iba nás ako obranu proti intelektuálnym atakom pohanov. Dobrá filozofia má právo existovať, ak už pre nič iné, tak preto, aby mohla reagovať na zlú filozofiu.“

Francis J. Beckwith
Autor je profesorom filozofie a vzťahov štátu a cirkvi na Baylor University. Najnovšie vydal knihu Politics for Christians: Statecraft as Soulcraft (Politika pre kresťana: Múdrosť vládnutia ako múdrosť duše). Bloguje na stránke Return to Rome.

Pôvodný text: Come, Let Us Reason, medzititulky redakcia, ilustračné foto: yu.edu, thecatholicthing.org.