Obyvatelia turistických destinácií sa búria Prehnali sme to s dovolenkovaním?

Najvychytenejšie turistické destinácie sa búria proti turizmu. Na prvý pohľad sa to môže zdať nepochopiteľné, dovolenkári im predsa prinášajú príjmy v miliardách eur, vytvárajú pracovné miesta a zvyšujú životnú úroveň.

Ukazuje sa však, že z cestovného ruchu neprosperujú všetci rovnako a negatívny postoj voči turistom je čoraz citeľnejší.

Miestnym obyvateľom masový turizmus prekáža čím ďalej, tým viac a dávajú to najavo čoraz otvorenejšie.

„Toto bol môj dom“, „Smrdí to tu po turistoch“, „Choď domov“ – to je len pár nápisov z nálepiek, ktoré zaplavili španielske prímorské mesto Malaga. Mesto sa v posledných rokoch stalo obľúbenou turistickou destináciou pre milióny ľudí z celého sveta a vývoj návštevnosti ukazuje, ako sa tu z turizmu stáva čoraz masovejšia záležitosť.

Malaga má takmer 600-tisíc obyvateľov a v minulom roku do nej zavítalo 14 miliónov turistov. V roku 2008 ich pritom boli iba tri milióny. Mesto sa stalo najvyhľadávanejšou destináciou aj na portáli Airbnb, ktorý ponúka krátkodobé ubytovanie u súkromníkov.

Masifikácia turizmu je jasná, stačí sa pozrieť na čísla o medzinárodných dovolenkároch. V roku 1990 ich celosvetovo bolo 435 miliónov. Na prelome tisícročí už 680 miliónov a v roku 2023 ich počet dosiahol 1,3 miliardy.

Svet sa nebývalo rozcestoval. Mnohých obyvateľov Malagy však tento vývoj neteší. Predminulý víkend okolo 15-tisíc z nich vyrazilo do ulíc a protestovalo proti neudržateľnému turistickému ruchu, ktorý ničí ich mesto.

Boj proti nadmernému turizmu pritom v Španielsku nie je ničím novým a grafity, ktoré posielajú návštevníkov domov, sú bežnou súčasťou všetkých turistických destinácií.

Protest proti turizmu v Barcelone. Foto: TASR/AP

Keď si mestá platia antireklamu

Podobné protesty, ako boli v Malage, sa tento rok uskutočnili aj na Malorke, v Barcelone, v Madride či na Kanárskych ostrovoch. Nejde o novú záležitosť, odpor k masovému turizmu a nespokojnosť lokálnych obyvateľov sa však v posledných mesiacoch vystupňovali.

„Nie sme proti turizmu, sme proti modelu, ktorý nás priviedol k zhoršeniu podmienok našej krajiny, našich obyvateľov, pretože benefity z rastu turizmu sa neprejavujú v spoločnosti,“ povedala pre Euronews Rosario Correa, zástupkyňa platformy Salvar Chira-Soria.

Nespokojnosť s masovým turizmom sa netýka iba Španielska. Čoraz viac jej prejavy počuť zo všetkých európskych či svetových turistických top destinácií.

A začínajú sa diať doteraz nevídané veci. Kým ešte donedávna miestne autority investovali nemalé peniaze do prezentácie a marketingu, teraz prijímajú opačné opatrenia.

Medzi najznámejšie miesta, ktoré sa boria s nadmerným turizmom, patria talianske Benátky. Už dávnejšie mesto obmedzilo príchod veľkých výletných lodí, teraz zaviedlo aj vstupné pre jednodňových návštevníkov vo výške päť eur.

Iba za prvých 11 dní mesto predalo okolo 200-tisíc vstupeniek a vyzbieralo takmer milión eur. To prekonalo všetky očakávania.

Predaj vstupeniek však ukazuje, že nové opatrenie turistov neodradilo. Ale ani u domácich, ktorým by vstupné malo pomôcť, sa to nestretlo s veľkým nadšením. Ako pre Euronews povedala Susanna Polloni z benátskej solidárnej siete pre bývanie, „je to ďalší krok k Benátkam, ktoré nechceme, krok k normalizácii obrazu Benátok ako mesta múzea“.

Mesto však uvažuje nad tým, že ak sa opatrenie osvedčí, v októbri by sa poplatok zvýšil na desať eur.

Z ekonomického hľadiska sa osvedčí určite. V Benátkach žije asi 250-tisíc ľudí a mesto ročne navštívi okolo 20 miliónov ľudí. Toto číslo bude zrejme ďalej rásť.

Preplnené pláže sú na mnohých miestach realitou letných mesiacov. Foto: Profimedia

Každý štvrtý človek na dovolenke

Po skončení pandémie dopyt po cestovaní opäť raketovo vystrelil. Celosvetový počet turistov dosiahol svoj vrchol v roku 2019, keď ich bolo 1,5 miliardy. Pandémia urobila týmto číslam škrt, no Svetová organizácia cestovného ruchu očakáva, že tieto čísla budú v tomto desaťročí prekonané a do roku 2030 by malo byť turistov celkovo 1,8 miliardy.

