Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
23. september 2022

Policajný aktivizmus

Polícia na Facebooku komunikuje znevažujúco, verejnosť to vraj oceňuje

Polícia na svojej facebookovej stránke v mene boja proti dezinformáciám používa neprimeranú komunikáciu, stojí si však za ňou.

Polícia na Facebooku komunikuje znevažujúco, verejnosť to vraj oceňuje

Obrázok: facebooková stránka Hoaxy a podvody – Polícia SR

Mnohých tento týždeň pobúrilo, keď TV Markíza označila protestujúcich pred Prezidentským palácom za „dezolátov“. A mnohých to iste aj pobavilo či potešilo. Keď ide o častovanie sa nálepkami a urážkami pre odlišné postoje, na Slovensku v posledných rokoch strácame mieru. Internet a sociálne siete sú toho dôkazom.

Za titulok s „dezolátmi“ sa redakcia Televíznych novín Markízy ospravedlnila a uviedla, že šlo o chybu. Situácia sa podľa vyjadrenia redakcie stala pre „neuvážené konanie jedného z kolegov“.

To, čo môžu robiť komici prostredníctvom politickej satiry alebo umelci prostredníctvom angažovanej umeleckej tvorby, by už mala byť hranica pre novinárov, no ešte väčšmi štátne orgány.

Problém je, že práve v prípade štátnych orgánov máme jeden orgán, ktorý si výsmech zvolil ako stratégiu boja proti dezinformáciám – Policajný zbor Slovenskej republiky.

Polícia na svojej oficiálnej facebookovej stránke Hoaxy a podvody – Polícia SR totiž uverejňuje príspevky, ktoré sú v poslednom období čoraz viac za hranicou slušnosti a úcty k občanom.

Pritom boj proti dezinformáciám, proti ruskej propagande či akejkoľvek inej propagande, boj proti fámam či poplašným správam – to všetko je potrebné aj chvályhodné.

Polícia si však zvolila dosť nešťastnú stratégiu. V priebehu septembra napríklad uverejnila niekoľko príspevkov s témou „nezabúdajte“, v ktorých konštatuje, že tí istí ľudia, ktorí v minulosti šírili dezinformácie o covide alebo napríklad chceli vystúpiť z NATO, dnes šíria ruskú propagandu či hovoria, že za vysokú cenu plynu môžu sankcie EÚ.

Ide napríklad o príspevok s konštatovaním: „Nezabúdajte, že tí, podľa ktorých Covid neexistuje a vo vakcíne sú čipy, Vám do Fejsbúkov prinášajú prokremeľskú propagandu, lebo vedia, čo sa deje na Ukrajine.“

Alebo o príspevok, kde sa uvádza: „Nezabúdajte, že tí, ktorí vám tvrdili, že očkovanie je vaše zotročenie, znamenie šelmy a zomriete do pol roka, vám dnes s istotou tvrdia, že pomrzneme, ak sa nedohodneme s Ruskom.“

Myšlienkové skratky

Na základe čoho polícia konštatuje tieto tvrdenia? Vychádza z nejakých prieskumov, má k dispozícii nejaké dáta? 

Polícia na otázku Postoja odpovedala prostredníctvom hovorkyne Denisy Bárdyovej: „Analytický tím Prezídia Policajného zboru zaznamenal od začiatku roka viac ako 300 000 komentárov len na svojich sociálnych sieťach, ktoré sa snaží monitorovať a vyhodnocovať. Na základe takto získaných poznatkov a na základe monitoringu a analýzy iných stránok sociálnych sietí analytický tím dospel k jednoznačnému záveru, že prepojenie viery v dezinformácie, teda aj v dezinformácie týkajúce sa napríklad covidu-19, priamo úmerne súvisia s vierou v dezinformácie šírené Ruskou federáciou.“

Obrázok: facebooková stránka Hoaxy a podvody – Polícia SR

Inzercia

Polícia môže mať pravdu v tom, že šírenie dezinformácií v jednom prípade súvisí so šírením dezinformácií aj v druhom prípade, inými slovami, že v obyvateľoch jestvuje určitá tendencia k šíreniu dezinformácií. Ale tvrdiť, že tí istí ľudia, ktorí šírili dezinformácie v prvom prípade, ich šíria i v druhom prípade, je myšlienková skratka a nálepkovanie, ktoré v podstate vyjadruje opovrhnutie celými skupinami občanov.

