Rusko vyzbrojilo svoj civilný tanker na prepravu skvapalneného LNG v Baltskom mori ťažkými guľometmi. Vyplýva to zo zistení fínskeho denníka Helsingin Sanomat.

Zapojili sa aj estónske noviny Delfi, Projekt na medzinárodné sledovanie korupcie a organizovaného zločinu (OCCRP), Follow the Money (FTM), britský think-tank Dossier Center a noviny The Times, píše TASR.

Pôvodným zdrojom boli fotografie Estónskej policajnej a pohraničnej stráže počas prieskumného letu nad Fínskym zálivom. Novinári potom analyzovali zoznamy osôb na palube tankera.

Na snímkach vidno guľomety na palube tankera Maršal Vasilevskij, ktorý sa pravidelne plaví medzi pevninským Ruskom a baltskou enklávou Kaliningrad. Vlastníkom lode je štátny energetický gigant Gazprom a údaje zo sledovania námornej dopravy ukazujú, že od minulého augusta štyrikrát absolvovala rovnakú trasu pozdĺž pobrežia Estónska, Lotyšska a Litvy.

Guľomety identifikovali ako Kord kalibru 12,7 milimetra, ktoré boli v Rusku zavedené koncom 90. rokov a môžu byť smrteľné až na vzdialenosť dvoch kilometrov. Ich obsluha vyžaduje odborné znalosti, ktoré sú pre priemerného námorníka nedostupné.

Príslušník estónskej pohraničnej stráže novinárom povedal, že na ruskej civilnej lodi ešte nikdy nič také nevidel. Gazprom na žiadosť o vyjadrenie nereagoval.

Analýza zoznamov ľudí na palube odhalila registrovaných 50 cestujúcich s výnimkou posádky od augusta 2025. Podľa think-tanku Centrum Dossier so sídlom v Spojenom kráľovstve, ktoré založil oligarcha Michail Chodorkovskij, 22 z nich bolo predtým zapojených do ruských vojenských štruktúr. Jeden z nich menom Dmitrij Artenko mal trvalý pobyt na základni FSB neďaleko Moskvy.

„Toto je súčasť vyvíjania tlaku na krajiny NATO,“ povedal expert na obranu z think-tanku HCSS v holandskom Haagu Patrick Bolder. Ďalší odborníci a spravodajskí dôstojníci novinárom povedali, že guľomety majú odradiť možné ukrajinské útoky alebo pokusy krajín NATO o zastavenie alebo zabavenie lode.

Vysiela sa tým silný signál krajinám, ktoré sa stavajú proti Rusku, poznamenal dánsky námorný veliteľ a analytik Jens Wenzel Kristoffersen.

„Ak sa rozšíri fáma, že tieňová flotila má na palube ťažké guľomety, potom je hodnotenie možnosti preniknutia na palubu úplne odlišné a pravdepodobnosť preniknutia na palubu nulová,“ povedal iný spravodajský pracovník z krajiny pri Baltskom mori.

Tanker Maršal Vasilevskij nie je súčasťou „ruskej tieňovej flotily“. Ide starnúce a netransparentne vlastnené lode, ktoré sa vyhýbajú sankciám, aby mohli dodávať ruskú ropu klientom po celom svete. Nepodlieha preto sankciám a neexistuje žiadny jasný dôvod, prečo by zahraničné námorné sily mali vstúpiť na jeho palubu alebo loď zadržať.