Erdoğanova pomsta Turecký prezident odstavil svojho najmocnejšieho politického rivala

İmamoğlu je najpopulárnejším politikom sekulárnej opozičnej strany CHP a bol všeobecne považovaný za Erdoğanovho vyzývateľa v nasledujúcich prezidentských voľbách.

Jeho kandidatúre sa úrady snažili všemožne zabrániť – už v utorok mu Istanbulská univerzita odobrala diplom, v dôsledku čoho by nemohol kandidovať za prezidenta. O svoje tituly prišlo aj ďalších 27 osôb z jeho okruhu.

A v stredu ráno mu na dvere zaklopala polícia so zatykačom – pre údajnú korupciu a údajnú podporu kurdskej marxistickej PKK.

O takejto spolupráci niet žiadnych dôkazov, je však pravdou, že Imamoğlu (ktorého sociálnodemokratická strana dlho bola baštou sekulárneho tureckého nacionalizmu) spolupracoval aj s demokratickými kurdskými politikmi. Práve vďaka týmto spojenectvám sa strana CHP v komunálnych voľbách po prvýkrát od roku 1977 stala najsilnejšou stranou, pripomínajú nemecké noviny Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ).

Pomsta

CHP hovorí o „pokuse o prevrat proti nášmu budúcemu prezidentovi“.

„Načasovanie nie je náhoda,“ vysvetľuje FAZ. Aj keď ďalšie voľby budú až o tri roky, budúcu nedeľu mal byť İmamoğlu nominovaný na prezidentského kandidáta svojej strany. O jeho kandidatúre sa uvažovalo už v posledných prezidentských voľbách v roku 2023, vtedy sa však presadil starší Kemal Kılıçdaroğlu.

CHP už dlhšie čakala, že štátny aparát sa pokúsi istanbulského starostu odstaviť, dúfala však, že nominácia ho môže ochrániť pred súdnym stíhaním alebo aspoň zvýšiť politickú cenu, ktorú bude musieť Erdoğan zaplatiť.

Tento kalkul by možno sedel, ak by za odstavením İmamoğla bol čistý pragmatizmus. Pre tureckého prezidenta je však táto kauza aj pomstou za osobné poníženie, ktoré utŕžil v roku 2019, keď tento politik CHP vyhral komunálne voľby v Istanbule. Súdy vtedy na Erdoğanov nátlak nariadili zopakovanie volieb, ale İmamoğlu znovu zvíťazil s ešte väčším náskokom.

Opozičný politik ešte krátko pred svojím zatknutím, keď kukláči už obkľúčili jeho dom, stihol zverejniť odkaz stúpencom.

„Vôľu ľudu nemožno umlčať zastrašovaním a nezákonným konaním,“ povedal vo videu počas toho, ako si zaväzoval kravatu. Prezident a jeho stúpenci sa podľa neho „jedného dňa budú musieť zodpovedať pred súdnym systémom“.

Nová vlna represií

Zatknutie obľúbeného tureckého politika nie je osamoteným prípadom, ale zjavne len prvým v novej vlne politických represií. Turecká prokuratúra vydala 106 zatykačov na politických odporcov Erdoğanovho režimu, najmä İmamoğlových spolupracovníkov v istanbulskej radnici.

Už v pondelok bol zablokovaný prístup k sociálnym médiám, ako je X, Instagram a Youtube, a guvernér provincie Istanbul na štyri dni zakázal verejné protesty. Preventívne boli odstavené aj dve električky, okrem iného jedna, ktorá vedie na námestie Taksim (populárne miesto protestov).

„Podľa súčasného zákona Erdoğan nemá nárok na ďalšie funkčné obdobie po roku 2028. Všetko však nasvedčuje tomu, že pracuje na udržaní moci,“ píše FAZ.

Líra padá ďalej

Zatknutie İmamoğla kritizuje rad zahraničných politikov, najmä v Nemecku. Šéf nemeckej SPD Lars Klingbeil odsúdil „ťažký útok na demokraciu“, ktorým turecká vláda ukazuje, že „nechce férové voľby a nezávislý právny štát“. Politička CDU Serap Güler vyhlásila, že zatknutie opozičného favorita „pôsobí ako puč na odstavenie politických rivalov“, a Cem Özdemir za Zelených vyhlásil, že sa Erdoğan bojí volieb.

Na správy z Turecka zareagovali aj trhy. Hodnota akcií na tureckej burze sa prepadla o sedem percent a turecká líra ďalej oslabila oproti doláru aj euru. Na kúpu jedného dolára tak dnes treba už 38 lír oproti 36,5 v predošlých dňoch a len 6,5 pred piatimi rokmi.

Pretrvávajúca hospodárska kríza sa odráža aj na popularite úradujúceho prezidenta. Či to však niečo zmení, je viac než neisté. Kto sa spoliehal na to, že osud Turecka sa nakoniec rozhodne v slobodných a férových voľbách, pri pohľade na zatknutie najpopulárnejšieho opozičného lídra nemá dôvod na optimizmus.