To znamená, že každý štvrtý obyvateľ zeme vycestuje niekam mimo svojho domova za oddychom.

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že to má ľudí, ktorí žijú v turistických destináciách, tešiť. Masy turistov tu predsa míňajú peniaze a prinášajú pracovné miesta.

Ako však ukazujú aj nálepky z Malagy, nie je to tak. Z ekonomického rastu, ktorý turizmus prináša, totiž neprofitujú všetci obyvatelia rovnako a časť obyvateľstva, ktorá naň skôr dopláca, je čoraz väčšia.

Nespokojnosť má dva základné rozmery. Jedným je nevhodné správanie návštevníkov, ktoré obyvateľom znepríjemňuje život. Turisti zaberajú obľúbené miesta, bežní ľudia sa tak historickým centrám svojich domovských miest už skôr vyhýbajú.

To je však menší problém. Tým väčším je, že mnohí turisti sa nesprávajú dobre, veľa pijú, robia neporiadok a rušia nočný pokoj.

Na tento problém sa zameral Amsterdam, ktorý sa už dlhší čas snaží zbaviť imidžu mesta, kam ľudia chodia za divokými zážitkami spojenými s nadmerným požívaním alkoholu a drog.

Mesto spustilo turistickú antikampaň zameranú na mladých Britov. Išlo o videá, ktoré ukazovali mladých mužov, ako končia so želiezkami na rukách a na policajných staniciach.

Amsterdam tak chcel upozorniť, že nevhodné správanie bude v meste potrestané. Videá sa zobrazovali Britom, ak do vyhľadávača zadali termíny ako lacný hotel či pochod pubmi v Amsterdame.

S nadmerným turizmom už roky bojujú aj Benátky. Foto: Profimedia

Partizánčina proti turistom

Väčšinou sú však kroky proti turistom iniciované samotnými obyvateľmi. V slávnom rakúskom mestečku Hallstatt postavili jeho obyvatelia plot na mieste, z ktorého je obzvlášť pekný výhľad. Turisti, ktorí sa tam zhromažďovali, aby odtiaľ fotili mesto, boli totiž hluční a miestnym znepríjemňovali život. Plot však po protestoch na sociálnych sieťach nakoniec odstránili.

Na Malorke sa zasa začali objavovať pri plážach tabule, ktoré varovali pred medúzami alebo turistom oznamovali, že pláž je zatvorená. Malým písmom v tamojšom jazyku bolo napísané, že ide iba o odstrašenie turistov a pláž je v poriadku.

Hlavným problémom je však dostupnosť bývania pre miestnych obyvateľov. Veľký záujem turistov so sebou priniesol to, že vlastníci bytov svoje nehnuteľnosti prenajímajú radšej na krátky čas dovolenkárom. Trh s bytmi na dlhodobý nájom sa tak zmenšil, čo vystrelilo ceny nahor.

Práve tento fenomén bol aj za vylepovaním nálepiek posielajúcich turistov domov v Malage. S nápadom prišiel majiteľ jedného malagského baru Dani Drunko. Ako povedal pre lokálny denník Diario Sur, všetko sa začalo, keď ho vyhodili z bytu, ktorý mal v podnájme.

Žil v ňom desať rokov, ale majiteľ sa rozhodol, že ho bude prenajímať turistom, a Drunko nemal na výber. Majiteľ nepristal ani na zvýšenie nájmu a nechcel byt ani predať.

Tento príbeh zarezonoval celou krajinou, v mnohých turistických destináciách sa totiž celé bytové komplexy prerábajú na krátkodobé prenájmy pre dovolenkárov.

V Španielsku je problém aj s takzvanými digitálnymi nomádmi. Ide o cudzincov, ktorí pracujú na diaľku a na život si vyberajú príjemné stredozemné destinácie. Môžu si dovoliť platiť vyššie ceny a ťahajú tak ceny celkovo nahor.

Ľudia, ktorí pracujú v sektore cestovného ruchu, si preto veľakrát nemôžu dovoliť kúpiť či prenajať byt, pretože nezarábajú dosť peňazí.

Miestne autority tak na niektorých miestach už pristupujú k obmedzeniam krátkodobých prenájmov, ale radikálnejšie riešenie bývania pre miestnych ľudí sa zatiaľ nečrtá.

Všeobecne sa hovorí o tom, že bude musieť prísť zmena toho, ako vnímame cestovný ruch. Niektoré mestá sa snažia, aby sa turisti rozložili do viacerých miest, a chcú prilákať turistov aj do iných, menej populárnych destinácií.

Iné mestá, ako napríklad Kodaň, zavádzajú opatrenia, ktoré odmeňujú turistov za dobré správanie. Turizmu sa však nikdy úplne nechcú vzdať, z ekonomického hľadiska je totiž veľmi dôležitý.

Napríklad taká Malaga z neho v minulom roku získala príjmy vo výške 20 miliárd eur. V Španielsku cestovný ruch celkovo tvorí 11,6 percenta hospodárstva a pracuje v ňom viac ako deväť percent obyvateľov.