Polícia im vlastne hovorí: ak ste kedysi šírili nejakú fámu, tak aj dnes bez pochýb šírite inú fámu, lebo skrátka ste takí, ste šíritelia fám a bodka.

Štát týmto ľuďom odkazuje, že ho nezaujíma, prečo danej fáme uverili, či ju šírili pre naivitu, nedostatočné vzdelanie, rozumovú slabosť alebo účelovú zlomyseľnosť. Všetkých skrátka hádže do jedného vreca, akoby nemali právo na omyl a napravenie sa.

Polícia: verejnosť to víta

Denník Postoj sa na Policajný zbor Slovenskej republiky obrátil aj s otázkami, či takúto komunikáciu polície na Facebooku považuje za adekvátnu a či sa neobáva, že týmto spôsobom prispieva k tomu, aby došlo k ešte väčšiemu zatvrdeniu u niektorých osôb, respektíve k umocňovaniu ich nedôvery voči štátu.

Polícia si však za svojou komunikačnou stratégiou stojí. „Neustály nárast čítanosti statusov Policajného zboru či celkový dosah distribúcie jeho obsahu napovedá, že verejnosť víta a oceňuje takýto spôsob komunikácie,“ argumentuje hovorkyňa polície Bárdyová.

Bárdyová ďalej uvádza: „Je nutné podotknúť, že Policajnému zboru nezáleží na počte lajkov, prvoradý je zásah obsahu, ktorý je v mnohých prípadoch mimoriadne dôležitý z hľadiska bezpečnosti občanov Slovenskej republiky, ochrany ich života, zdravia a majetku. Policajný zbor zámerne produkuje obsah, ktorého obal je zoštylizovaný tak, aby zaujal, aby pritiahol masy, ktoré si jeho ďalšie súčasti začnú čítať.“

Hovorkyňa polície taktiež argumentuje tým, že polícia pravidelne dáva priestor rôznym expertom v témach, ktoré nie sú priamo v jeho kompetencii, napríklad v prípade energetickej krízy. Komunikácia polície bola dokonca ocenená v rámci ankety PROKOP v kategórii „Unikátny PR čin 2021“, ako aj na medzinárodnom cvičení bezpečnostných zložiek proti informačným operáciám Ruskej federácie, ktoré sa uskutočnilo v Rige, uviedla Bárdyová.

Vášne treba tlmiť, nie vyvolávať

Problém vysvetlenia polície je, že zmýšľa nie ako štátny orgán, ktorý má reprezentovať a chrániť všetkých občanov, ale skôr ako mimovládka či súkromná firma, ktorá sa snaží zviditeľniť na sociálnych sieťach. Polícia síce argumentuje bezpečnosťou občanov, otázkou je, či k tomu patrí aj to, keď poštváva jednu skupinu občanov proti druhej.

Nemá úloha polície spočívať v tlmení vášní, nie ich vyvolávaní? Je dosiahnutie väčšieho zásahu príspevkov účel, ktorý posväcuje takéto komunikačné prostriedky?

Pokiaľ má štát informácie, že fámy na sociálnych sieťach šíria falošné účty alebo ide o koordinovanú činnosť zo zahraničia či od podvratných skupín, má pochopiteľne povinnosť proti tomu zasiahnuť. Mnohí šíritelia fám však nie sú a priori rozhodnutí rozvracať bezpečnosť v krajine. Často sú to obyčajní ľudia, ktorí niečomu uverili – aj úplnému nezmyslu – a rozhodli sa to posunúť ďalej azda dokonca v dobrej viere, že tým niekomu pomôžu.

Nielen novinári, ale všetci verejne činní ľudia – a obzvlášť tí v štátnych funkciách – by mali mať úctu k druhým ľuďom na vrchole svojej hierarchie hodnôt. 

Jedna vec je bojovať proti nezmyslom a dezinformáciám: vzdelávaním, vysvetľovaním a, samozrejme, aj prípustným obmedzovaním zdrojov, odkiaľ tieto fámy účelovo prichádzajú. Ak sa to zvrhne na útočenie na „maličkých“ a ich urážanie či zosmiešňovanie, je to popretie celého úsilia.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.